BRATISLAVA 11. februára 2016 (WBN/PR) – Hoci sa hypersenzitívni ľudia často trápia – sú zraniteľní, náchylní na stres a pochybujú o sebe – táto vlastnosť sa dá využiť v ich prospech. Hypersenzitívni ľudia medzi nami je pútavá kniha o pretlaku pocitov. Pomôže vám pochopiť, prečo sú vysoko citliví ľudia „iní“, a nielen to. Možno medzi nich patríte aj vy – veď hypersenzitivitou sa vyznačuje až 20% všetkých ľudí.
Autor Rolf Sellin je sám hypersenzitívny a preto sa rozhodol napísať knihu pre všetkých ľudí – aj pre tých, ktorí sú ako on, aj pre ich okolie, a aj pre rodičov hypersenzitívnych detí. Podľa autora je hypersenzitivita nadanie pre bohatý vnútorný svet.
Väčšina hypersenzitívnych ľudí si veľmi želá, aby bol svet ľudskejší, a je preto ochotná niečo spraviť. A presne v tom je ich prínos pre spoločnosť. Práve oni sú tí, ktorí ako prví spozorujú, keď sa deje niečo nespravodlivé, keď niečo nie je v súlade s kostolným poriadkom. Ako prví spoznajú, čo nám chýba. Často sú prví, ktorí pocítia následky toho, keď ľudskosť pokrivkáva.
„S nasledujúcim podivným fenoménom sa opakovane stretávam u klientov a návštevníkov seminárov,“ píše Rolf Sellin v knihe Hypersenzitívni ľudia medzi nami.
V každodenných situáciách sú menej citliví ľudia viac flexibilnejší, schopnejší konať a rozhodovať sa, v extrémne nebezpečných situáciách je to presne naopak. Keď všetci v panike pobehujú z miesta na miesto, sú to práve hypersenzitívni jedinci, kto si zachová chladnú hlavu. Máme prehľad a vieme, čo je nutné spraviť, sme smelí a vieme bojovať.
Zvláštny rozpor. Je to, akoby sme z ničoho nič zaradili novú rýchlosť, určili nové pravidlá. Neschopnosť rozhodovať sa a snaha nespôsobovať ťažkosti sú zabudnuté vlastnosti odrazu vieme celkom presne, čo je dôležité a čo je nutné vykonať.
V tomto stave dokážeme prijať kontakt a životné výzvy. Už len sebadôvera a vedomosť, že dokážeme byť aj suverénni, menia naše životné nastavenie a koncept, v ktorom ži- jeme. Ak hypersenzitívny človek prežije takúto skúsenosť, začne opäť dôverovať životu a jeho výzvam, ktoré mu pomáhajú rásť. Ale pozor: Nesmieme si však tento stav zamieňať s tendenciou, ktorá je u mnohých hypersenzitívnych taká výrazná, a to sklon k podávaniu vysokého výkonu v snahe prispôsobiť sa norme, ktorý často vedie k prepracovanosti.
Obraz hypersenzitivity a náš vzťah k stresu sú veľmi protichodné. Mali by sme sa učiť, ako čeliť výzvam, a trénovať to stále odznova. Najčastejšie sú to naše vlastné automatické reakcie, ktoré stres ešte zvyšujú a dávkujú. Vedomou zmenou procesov je možné riadiť stresové reakcie a zvýšiť svoju tolerančnú hranicu, pokiaľ ide o stres. A s tým nám môže pomôcť aj samotná hypersenzitivita.