Sociologička: Prirovnať celoplošné testovanie k SNP sú ako Dankove výložky

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Testovanie na covid 19

Celoplošné testovanie ľudí na koronavírus, ktoré premiér Igor Matovič (OĽaNO) prezentuje ako úspešnú akciu, mu neprinesie politické body a nezvýši to jeho osobnú popularitu. Pre portál SITA.sk to povedala sociologička Silvia Porubänová.

Upevní si popularitu v klube skalných voličov, ale u tých, ktorí mu nie sú naklonení, nikdy ho nevolili alebo sa už stihli od neho odkloniť, tam body stratí,“ uviedla Porubänová.

Podľa sociologičky je otázkou, či sa v prípade popularity premiéra zhodnocuje medicínska relevancia alebo je to skôr vec nesympatie, že ho ľudia vnímajú ako autoritárskeho a nátlakového v súvislosti s celoplošným testovaním.

Príkladom má byť Luxembursko

Porubänová poukázala na príklad Luxemburska, kde sa uskutočnilo celoplošné testovanie. Podľa sociologičky tam ľudí na testovanie vopred upozornili letákmi a v priebehu troch týždňov sa mohli dobrovoľne otestovať PCR testami u svojho praktického lekára.

Myslím si, že ľuďom na Slovensku najviac prekážal rozpor medzi deklarovanou dobrovoľnosťou a manipuláciou, nátlakom a sankciami,“ zhodnotila.

Viac o téme: Koronavírus

Viac o téme: Celoplošné testovanie

Sociologička rovnako neočakáva, že by samotné plošné testovanie zdvihlo preferencie vládneho OĽaNO. Myslí si, že preferencie hnutia sú väčšinou osobnými preferenciami jeho lídra Matoviča.

Vieme, že je to neštandardná strana. Funguje tam autoritársky princíp a akékoľvek nepopulárne opatrenie či krok šéfa má fatálny vplyv na preferencie hnutia,“ priblížila.

Premiér Matovič bol hlavnou postavou v prvej vlne pandémie a v septembri opäť zobral na seba rovnakú úlohu. Podľa sociologičky tak ľudia premiéra vnímajú ako politika a odborníka na epidémiu, čo ich mätie a zároveň irituje.

Mal by oznamovať len jasné rozhodnutia a zdôvodňovať ich ako štátnik. Mal by vystupovať pozitívne ako niekto, kto prosí a žiada, a nie kto sa v druhom pláne vyhráža a sľubuje sankcie, ktoré sa ukážu ešte ďalekosiahlejšie, ako sa pôvodne myslelo,“ zdôraznila sociologička.

V tejto súvislosti poukázala na časté otázky ľudí nad 65 rokov, ktorí sa nemuseli zúčastniť testov, ale mali problém ísť na poštu.

Symbol SNP fungoval aj cez víkend

Počas prvého kola celoplošného testovania minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) odetý v maskáčoch prirovnal túto akciu k druhému SNP. Minister za takýto príklad čelil kritike. Premiér sa však znovu inšpiroval Krajniakom.

Celoplošné testovanie na Slovensku – výsledky (2. kolo)

Tlačovú konferenciu, na ktorej sa vyjadroval k pokračujúcemu druhému kolu testovania, usporiadal v nedeľu 8. novembra na bratislavskom Námestí SNP.

VLÁDA: Zhodnotenie prvého dňa celoplošného testovania
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak a premiér Igor Matovič. Foto: SITA/Branislav Bibel.

Podľa Porubänovej je neadekvátne pripodobňovať plošné testovanie k SNP. „Ak bol Andrej Danko verejne pranierovaný a zosmiešňovaný za bozkávanie výložiek, tak si myslím, že toto je niečo podobné,“ povedala sociologička.

Podľa nej si ľudia ctia SNP ako jednu z najvýznamnejších udalostí novodobých dejín a nemôžeme medicínsku operáciu, ktorá trvala dva dni, prirovnávať k vojnovej operácii. „Od takýchto paralel by sa malo veľmi rýchlo upustiť,“ doplnila sociologička.

Plošné testovanie vs. objavenie atómovej bomby

Vojenskými termínmi však politici pri pandémii nešetria. Pred pár dňami premiér pripodobnil plošné testovanie k objaveniu atómovej bomby.

Epidemiologička Alexandra Bražinová z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave si nemyslí, že by antigénové testovanie malo byť najúčinnejším prostriedkom na riešenie pandémie, a teda akousi atómovou bombou.

Plošné antigénové testovanie je podľa nej dobrý nástroj v oblastiach s vysokým výskytom ochorenia COVID-19 alebo tam, kde sú ohniská. Tiež je dobré na pravidelné testovanie prevádzok, akými sú strategické podniky, nemocnice, domovy sociálnych služieb či hranice.

Ale pri masovom testovaní, kde sú potrebné obrovské zdroje na realizáciu, tak nepresnosť testov spôsobuje, že výsledky do veľkej miery nemajú výpovednú hodnotu,“ povedala pre Webnoviny.sk epidemiologička. Podľa nej použitie antigénových testov v oblastiach, kde je nízky výskyt prípadov, je nevhodné.

„Menej nakazených nie je vďaka celoplošnému testovaniu“

Pravdou je, že sa znižuje počet infikovaných ľudí. Je  to výsledok celoplošného testovania alebo prijatých opatrení na znižovanie mobility ľudí? Podľa Bražinovej nejde o priamy dôsledok plošného testovania antigénovými testami.

Tie údaje začali klesať už počas plošného testovania. Testovanie nemalo šancu tak rýchlo zaúčinkovať. Jeden z ukazovateľov, ktorý je možné sledovať, je sedemdňový priemer výskytu nových prípadov a tam vidíme, že tento priemer začal klesať už začiatkom novembra,“ zdôraznila Bražinová.

Podľa epidemiologičky preto nie je možné, aby pokles spôsobilo plošné testovanie, ale je to dôsledok prijatých opatrení v októbri. Tie výrazne znížili pohyb obyvateľstva, a to je podľa Bražinovej „najúčinnejší nástroj na zabrzdenie šírenia infekcie v populácii“.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Alexandra BražinováIgor MatovičMilan KrajniakSilvia Porubänová
Firmy a inštitúcie Unverzita Komenského v Bratislave