Štedrovečerná večera mala mať aspoň deväť jedál

Kolace susienky jedlo vianoce
Foto: SITA/Gabriel Kuchta

BRATISLAVA 24. decembra (WEBNOVINY) – Štedrovečerný stôl mal v slovanskej tradícii symbolizovať hojnosť. Pod biely ľanový obrus sa kládli peniaze alebo hrsť ovsa či jačmeňa, aby sa v budúcom roku rozhojnili.

Na tento deň sa aj v časoch biedy odkladala ušetrená múka, cukor, strukoviny, mak, sušené ovocie, lekvár, med, masť na vyprážanie šišiek aj sladké víno. Večera mala obsahovať aspoň devätoro jedál. Ak bolo jedla hojne, rodinu čakal priaznivý rok.

Prísny pôst

Cez deň sa nejedlo nič alebo len málo, pretože až do Druhého vatikánskeho koncilu v roku 1965 platil na Štedrý deň prísny pôst. Deťom rodičia za sebazaprenie sľubovali, že večer uvidia zlatú hviezdu, krokvu alebo prasiatko. Pôstny obed zvyčajne tvorili zemiaky bez masti s riedkou nevarenou kapustnicou.

Skladbu a výber štedrovečerných jedál ovplyvňoval charakter krajiny. Jedálne lístky sa rôznili v horských a nížinatých oblastiach, v ovocinárskych, vinohradníckych a pastierskych regiónoch, v meste a na dedine. K viac-menej univerzálnym jedlám patrili oblátky s medom, kapustnica, zemiaky, varený hrach, fazuľa, opekance, rezance či iné cestoviny a kompót zo sušených sliviek.

Rôzne druhy cestovín

Kolac pecenie vianoce
Foto: SITA/Gabriel Kuchta

Oblátky sú pomerne novou obyčajou, pochádzajúcou z mesta. Zvyčajne ich piekol miestny učiteľ. Žiaci ich roznášali podľa objednávok po domácnostiach a vinšovali.

S rôznymi druhmi cestovín boli spojené mnohé povery. Varili sa rezance, pirohy, šúľance, halušky a najmä opekance, nazývané aj pupáky alebo bobáľky.

Veľké pirohy a šúľance napríklad symbolizovali veľké obilné klasy. Vodu z opekancov vylievali pod ovocné stromy, aby dobre rodili. Do tradičnej kapustnice sa pridávali sušené hríby a slivky, nie mäso, pretože aj večera mala byť napriek hojnosti pôstna. Z toho istého dôvodu sa v katolíckom prostredí rozšírilo podávanie ryby.

Ryba je symbolom kresťanstva

Na našom území sa Štedrá večera v dnešnej podobe začala konzumovať až v 20. storočí. Dovtedy sa jedli najmä slané a údené ryby. Ryba je zároveň symbolom kresťanstva, odvodeným z doby starovekých prenasledovaní. Grécke slovo ichthys – ryba znamenalo v tajnej reči kresťanov Ježiš Kristus Syn Boží Spasiteľ – Iesus Christos Then Hyois Soter.

Po rybe nasledovala v niektorých oblastiach „Ježiškova kašička“, čiže krupicová kaša, ktorú jedla celá rodina z jedného veľkého taniera. Rôzne koláče a zákusky sa pridávali až neskôr – našim predkom ich nahrádzal chlieb, ktorý bol pre nich vzácnosťou. Najmä v oblastiach severného Slovenska sa jedol len na veľké sviatky.

Na Štedrý večer sa mal každý najesť dosýta. Svedčí o tom aj frazeologické prirovnanie najedol sa ako sedliak na Vianoce. Odísť od stola so žalúdkom nasýteným iba naoko značilo vystaviť rodinu nebezpečenstvu, že bude planý rok. Vianočné jedlá požívali osobitnú úctu. Zo štedrovečerného stola sa nemohlo nič vyhodiť, odkladali sa aj odrobinky, ktoré vraj pomáhali, keď ochorel dobytok. Myslelo sa aj na statok v maštaliach a chlievoch. V tento deň mu patril lepší pokrm. Zvieratá zas na oplátku „rozprávali ľudskou rečou“. Kto mal trpezlivosť a ostal okolo polnoci v maštali, mohol sa vraj všeličo dozvedieť.

V trenčianskom regióne na Vianoce dominuje kapor

Kapor ryba
Foto: SITA/Ján Slovák

Na štedrovečerných stoloch v trenčianskom regióne stále dominuje kapor. Čoraz menej ľudí ho však necháva pred sviatkami plávať vo vani. Ako povedal šéf rybného hospodárstva v Kubrici pri Trenčíne Ján Vicena, väčšina kupujúcich je už pohodlnejšia. Rybu si tu nechávajú rovno aj vyčistiť.

„Kapor je vždy dominantný na Vianoce, ale začína sa hodne objavovať aj pstruh, šťuka, zubáč, sumec, z tých lacnejších rýb je to zase tolstolobik alebo amur. V poslednej dobe sa objavuje aj jeseter, ktorého si ľudia radi kupujú, pretože nemá žiadne kosti,“ hovorí Vicena, podľa ktorého je zase najlepšou rybou zubáč.

Cez Vianoce predajú v Kubrici 20 až 25 ton rýb, pričom časť z nich ide aj do obchodov. V minulosti žiadala väčšina kupujúcich živú rybu, teraz je už trend iný. Ľudí si už radi dávajú ryby aj filetovať. „Výhodou je, že to potom môžu kľudne jesť aj deti,“ povedal Vicena.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ježiš Kristus