Bratislava si pripomenula oslobodenie, spomenuli aj Kotlebu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Oslobodenie
Čestná stráž počas spomienkového podujatia na bratislavskom Slavíne pri príležitosti 71. výročia oslobodenia Bratislavy. Bratislava, 4. apríl 2016. Foto: SITA/Ľudovít Vaniher

BRATISLAVA 4. apríla (WebNoviny.sk) – Na Slovensku v súčasnosti rastie podpora tých, čo pod zámienkou prinášania riešení problémov prinášajú nenávisť. Vyhlásil to dnes pri príležitosti spomienky na 71. výročie oslobodenia Bratislavy vojskami Červenej armády 4. apríla 1945 primátor mesta Ivo Nesrovnal. Na podujatí sa zúčastnil a padlých vojakov si uctil aj prezident republiky Andrej Kiska, minister školstva Peter Plavčan, poslanci parlamentu alebo viacerí zástupcovia zahraničných veľvyslanectiev vrátane Ruska, Ukrajiny alebo Spojených štátov amerických.

Štvrtý apríl je nezmazateľne zapísaný do dejín mesta. Vojaci druhého ukrajinského frontu priniesli obyvateľom mesta mier a slobodu,“ vyhlásil Nesrovnal. Vojaci Červenej armády podľa Nesrovnala položili svoje životy, aby mohli obyvatelia Bratislavy žiť v slobodnom svete, čoskoro však jednu diktatúru nahradila iná, komunistická. Pri tejto zmienke časť zúčastnených reagovala piskotom a pobúrením. Ako primátor dodal na záver svojho prejavu, Bratislava bola vždy mestom, kde vedľa seba žili rôzne národnosti, preto je nutné otvorene sa postaviť xenofóbnym náladám.

Pofidérni mladíci zaujali miesta v parlamente

Na podujatí vystúpil aj predseda bratislavskej okresnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Martin Krno. „Hanibal pred bránami sme mali kričať, keď predseda pofidérnej strany obsadil kreslo župana v Banskej Bystrici, meste s antifašistickou tradíciou,“ vyhlásil. Podľa Krna pofidérni mladíci, ktorí v minulosti heilovali v uliciach miest, teraz zaujali miesta v poslaneckých laviciach. „Výsledky novodobých ľudákov, to nie sú len protestné hlasy. Časť voličov si ich vybrala, lebo ich fascinuje radikalizmus a nenávisť,“ povedal Krno. Podľa neho by spoločnosť mala niekedy viac načúvať mládeži, pričom pochválil organizátorov nedávnych protifašistických demonštrácií, ktorí sa podľa neho držia jednoduchého hesla, že s radikálmi sa nediskutuje.

V bojoch o Bratislavu v apríli 1945 podľa historikov zahynulo viac ako 700 sovietskych, približne 470 nemeckých a maďarských vojakov a 121 civilistov. Počas bojov bolo poškodených alebo zničených viacero budov. Priame boje o mesto sa začali 2. apríla 1945, keď oddiely 2. ukrajinského frontu oslobodili Vajnory. Ráno 4. apríla 1945 zaútočila proti Nemcom sovietska pechota podporovaná tankami a posledné boje v meste sa skončili 4. apríla 1945 večer.

Padlých si uctili aj premiér a vláda

Úcta k ľuďom, ktorí padli pri oslobodzovaní Slovenska, patrí podľa premiéra Roberta Fica k pilierom národnej politiky, ktorú presadzuje. Ako povedal novinárom po položení vencov k pamätníku na bratislavskom Slavíne, vždy si uctí pamiatku tých, ktorí sem prišli a neodišli, pretože padli. „Mám úctu ku všetkým padlým počas druhej svetovej vojny,“ povedal a pripomenul, že najmä vojaci Červenej armády sa zúčastnili na oslobodzovaní Slovenska i Bratislavy. Zároveň prisľúbil podporu údržbe pamätníkov padlým na území SR.

Spolu s Ficom si oslobodenie Bratislavy pripomenuli i viacerí členovia vlády a diplomati. Išlo o krátku spomienku, položenie vencov, bez hudby a prejavov.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Andrej KiskaIvo NesrovnalPeter Plavčan