Šok z Vatikánu, pápež Benedikt XVI. rezignuje

Pápež
Pápež Benedikt XVI. rezignuje. Foto: SITA/AP

BRATISLAVA 11. februára (WEBNOVINY) –

Pápež Benedikt XVI. sa neočakávane rozhodol odstúpiť zo svojho postu.

Podľa vatikánskeho hovorcu Federica Lombardiho by sa tak malo stať po 28. februári.

Pápež oznámil abdikáciu počas konzistória na svätorečenie mučeníkov z Otranta v latinčine. Dôvodom rezignácie je jeho vysoký vek, ktorý mu podľa jeho slov neumožňuje pokračovať v plnení pápežských povinností.

„Z tohto dôvodu prehlasujem, že sa vzdávam úradu rímskeho biskupa“, cituje agentúra Reuters pápežovo stanovisko. Abdikáciu zverejnil vatikánsky rozhlas.

Nový pápež by mal byť zvolený do Veľkej noci. Konkláve sa pravdepodobne zíde 15 až 20 dní po odstúpení Benedikta XVI. „Nového pápeža by sme mali mať do Veľkej noci,“ uviedol pred novinármi hovorca hlavy katolíckej cirkvi Federico Lombardi a priznal, že takéto rozhodnutie prekvapilo nielen jeho.

Agentúra DPA citovala slová pápežovho brata Georga Ratzingera, ktorý uviedol, že osobný lekár nedoporučil Benediktovi ďalšie transatlantické cesty. Prezradil, že jeho brat Joseph má problémy s chôdzou.

„Dolieha na neho ťarcha jeho veku,“ uviedol 89-ročný muž pre nemeckých novinárov a dodal, že v prípade pápeža ide o „prirodzený proces starnutia“. Na záver svojho jediného vyhlásenia doplnil, že hlava Vatikánu by vo svojom veku mala „viac oddychovať“. Pápež trpí artritídou. Najviac ho údajne trápia kolená, bedrové kĺby a členky.

Georg Ratzinger priznal, že jeho brat zvažoval rezignáciu „niekoľko mesiacov“.

Vatikan
Foto: SITA/AP

Ak sa rozhodnutie pápeža Benedikta XVI. abdikovať potvrdí, ide podľa predsedu Konferencie biskupov Slovenska Stanislava Zvolenského o prekvapivé rozhodnutie.

Ako však tlmočil slová Zvolenského agentúre SITA hovorca KBS Jozef Kováčik, je to plne v súlade s právomocami Svätého Otca.

Napriek tomu, že rezignácia pápeža je netradičná, táto možnosť vo vatikánskych zákonoch existuje.

Osemdesiatpäťročný Benedikt je pritom prvou hlavou katolíckej cirkvi za posledných takmer 600 rokov, ktorá sa k takémuto kroku odhodlala. Benedikt XVI. tak urobí dva mesiace pred 86. narodeninami.

Favoriti sú známi

Pápež Benedikt XVI.
Foto: SITA/AP Photo/Pier Paolo Cito

Najväčšiu šancu stať sa nástupcom odchádzajúceho pápeža Benedikta XVI. majú kardináli pôvodom z Afriky alebo Južnej Ameriky.

Najviac kardinálov s právom voliť však ešte aj dnes pochádza zo starého kontinentu. Pápežmi preto tradične boli Európania, v drvivej väčšine Taliani.

Medzi najväčších favoritov na zvolenie na Petrov stolec sa spomínajú ghanský kardinál Peter Turkson či Nigérijčan Francis Arinze. Ich konkurenciou je kanadský duchovný Marc Ouellet či Brazílčan Odilo Pedro Scherer ako najhorúcejší zástupca Južnej Ameriky.

Zhodujú sa na tom aj britské stávkové spoločnosti William Hill a Coral. Najväčšie šance má podľa nich Arinze, Turkson a Quellet. Medzi favoritmi sa objavil aj Talian Angelo Scola či honduraský kardinál Óscar Rodríguez Maradiaga. Bez šanci údajne nie je ani Brazílčan Joao Braz de Aviz, Američan Timothy Dolan, Talian Gianfranco Ravasi či Argentínčan Leonardo Sandri.

„Boží rotvajler“

Georg Ratzinger
Foto: SITA/AP

Benedikt, vlastným menom Joseph Ratzinger (85), je hlavou rímskokatolíckej cirkvi od apríla 2005, keď nahradil svojho zosnulého predchodcu Jána Pavla II.

Počas pontifikátu sa zameriaval najmä na posilnenie viery na Západe uprostred silnejúceho sekularizmu a na vyriešenie škandálov zneužívania detí kňazmi.

Zároveň presadzoval európske kresťanské hodnoty a konzervativizmus na posilnenie inštitútu tradičnej rodiny v boji proti potratom, eutanáziám a legalizáciám homosexuálnych svadieb.

Od svojich blízkych spolupracovníkov si vyslúžil prezývku „Boží rotvajler“. Nemecká kancelárka Angela Merkelová v prvej reakcii uviedla, že si „zaslúži rešpekt a vďačnosť“. Francúzky prezident Francois Hollande zase označil toto rozhodnutie za „nesmierne slušné“.

Video: Zvolenie Jozefa Ratzingera za pápeža Benedikta XVI.

https://www.youtube.com/watch?v=26HdtrbekKA

Životopis Benedikta XVI.

Pápež Benedikt XVI.
Foto: SITA/AP Photo/dpa, Archdiocese Munich

Pápež Benedikt XVI., vlastným menom Jozef Ratzinger, sa narodil 16. apríla 1927 v bavorskom mestečku Marktl am Inn.

Po štúdiu filozofie a teológie vo Freisingu a Mníchove prijal 29. júna 1951 vo Freisingu kňazskú vysviacku.

Potom pracoval ako výpomocný kňaz vo Farnosti sv. Martina v München-Moosach a ako kaplán v München – Bogenhausen vo Farnosti Najsvätejšej Kristovej krvi.

V rokoch 1952 až 1954 pôsobil ako docent na Arcibiskupskom kňazskom seminári vo Freisingu a potom ako docent dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole vo Freisingu.

V roku 1957 sa habilitoval na Mníchovskej univerzite prácou o sv. Bonaventúrovi v odbore fundamentálnej teológie.

V nasledujúcich rokoch pôsobil ako mimoriadny profesor dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole vo Freisingu a ako ordinár pre fundamentálnu teológiu na univerzite v Bonne.

V rokoch 1962 až 1965 pôsobil ako oficiálny koncilový teológ (peritus) Druhého vatikánskeho koncilu. Na univerzite v Münsteri sa v roku 1963 stal ordinárom pre dogmatiku a dejiny dogiem.

Od roku 1966 vykonával ten istý úrad na univerzite v Tübingene a v rokoch 1969 až 1977 na univerzite v Regensburgu. Tam sa v roku 1976 stal viceprezidentom.

Obrazom: Pápež blahorečil Jána Pavla II.

Kardinálom v roku 1977

Pápež Benedikt XVI.
Foto: SITA/AP

Dňa 25. marca 1977 bol Jozef Ratzinger menovaný za arcibiskupa Mníchovsko-freisinskej arcidiecézy a jeho vysviacka sa konala o tri dni neskôr.

Dňa 27. júna 1977 ho pápež Pavol VI. menoval za kardinála.

V roku 1981 ho Svätý Otec Ján Pavol II. menoval za prefekta Kongregácie pre náuku viery v Ríme, za predsedu Pápežskej biblickej komisie a Medzinárodnej teologickej komisie.

V rokoch 1986 až 1992 viedol Pápežskú komisiu pre zostavenie Katechizmu Katolíckej cirkvi.

V konzistóriu 5. apríla 1993 ho pápež Ján Pavol II. povýšil na kardinála biskupa suburbikarskej diecézy Velletri-Segni.

Dňa 9. novembra 1998 Svätý Otec Ján Pavol II. potvrdil jeho voľbu za vicedekana kolégia kardinálov a v r. 2002 sa stal dekanom kolégia kardinálov.

Obrazom: Pápež odslúžil v Havane omšu

Vyznamenania pre Ratzingera

Kardinál Jozef Ratzinger dostal mnohé vyznamenania. Bol členom II. sekcie vatikánskeho Štátneho sekretariátu – Vzťahy so štátmi, členom Kongregácie pre východné cirkvi, Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, Kongregácie pre biskupov, Kongregácie pre evanjelizáciu národov a Kongregácie pre katolícku výchovu.

Pôsobil aj v Pápežskej rade pre napomáhanie jednoty kresťanov, v Pápežskej rade pre kultúru, v Pápežskej komisii pre Južnú Ameriku ako aj v Pápežskej komisii Ecclesia Dei. V roku 2000 ho pápež Ján Pavol II. povolal ako čestného člena do Pápežskej akadémie vied.

Dňa 19. apríla 2005 bol zvolený za pápeža. Stal sa tak v poradí 265 pápežom v histórii Katolíckej cirkvi.

Obrazom: Pápež navštívil Mexiko

(Zdroj: TK KBS)

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Angela MerkelováBenedikt XVI.François HollandeJán Pavol II.Jozef KováčikPápež Benedikt XVI.pápež Ján Pavol II.