Smer nielenže môže prežiť, ale má ambíciu vrátiť sa do vlády

Robert Fico
Robert Fico - predseda strany Smer-SD. Foto: archívne, SITA/Diana Černáková.

Definitívny koniec niekdajšieho vládneho Smeru-SD nie je témou dňa, aj keď okolnosti z posledných mesiacov mu nie sú naklonené. Strana dlhodobo zažíva pokles voličskej priazne. Strmý prepad popularity ju postihol najmä tento rok.

Vo februárových voľbách Smer-SD predbehlo hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO). Cez leto odišla najpopulárnejšia tvár strany, expremiér Peter Pellegrini a založil konkurenčný politický subjekt Hlas-SD.

Politickí analytici zatiaľ naznačujú, že o konci Smeru-SD sa stále nedá hovoriť. Je možné, že si zachová nielen účasť v parlamente, ale mohol by sa objaviť ako súčasť novej vládnej zostavy.

Voľby by sa mali udiať v roku 2024.  Je otázne, či kabinet Igora Matoviča vydrží štyri roky. Navyše, začiatkom roka má začať v réžii opozície zber podpisov pod petíciu za referendum o predčasných voľbách. Táto cesta k skoršiemu termínu volieb má však smer s neistým koncom.

Optimizmus „novej krvi“ v Smere-SD

Predstaviteľ mladej vlny, podpredseda Smeru-SD Erik Kaliňák povedal, že nepochybuje, že strana sa dostane do parlamentu aj po ďalších voľbách. Podľa neho sa strana zastabilizoval okolo desiatich percent.

Jednoznačne však nie je presvedčený, či bude aj vo vláde. Myslí si, že ak Pellegrini vyhrá ďalšie voľby, tak podľa logiky veci by Smer-SD mal byť najbližším koaličným partnerom Hlasu-SD.

„Obidve strany sú sociálnou demokraciou. Ale možno nás Peter Pellegrini prekvapí a dá prednosť stranám SaS, Progresívne Slovensko, a tým pádom sa Smer-SD do vlády nedostane. To je skôr otázka na Pellegriniho,“ uviedol Erik Kaliňák.

Pellegrini nedávno v rozhovore pre Webnoviny.sk nechcel odpovedať na otázku, či by bral Smer-SD do vlády. Povedal, že Ficova strana bude tiež musieť dokázať, že sa cez voľby do parlamentu dostane.

Či by sa vrátil do vlády aj šéf Smeru-SD Robert Fico, Kaliňák nevedel povedať. Tvrdí, že z „celosvetového“ hľadiska je šéf strany pomerne mladý politik. Má 56 rokov. „To je vek, keď niektorí ešte len vstupujú do politiky. Netrúfam si povedať, aké má ambície,“ podotkol Kaliňák.

Podľa neho Fico v posledných televíznych diskusiách „deklasoval“ ministrov Matovičovej vlády a vie si ho predstaviť na viacerých postoch. „Viem si ho predstaviť aj na poste ministra zahraničných vecí. V EÚ zastupoval Slovensko veľmi profesionálne, ale aj na poste ministra práce, sociálnych vecí a rodiny,“ doplnil Kaliňák.

Smer ako spomienka na HZDS

Príbeh Smeru-SD pripomína politickú púť Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a jeho šéfa Vladimíra Mečiara. HZDS bolo v 90-tych rokoch minulého storočia dominantnou stranou. Voľby vyhralo štyri razy.

Pravdou je, že z toho dvakrát nenašlo partnerov do vlády a moc mohla zobrať do rúk v roku 1998 SDK Mikuláša Dzurindu a v roku 2002 SDKÚ. V roku 2006 sa dokázalo HZDS stať súčasťou vládnej zostavy, ale jeho predseda Mečiar už členom vlády nebol. Svoj politický zápas viedol v parlamente.

Vladimír Mečiar, Robert Fico
Zľava: Vladimír Mečiar (bývalý predseda HZDS) a súčasný šéf strany Smer-SD Robert Fico. Foto: archívne, SITA/Tomáš Benedikovič.

Smer je sčasti iný. Tiež štyrikrát vyhral voľby. Iba raz nevedel zostaviť vládu, lebo nenašiel partnerov a tak mohla ísť v roku 2010 ku kormidlu vláda Ivety Radičovej.

Je nepravdepodobné, že by voľby hral Smer aj piaty raz. Skôr sa čaká na to, či v ďalších voľbách prekročí prah parlamentu a hlavne, či bude aj vládnou stranou.

Fico vo vláde a ríša fantázie

Politológ Jozef Lenč si nemyslí, že Fico bude znovu členom vlády. „Smer vo vláde a s ministrom Ficom je z ríše fantázie. Museli by sa stať veľmi prekvapujúce veci,“ mienil Lenč.

Ak má Smer-SD  zastaviť pád a ísť znovu hore, musí podľa politológa nájsť odvahu zmeniť lídra. „Taktiež by musel Pellegriniho Hlas urobiť fatálny prešľap, aby sa ľudia, ktorí chcú voliť sociálnu demokraciu, vrátili k Smeru,“ zhodnotil politológ.

Za vylúčené považuje, že by za súčasných preferencií a postojov strán, sa neskôr podarilo Smeru-SD dostať do vlády. Lenč si myslí, že Hlas-SD nebude mať ani motiváciu zobrať Ficovu stranu do vlády, pretože by sa tým pripravil o iných potenciálnych koaličných partnerov.

Spoluprácu Hlasu-SD a Smeru-SD si vie politológ predstaviť iba za predpokladu, že by obidve strany dosiahli vysoký volebný zisk.

Dotknú sa akcie NAKA šéfa?

Smer-SD dosiahol politický vrchol v roku 2012, kedy zostavil jednofarebnú vládu a nepotreboval žiadneho partnera. Odvety však začal jeho pokles. Zlom nastal v roku 2018 po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky. Fico odstúpil na poste premiéra ho nahradil Pellegrini.

Tento rok sa niektorí nominanti Smeru-SD a jemu blízki ľudia po zásahu Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) ocitli vo väzbe pre korupciu. Sociológ Martin Slosiarik hovorí, že teraz bude záležať, či sa akcie NAKA „nejakým spôsobom dotknú“ aj Fica. Sociológ upozornil, že expremiér sa „komunikačne vrátil, v opozícii je výrazný a nejde do zabudnutia“.

Podľa Slosiarika sa preferencie Smeru-SD zastabilizovali a nevidí zatiaľ dôvod na ich rapídny pokles. V decembrovom prieskume agentúry Focus pre TV Markíza  boli preferencie strany na úrovni 9,8 percenta.

To, či by raz Smer-SD mohol byť členom koaličnej vlády, podľa sociológa závisí od toho, ako dopadne v parlamentných voľbách Hlas-SD. „Myslím si, že Smer je pre Hlas možný koaličný partner,“ povedal Slosiarik s tým, že jednou z podmienok môže byť, aby priamo vo vláde nebol samotný Fico.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Erik KaliňákJozef LenčMartin SlosiarikRobert Fico
Firmy a inštitúcie Hlas-SDSMER-SD