Stavebný úrad zastavil územné konanie k nádrži Slatinka

Aktivisti protestovali proti výstavbe VD Slatinka
Protestujúci vedia, že Hron má veľa problémov, ale podla nich nie je možné riešiť ich výstavbou vodného diela Slatinka, ktorá odčerpáva verejné zdroje. Doteraz to bolo 10 miliónov eur. Foto: SITA/Diana Černáková

BANSKÁ BYSTRICA 24. októbra (WEBNOVINY) – Územné konanie k vodnému dielu (VD) Slatinka, ktorého výstavba na rieke Slatina medzi Zvolenom a obcou Zvolenská Slatina je plánovaná od 50. rokov minulého storočia, je zastavené.

Rozhodla o tom obec Zvolenská Slatina, respektíve spoločný stavebný úrad vo Zvolene v stredu.

Dôvodom je, že štátny podnik Vodohospodárska výstavba ako navrhovateľ nedodal v stanovenej lehote chýbajúce dokumenty.

O vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby VD Slatinka požiadala Vodohospodárska výstavba koncom novembra minulého roka.

V marci ju stavebný úrad vyzval na doplnenie návrhu o súhlasy príslušných orgánov na výrub drevín, a to najneskôr do konca augusta. Zároveň ju upozornil, že ak návrh v stanovenej lehote nedoplní, územné konanie sa zastaví, čo sa teraz stalo. Proti zastaveniu územného konania sa môže Vodohospodárska výstavba odvolať do 15 dní od jeho doručenia.

Výstavba by mala trvať najviac tri roky

VD Slatinka má vzniknúť prehradením toku Slatiny hneď nad zvolenskou vodnou nádržou Môťová, respektíve na konci jej vzdutia, a siahať po intravilán obce Zvolenská Slatina. Umelá nádrž má zaplaviť bývalú samostatnú obec Slatinka, v súčasnosti časť Zvolenskej Slatiny. Ako podnik Vodohospodárska výstavba uviedol v zámere, ktorý v roku 2007 predložil na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA), účelom vybudovania VD Slatinka je zlepšenie objemu vody v Slatine pre nadlepšovanie prietokov Hrona tak, aby bolo v každom ročnom období zabezpečené dostatočné množstvo vody pre odberateľov a aj štandardný prietok pre fungovanie vodného ekosystému.

Nádrž má mať objem 27 miliónov kubických metrov a rozlohou 2,3 štvorcového kilometra, hrádza má byť vysoká 34 metrov a dlhá 250 metrov. Výstavba by mala trvať najviac tri roky, predpokladané náklady investor v zámere odhadol na približne 80 miliónov eur. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) ukončilo ministerstvo životného prostredia v roku 2010 súhlasom s výstavbou tohto vodného diela.

Aktivisti zastavenie vítajú

Slatinka
Foto: SITA/Dušan Hein

Aktivisti zo Združenie Slatinka, ktoré patrí medzi najaktívnejších odporcov výstavby nádrže Slatinka a je aj účastníkom územného konania, vítajú zastavene tohto konania ako výbornú správu pre celé Slovensko.

„Na realizáciu vodného diela Slatinka, podobne ako na priehradu Tichý Potok, navrhuje totiž Slovensko vyčleniť veľkú časť z financií od Európskej únie na obdobie 2014 – 2020 určených na sektor životného prostredia. Aj keď Európska komisia voči týmto projektom opakovane vyjadrila svoje námietky a naznačila neochotu podieľať sa na ich financovaní, štátni úradníci sa týchto kontroverzných stavieb, s ktorými ostro nesúhlasia miestne komunity, odmietajú vzdať,“ uviedla koordinátorka združenia Martina Barancová Paulíková.

Združenie Slatinka už viac rokov upozorňuje na to, že nádrž Slatinka má spolu s bývalou obcou Slatinka zatopiť údolie s cennými biotopmi a ojedinelými prírodnými spoločenstvami. Výstavba diela by podľa aktivistov združenia bola aj plytvaním verejných prostriedkov, keďže jej účelnosť a verejnoprospešnosť je pochybná. Celospoločenská priorita – zabezpečenie minimálnych prietokov Hrona – bude totiž bez odberov vody pre súkromných investorov zachovaná aj bez VD Slatinka.

Podľa aktivistov združenia by si preto prípadnú výstavu zdroja vody mali financovať súkromní investori, ktorých potreba vody vyvoláva riziko sezónneho nedostatku vody na dolnom Hrone, ale nie štát z verejných zdrojov. „Najväčší potenciálny odberateľ – jadrová elektráreň Mochovce – sa opakovane bráni, že by vodu z VD Slatinka na svoju prevádzku potreboval, a to aj po dostavbe 3. a 4. bloku,“ podotkla Barancová Paulíková.

Protipovodňové opatrenie môžu robiť aj individuálne

Združenie Slatinka odmieta aj argument Vodohospodárskej výstavby, že VD Slatinka zabráni povodniam vo Zvolenskej Slatine, keďže jeho súčasťou sú aj protipovodňové opatrenia na Slatine. Barancová Paulíková pripomína že Zvolenská Slatina leží nad plánovanou nádržou a protipovodňové opatrenia tam môže Vodohospodárska výstavba vykonať aj bez výstavby VD Slatinka. „Ide o umelo spojené dve investície,“ dodala Barancová Paulíková.

Rozhodnutie o umiestnení VD Slatinka už v minulosti, a to v roku 1986 bolo vydané a na jeho základe štát vyvlastnil a vykúpil domy a pozemky v rovnomennej obci. Pre nedostatok verejných zdrojov sa však priehrada stavať nezačala a územné rozhodnutie v roku 1991 stratilo platnosť. O vydanie územného rozhodnutia potom Vodohospodárska výstavba viackrát opätovne žiadala. Z dôvodov, že nepredložila všetky potrebné podklady však stavebný úrad všetky územné konania v tejto veci – v roku 2002, 2003 a 2007 – zastavil.

Ako ďalej pripomenula Barancová Paulíková, najnovšiu žiadosť o vydanie územného rozhodnutia podala Vodohospodárska výstavba v situácii, keď Ústavný súd SR ešte stále nerozhodol o podaní na preskúmanie zákonnosti procesu posudzovania vplyvov priehrady na životné prostredie (EIA), ukončeného v roku 2010. Združenie Slatinka totiž napadlo procesné chyby, konkrétne nezverejnenie správy o hodnotení na úradnej tabuli obce Zvolenská Slatina, čím boli podľa združenia porušené ústavné práva občanov na informácie. „Bez zákonného záverečného stanoviska z tohto procesu stavebný úrad nemôže vydať zákonné územné rozhodnutie,“ podotkla Barancová Paulíková.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom