SNP: Povstalci sa cítili opustení spojencami, že nedostali účinnú pomoc (rozhovor)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Róbert Letz
Historik Róbert Letz.

Vďaka Povstaniu sa Slovensko po II. svetovej vojne dostalo na stranu protifašistickej koalície. Vojenským operáciám predchádzali len asi tri mesiace príprav.

Akcie povstaleckej armády sa mali koordinovať s postupom sovietskej armády, ktorá o pár mesiacov neskôr vstúpila na Slovensko cez Dukliansky priesmyk. Tento plán sa však nenaplnil, čo spôsobí potlačenie povstania zo strany nemeckej armády.

Nielen o príčinách vojenského zlyhania WebNoviny.sk hovorili s historikom Róbertom Letzom.

Slovenské národné povstanie (SNP) sa začalo v auguste 1944. V mnohých krajinách ako sú Francúzsko, Grécko a najmä Juhoslávia sa na odpor postavili hneď po okupácii. Prečo to na Slovensku trvalo viac rokov?

Slovensko malo odlišnú pozíciu a podmienky ako spomínané štáty. Nemecko viedlo proti Francúzsku, Grécku a Juhoslávii vojnu a tieto štáty sa mu postavili na odpor. Československo, ktorého súčasťou bolo Slovensko, sa v roku 1938 nebránilo. To veľmi oslabilo morálne vyhliadky na odboj.

Navyše Slovensko sa v roku 1939 pod tlakom Nemecka osamostatnilo a ako sa ukázalo, dokázalo ako samostatný štát existovať, aj keď pod kuratelou Nemecka. Nebolo okupované. Muselo prísť vytriezvenie v širších vrstvách obyvateľstva a obrat vo vojne, ktoré vytvorili väčšie predpoklady pre rozšírenie odboja. Odboj tu existoval prakticky od roku 1939, ale nepristúpil ihneď k násilným akciám. Prvá partizánska skupina na Slovensku sa vytvorila na jar 1942. K masovejšiemu rozširovaniu partizánskeho hnutia dochádzalo až od leta 1943. Nemalo by sa v tejto súvislosti zabúdať na Slovákov, ktorí bojovali na okupovaných územiach v partizánskych oddieloch v Juhoslávii, na území bývalého Sovietskeho zväzu a Talianska.

„Prvá partizánska skupina na Slovensku sa vytvorila na jar 1942. K masovejšiemu rozširovaniu partizánskeho hnutia dochádzalo až od leta 1943.“

Aké boli hlavné dôvody, že k Povstaniu vôbec došlo?

Na Slovensku sa podarilo vytvoriť ilegálnu Slovenskú národnú radu (SNR), ako ústredný orgán, ktorý riadil prípravy povstania po vojenskej i politickej stránke. To bol základný predpoklad. Všeobecná mienka na Slovensku sa obracala proti spojenectvu s Nemeckom. Nemeckí agenti na to vo svojich hláseniach upozorňovali od konca roka 1943. Netýkalo sa to iba nálad vo verejnosti, ale aj stavu slovenskej armády, ktorú považovali za zasiahnutú vnútorným rozkladom.

Nálada pre povstanie existovala, navyše po vylodení západných Spojencov v Normandii a úspechoch sovietskej armády na Ukrajine došlo k prevratom a vojenskému vystúpeniu proti Nemecku zo strany Rumunska, Bulharska a Fínska. Nemožno nespomenúť Varšavské povstanie a povstanie v Paríži. Diplomatickú cestu zo spojenectva s Nemeckom hľadalo aj Maďarsko. SNR mala vojenský plán povstania, ktorý sa v podstate zhodoval s plánom ministra národnej obrany generála Ferdinanda Čatloša. Kľúčovú úlohu mala hrať Východoslovenská armáda – dve divízie v Karpatoch na východnom Slovensku, ktoré mali otvoriť karpatské priesmyky sovietskej armáde. Aktívna činnosť partizánskych skupín však upriamila nemeckú pozornosť na Slovensko a viedla k skoršiemu príchodu nemeckej armády, než očakávala SNR. Povstanie preto vypuklo už 29. augusta 1944 predčasne v nevýhodnom variante bez úspešnej koordinácie so sovietmi a bez Východoslovenskej armády, ktorú nemecká armáda rýchle odzbrojila. Povstanie na Slovensku bolo bezprostrednou reakciou na obsadzovanie Slovenska nemeckou armádou.

„V povstaleckej armáde bojovalo 50 až 60 tisíc vojakov. Počet partizánov na povstaleckom území sa odhaduje na 12 000.“

Podľa niektorých údajov sa na začiatku do SNP zapojilo okolo 18 000 ľudí, väčšinou na strednom a východom Slovensku. Je to málo alebo veľa?

V povstaleckej armáde bojovalo 50 až 60 tisíc vojakov. Počet partizánov na povstaleckom území sa odhaduje na 12 000. To bol celkom slušný počet. K tomu treba pripočítať výhodu hornatého terénu stredného Slovenska. Nevýhodou však bola skutočnosť, že slovenskí vojaci zapojení do povstania boli väčšinou záložníci, teda starší muži, ktorí nastúpili v rámci dvoch mobilizácií. Ich skúsenosti s bojom boli už dávno neaktuálne. Mali tiež horšiu výzbroj ako nemecké jednotky, nasadené proti povstaniu. Navyše psychologicky veľmi zle pôsobilo, že sa povstalci cítili opustení spojencami, chýbala im účinná pomoc, o ktorú žiadali od začiatku povstania. Tu treba pripomenúť, že povstalecké územie patrilo do operačného pásma sovietskej armády. Karpatsko-duklianska operácia, ktorá mala pomôcť povstalcom cez dobre vybudovanú nemeckú obranu Karpát, nemohla dosiahnuť svoj cieľ – spojenie s bojujúcimi povstalcami.

Ako sa vtedy vysvetľovala občanom dôležitosť povstania ?

Povstanie sa pripravovalo v ilegalite. Vzhľadom na situáciu, nemecká armáda obsadila do konca augusta východné Slovensko a západné Slovensko s Považím. Povstalecká SNR, zaskočená rýchlym spádom udalostí, vydala svoju deklaráciu dosť neskoro, až 1. septembra 1944. Prebrala ňou do svojich rúk všetku moc. Pritom sa dištancovala od kolaborácie s nacistickým Nemeckom, ale aj od Slovenskej republiky a jej režimu. Vyhlásila, že chce pokračovať v zhode s česko-slovenským zahraničným odbojom. Prihlásila sa k bratskému spolužitiu s Čechmi v obnovenom Československu.

Povstalci mali k dispozícii moderný vysielač – Slobodný vysielač v Banskej Bystrici, ktorý začali používať od 30. augusta 1944. Nemecké lietadlá ho niekoľkokrát bombardovali, pričom ho 2. septembra vážne poškodili. Ako náhrada slúžil vojenský letecký vysielač. Tento vysielač, umiestnený na nákladnom aute mal oveľa slabšiu počuteľnosť. Vysielal z letiska Tri duby, z Brezna, Slovenskej Ľupče, Zvolenského hradu a z Banskej Bystrice. V prevádzke bol do 27. októbra 1944. Navyše vychádzala aj povstalecká tlač, ale jej distribúcia bola možná iba na povstaleckom území. Propagačnú podporu povstalcom poskytlo zo zahraničia vysielanie BBC z Londýna a z Rádia Moskva.

Povstanie trvalo asi dva mesiace, potom bolo brutálne potlačené. Prečo?

Už od začiatku sa vojenská situácia vyvíjala pre povstalcov nepriaznivo. Bez koordinácie povstaleckej akcie so sovietskou stranou a bez Východoslovenskej armády nemalo veľkú nádej na úspech. Povstalecké vojenské jednotky, pokiaľ to bolo možné, kládli odpor a bojovali. Bola tu však slabá súčinnosť povstaleckej armády s partizánmi, na ktorých sa pri spoločných bojových akciách nedalo vždy spoľahnúť. Povstanie síce bolo vojensky neúspešné, ale treba pripomenúť, že nemecká armáda ani vláda v Bratislave nečakali, že akcia bude až taká rozsiahla.

„Povstanie patrí k najvýznamnejším ozbrojeným vystúpeniam proti nacizmu v Európe. Ide o udalosť, ktorá sa na Slovensku každoročne slávnostným spôsobom pripomína od roku 1945. Dôležité je, aby sa táto udalosť nestala iba každoročnou slávnosťou, využívanou politikmi, ale aby pokračoval jej objektívny a slobodný historický výskum.“

Okrem nesporného významu pre celé Slovensko a jeho povojnovej budúcnosti, treba spomenúť aj negatívne stránky a dôsledky na obyvateľstvo… Nevplývalo aj toto na pokles jeho masovosti?

S Povstaním prišla na Slovensko vojna so všetkými dôsledkami. Morálka bola druhoradá. Cena ľudského života klesla. Nezomierali iba vojaci a partizáni, ale trpelo aj civilné obyvateľstvo. K represiám a masovým vraždám siahala nemecká okupačná moc. Dobre známe sú masové hroby odhalené v Kremničke a v Nemeckej, ale aj na iných miestach. Na druhej strane sa aj niektorí partizáni dopúšťali násilností a vrážd na civilnom, najmä nemeckom obyvateľstve, napríklad v obci Sklené či v Banskej Štiavnici. Tieto akcie podľa mňa nemali zásadný vplyv na masovosť povstania, no boli výstražným mementom.

V Juhoslávii a Grécku významnú úlohu v povstaní hrali komunisti. V Juhoslávii sa bojovalo aj za zmenu režimu. Akú úlohu zohrali Slovensku?

Komunisti mali rovnako významnú úlohu aj na Slovensku. Boli mladším a dravším elementom ako predstavitelia občianskeho odboja. V Povstaní – ak nerátame Slovenskú republiku rád z roku 1919 – sa prvý raz dostali k moci. V povstaleckej SNR mali zabezpečený polovičný podiel na moci. Cítili sa elementom, ktorý je rozhodujúci a mohli sa perspektívne opierať o podporu Sovietskeho zväzu. Išlo im o úplnú moc v štáte. Na povstaleckú armádu sa pokúšali vplývať cez osvetových dôstojníkov a významné pozície mali aj u partizánov. Je zaujímavé, že počas Povstania presadili zlúčenie so sociálnymi demokratmi do jednej strany pod názvom Komunistická strana Slovenska. Režim národného frontu, ktorý sa na povstaleckom území vytvoril, nebol demokratický, ale revolučný. Účasť komunistov vo vláde patrila k typickým znakom krajín pod vplyvom Sovietskeho zväzu. V povojnových voľbách roku 1946 sa ukázalo, že komunisti na Slovensku nemajú väčšinovú podporu, no aj tak to nemalo vplyv na presadenie sovietizácie našej krajiny.

S odstupom 75-ich rokov – ako hodnotíte túto časť našej histórie?

Povstanie patrí k najvýznamnejším ozbrojeným vystúpeniam proti nacizmu v Európe. Ide o udalosť, ktorá sa na Slovensku každoročne slávnostným spôsobom pripomína od roku 1945. Dôležité je, aby sa táto udalosť nestala iba každoročnou slávnosťou, využívanou politikmi, ale aby pokračoval jej objektívny a slobodný historický výskum.

Viac o téme: Oslavy 75. výročia (SNP) Slovenského národného povstania

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Róbert Letz