Hoci sa stredná dĺžka života pri narodení v Európskej únii (EÚ) počas ostatného desaťročia zvyšovala, nové dáta naznačujú, že v niektorých členských štátoch stagnuje alebo klesá. Niektoré členské štáty, zväčša v západnej Európe, zaznamenali, že sa ich priemerná dĺžka života vrátila na úroveň spred pandémie ochorenia COVID-19, zatiaľ čo iné, prevažne vo východnej Európe, pocítili vplyv pandémie neskôr a úplne v roku 2021, a preto sa v údajoch ešte neprejavil akýkoľvek nárast. Informuje o tom štatistický úrad Európskej únie Eurostat.
Viac o téme: Koronavírus
Podľa predbežných dát z roku 2021 mala pandémia vlani negatívny vplyv na strednú dĺžku života pri narodení v takmer polovici členských štátov EÚ. Najväčší pokles sa v medziročnom porovnaní odhaduje na Slovensku a v Bulharsku (zhodne -2,2 roka), Lotyšsku (-2,1 roka) a Estónsku (-2 roky).
V porovnaní s predpandemickým rokom 2019 je celkový vplyv na strednú dĺžku života stále negatívny vo všetkých členských štátoch EÚ okrem Luxemburska (+0,1 roka) a Malty a Švédska, ktoré boli na rovnakej úrovni v roku 2021 aj 2019. V niektorých prípadoch sa stredná dĺžka života v roku 2021 ďalej zhoršila, čo viedlo k odhadovanej celkovej strate viac ako dva roky. Najväčšie poklesy v porovnaní s rokom 2019 zaznamenali Bulharsko (-3,7 roka), Slovensko (-3 roky ) a Rumunsko (-2,7 roka).