ŠtB likvidovala počas Akcie K kláštory, súhlas dal Gottwald

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Cirkev
Foto: SITA//Dušan Hein

BRATISLAVA 13. apríla (WEBNOVINY) – Na Slovensku si v pondelok pripomíname pamätný deň Slovenskej republiky – Deň nespravodlivo stíhaných. Je spomienkou na násilnú akciu ŠtB v roku 1950 spojenú s likvidáciou kláštorov v Československu.

Konfederácia politických väzňov Slovenska si „Barbarskú noc“ pripomenie svätou omšou v kaplnke Seniorátu Spoločnosti Ježišovej v Ivanke pri Dunaji o 15:00, kde žijú poslední žijúci svedkovia Akcie K spomedzi jezuitov. Homíliu prednesie emeritný biskup Dominik Kaľata.

Ako informuje Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, Konfederácia politických väzňov Slovenska si udalosť pripomenula v sobotu 11. apríla 2015 v kláštore redemptoristov v Kostolnej – Záriečí, ktorý sa v roku 1950 stal preškoľovacím kláštorom pre mladých rehoľných bohoslovcov, klerikov a novicov a následne slúžil na internáciu rehoľných sestier (najmä uršulínok, baziliánok a služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie).

Pietna spomienka miestneho charakteru bola v piatok v Kapucínskom kostole Najsvätejšej Trojice v Pezinku, keďže práve v pezinskom kapucínskom kláštore bol v roku 1950 zriadený tzv. kárny kláštor pre predstavených reholí a neskôr v ňom boli internovaní rehoľní klerici, rímskokatolícki diecézni kňazi, gréckokatolícki kňazi a napokon rehoľné sestry, vyvezené z nemocníc.

Internovaných bolo vyše tisíc rehoľníkov

Po monsterprocese s Augustínom Machalkom a desiatimi predstaviteľmi mužských reholí, ktorý sa konal od 31. marca do 4. apríla 1950 v Prahe, 13. apríla roku 1950 o polnoci vojsko, ŠtB, Národná bezpečnosť a Ľudové milície vnikli do kláštorov, aby rehoľníkov odvliekli do zhromažďovacích táborov a znemožnili im pokračovať v ich činnosti. Začala sa Akcia K (Kláštory). Toto smutné výročie Akcie K, nazývanej aj „barbarská noc“, si tento rok pripomenú na viacerých miestach na Slovensku.

Druhá etapa tejto akcie sa uskutočnila 3. až 4. mája 1950. Po Akcii K nasledovala Akcia R (Rehoľníčky) 28. až 31. augusta 1950 – násilné sústredenie ženských reholí, ktoré pokračovalo až do 70. rokov. V akciách proti mužským reholiam bolo na Slovensku internovaných vyše tisíc rehoľníkov. Jedným z mnohých postihnutých bol aj Ján Chryzostom Korec, ktorý sa neskôr stal jednou z najznámejších postáv tajnej cirkvi na Slovensku.

Dochádzalo k marginalizovaniu cirkvi

Koncepcia reštrikcií reholí a ich činnosti sa objavuje na Slovensku už na jeseň 1948 s cieľom zredukovať počet kláštorov a vymedziť oklieštenú konkrétnu činnosť jednotlivým rádom. Do leta 1949 stroskotali rokovania medzi komunistickým vedením a cirkevnou hierarchiou o usporiadaní vzájomného pomeru. Pristúpilo sa k stratégii podriadenia a postupného i násilného marginalizovania cirkvi, a teda i reholí v spoločnosti.

Po prijatí cirkevných zákonov na jeseň 1949, no skôr po zrušení cirkevného, a teda i rádového školstva, po poštátnení rádových internátov a po zlikvidovaní bezmála 40 kláštorov a rehoľných domov od roku 1945 do začiatku roka 1950 bolo jasné, že režim nemieni pokračovať formou rokovaní. Začiatkom roka 1950 radikáli v KSČ presadili koncepciu zrušenia kláštorov, rozpustenia, resp. minimalizovania rehoľného života.

Budovy kláštorov mali byť skonfiškované

Cieľom Akcie K (kláštory) bolo skonfiškovanie budov kláštorov (na Slovensku bolo na jar 1950 do 100 mužských a vyše 165 ženských), zlikvidovanie rehoľných komunít na ich historických a tradičných miestach (v tom čase bolo na Slovensku vyše tisíc rehoľníkov a vyše 4 250 sestričiek, pracujúcich prevažne v zdravotníctve, sociálnych ústavoch a školách) a ich pozvážanie do tzv. centralizačných kláštorov (kláštorov – väzníc).

Odtiaľ mali byť úradným tlakom i obmedzovaním slobody nútení opustiť rehole, ísť do výroby, starí do charitných domovov a neplnoletí domov k rodinám. Nezanedbateľným cieľom bolo použitie budov pre socialistické organizácie, armádu, ZNB, školstvo, rôzne ústavy. Majetok a peniaze reholí boli skonfiškované.

Podobne umelecké a sakrálne predmety, mnohé však už rozkradli komandá, ktoré akciu vykonávali. Knižnice a archívy kláštorov boli čiastočne zničené, tisíce kníh skončili v štátnych knižniciach.

Hlavné slovo mal Husák

Akciu K nariadilo najvyššie vedenie KSČ – Ústredný výbor KSČ a riadená bola generálnym tajomníkom KSČ Rudolfom Slánskym. O všetkom vedel a na všetko dával súhlas prezident republiky Klement Gottwald.

Akcie politicky zastrešovala tzv. Cirkevná šestka ÚV KSČ na čele s ministrom spravodlivosti Alexejom Čepičkom. Bol v nej aj Slovák Vladimír Clementis (neskôr so Slánskym popravený vlastnou stranou).

Na Slovensku mali hlavné slovo členovia vedenia KSS – Gustáv Husák ako predseda Zboru povereníkov, povereník vnútra Daniel Okáli a najmä povereník pre veci cirkevné Ladislav Holdoš.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Gustáv HusákJán Chryzostom Korec