Stratové štátne firmy zvýšili deficit o 1,1 % HDP

Vlak, železnica
Foto: Ilustračné foto: SITA/Viktor Zamborský

BRATISLAVA 17. augusta (WEBNOVINY) – Najväčšie riziko pre verejné financie spomedzi štátom ovládaných spoločností predstavujú železnice, zdravotnícke zariadenia a verejnoprávne médiá. Tieto spoločnosti zvýšili v minulom roku deficit verejných financií o 700 mil. eur, resp. o 1,1 % hrubého domáceho produktu (HDP). V rokoch 2007 a 2008 to bolo 0,7 %, resp. 0,6 % HDP. Vyplýva to z analýzy hospodárenia najvýznamnejších spoločností s majetkovou účasťou štátu, ktorú zostavil inštitút INEKO v spolupráci s analytikom Slovenskej sporiteľne Michalom Mušákom.

Najväčšiu záťaž pre štát predstavujú podľa zverejnenej analýzy tri železničné spoločnosti, ktoré v roku 2009 dostali 400 mil. eur dotácií na činnosť a aj napriek tomu skončili v strate ďalších 200 mil. eur. Nemocnice vyrobili spolu stratu najmenej 50 mil. eur, pričom štátne zdravotné poisťovne Všeobecná zdravotná poisťovňa a Spoločná zdravotná poisťovňa, ktoré sa tento rok zlúčili, vyrobili stratu 28 mil. eur. „STV a Slovenský rozhlas dostali popri koncesionárskych poplatkoch osobitné dotácie spolu za vyše 15 mil. eur a STV aj napriek tomu skončila v strate takmer 6 mil. eur,“ dopĺňa INEKO.

Okrem podnikov, na ktorých štát stráca, veľkým prínosom podľa inštitútu nie sú ani mnohé ziskové podniky. Výnosnosť vlastného imania, teda pomer zisku k vlastnému imaniu, sa aj u mnohých ziskových podnikov pohybuje pod 1 %. V roku 2009 to bola napríklad Slovenská pošta, Lesy SR, Slovenská záručná a rozvojová banka, Eximbanka a v rokoch 2007 – 2008 aj bratislavské letisko. „Znamená to, že čisto z finančného hľadiska by pre štát bolo výnosnejšie, ak by tento majetok predal a získané peniaze uložil na termínovanom vklade. To všetko pri oveľa nižšom riziku,“ konštatuje INEKO s tým, že ešte výhodnejšie by bolo splatiť štátny dlh, kde štát v súčasnosti platí v priemere asi 4-percentný úrok. „V mnohých prípadoch by štát v prípade privatizácie a ozdravenia podniku získal len na daniach viac, ako je jeho celý súčasný zisk z podniku. Takýto záver podporuje aj porovnanie výnosnosti vlastného imania štátnych podnikov a bývalých štátnych spoločností, ktoré štát čiastočne sprivatizoval. Tie zväčša hospodária oveľa efektívnejšie,“ dopĺňa INEKO.

Finančnú záťaž štátu zo strany štátnych podnikov by podľa odporúčaní inštitútu zlepšila ich čiastočná alebo úplná privatizácia. „V prípadoch, kde je to realizovateľné, pokladáme za vhodnejšie, aby štát namiesto dotácie podniku radšej vo verejnej súťaži nakupoval konkrétne služby, ktoré požaduje,“ uvádza INEKO. V prípadoch, kde je to z rôznych dôvodov, napríklad politických či iných, nerealizovateľné, odporúča inštitút vo verejných súťažiach aspoň odpredaj majetku, ktorý štátne podniky nepotrebujú a nie je pre ne finančne produktívny. Tieto prostriedky by sa následne mohli použiť na zníženie štátneho dlhu. „Samozrejme, za predpokladu transparentnej verejnej súťaže,“ zdôrazňuje INEKO. Pri železničných spoločnostiach odporúča inštitút upraviť ceny za prepravu aj za používanie trate tak, aby lepšie zodpovedali skutočným nákladom.

Ďalšie odporúčanie sa týka zverejňovania informácií, k čomu štátne spoločnosti podľa INEKA pristupujú rôzne. Napríklad výročná správa STV za rok 2009 sa na webe dá nájsť, nie však na stránke televízie, ale iba na blogu bývalého člena Rady STV. STV má na vlastnej webstránke poslednú výročnú správu len za rok 2008. „Problematické je dostať sa aj k výsledkom vojenských podnikov či nemocníc, kde sú zverejnené výročné správy skôr výnimkou. Z týchto dôvodov odporúčame dohliadnuť na pravidelné a prehľadné zverejňovanie informácií o hospodárení spoločností s majetkovou účasťou štátu,“ uvádza INEKO s tým, že vláda by napríklad mohla zvážiť vytvorenie spoločného miesta na internete, kde by boli výročné správy a ďalšie dôležité informácie o štátnych podnikoch prístupné na jednom mieste. U nemocníc by tiež mohla pomôcť transformácia na akciové spoločnosti.

Cieľom analýzy inštitútu bolo zistiť, nakoľko sú štátom ovládané spoločnosti pre štát finančným prínosom či záťažou a teda aké je riziko, že v budúcnosti budú zvyšovať štátny dlh. Dve hlavné kritériá posudzovania boli hospodársky výsledok pri zohľadnení dotácií, a výnosnosť vlastného imania, teda schopnosť štátnych podnikov zhodnocovať aktíva. Na základe dostupných údajov INEKO analyzovalo spolu 33 spoločností s majetkovou účasťou štátu a tiež súhrnné údaje o hospodárení zdravotníckych zariadení. Údaje za viaceré spoločnosti, napríklad nemocnice, SAD-ky, alebo vojenské podniky, však inštitút nenašiel.

Hospodárenie vlády skončilo vlani výrazne horšie, ako pôvodne kabinet Roberta Fica očakával. Deficit verejných financií dosiahol podľa predbežne potvrdených údajov v minulom roku 6,8 % hrubého domáceho produktu. Bývalá vláda počítala v tomto roku s konsolidáciou verejných financií a znížením deficitu na 5,5 % výkonu ekonomiky. Krátko pred voľbami vzhľadom na prepad daňových príjmov však samotný bývalý minister financií Ján Počiatek priznal, že deficit sa môže vyšplhať až k 7 % HDP. Onedlho Medzinárodný menový fond dokonca prišiel s odhadom tohtoročného slovenského deficitu na úrovni 7 až 8 % HDP.

SITA

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ján PočiatekMichal Mušák
Firmy a inštitúcie INEKO Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy