BRATISLAVA 15. júna (WEBNOVINY) – Uplatniteľnosť absolventov stredných škôl na trhu práce je žalostná, upozorňujú zamestnávatelia na základe štatistík.
„Nie je možné, aby len 6,5 percenta z populačného ročníka robilo to, na čo sa pripravovalo, aby 30 percent absolventov končilo na úradoch práce a aby 50 percent absolventov pokračovalo v štúdiu na vysokej škole,“ konštatoval na dnešnej tlačovej konferencii prezident Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) SR Jaroslav Holeček.
Vlani malo Slovensko druhý najvyšší podiel nezamestnaných ľudí do 24 rokov spomedzi krajín OECD. ZAP sa spolu s ďalšími zamestnávateľskými zväzmi podieľa na koncepcii transformácie odborného školstva. Rezorty školstva a práce sa chystajú prvé navrhované zmeny uplatniť do roka.
Profesijné zväzy vyčítajú súčasným absolventom najmä to, že ich vedomosti nezodpovedajú potrebám trhu práce. „Iba rekvalifikáciami a poradenstvom nedokážeme nájsť prácu všetkým, preto potrebujeme v spolupráci s ministerstvom školstva prestaviť systém, predovšetkým odborného vzdelávania, aby už zo škôl vychádzali ľudia, ktorí sú zamestnateľní,“ priznal štátny tajomník ministerstva práce Braňo Ondruš.
Rezort školstva by mal mať podľa svojho štátneho tajomníka Štefana Chudobu do dvoch až troch rokov na stole počty odborníkov, ktorí najviac chýbajú na trhu práce. Z údajov od ministerstva práce plánuje vytvoriť mapu, ktorá ukáže, kde treba odborné školy rozširovať a v ktorých regiónoch, naopak, regulovať.
Štát chce školy, ktoré vychovávajú pre prax
„V zákone o financovaní škôl chceme podporiť predovšetkým tie školy, ktoré vychovávajú žiakov pre prax, ktorí sú uplatniteľní a budeme sa snažiť brzdiť podporu škôl, kde to nie je v záujme daného regiónu, alebo štátu,“ uviedol Chudoba.
Zdôraznil, že štát nebude deliť školy na súkromné, cirkevné a verejné, ale len na dobré a zlé.
Potreby zamestnávateľov majú v budúcnosti definovať prognózy ministerstiev práce a školstva. „Ak chceme čosi urobiť, tak musíme plánovať minimálne na horizont štyri-päť rokov,“ hovorí Chudoba.
Dodal, že prognózy chcú viazať na plány výrobných firiem, ktoré sú stanovené na štyri až päť rokov dopredu.
Podľa Ondruša počká štát s kľúčovými opatreniami na ďalšie programovacie obdobie, keďže väčšinu opatrení sa chystá zaplatiť z eurofondov.
Prezident Cechu predajcov a autoservisov SR Július Hron hovorí, čo je nevyhnutné na skvalitnenie odborného vzdelávania.
Podľa jeho slov je nutné poznať a vyčísliť potreby trhu práce a prispôsobiť tomu systém vzdelávania. Odborná príprava si vyžaduje modernizáciu už na základných školách, absentuje aj kariérne poradenstvo pre rodičov a žiakov na základnej škole.
Viaceré stredné školy sa potrebujú špecializovať, Hron vidí cestu napríklad v budovaní centier odbornej prípravy. V neposlednom rade uvádza, že odborné vzdelávanie musí stáť na overovaní kvality absolventov a vyhodnocovaní ich uplatniteľnosti.
V školstve je priveľa biznisu
Podľa profesijných združení kríza v odbornom vzdelávaní korení v 90. rokoch, keď sa priemysel na Slovensku preorientoval z ťažkého na ľahký a školy sa nedokázali náhle prispôsobiť novým potrebám trhu práce.
„Asi sme zaviedli do školstva priveľa biznisu,“ konštatoval Chudoba s tým, že normatívny systém financovania znevýhodnil SOŠ. Ich postavenie má od budúceho roka posilniť zákon o odbornom vzdelávaní, o ktorom sa chystá parlament rokovať v septembri.
Na príprave učebných osnov sa majú podieľať vzdelávacie komisie so zástupcami z praxe.
Tí by mali sedieť aj v skúšobných komisiách pri záverečných skúškach. „Skúšobná komisia bude okrem pedagógov zložená aj z ľudí, ktorí sú zo zamestnávateľskej sféry a tí budú dbať na to, aby sa praktické poznatky naozaj hodnotili,“ uviedol Chudoba.
Z výsledkov tohtoročných maturít vyplýva, že absolventi SOŠ končia školu s horšími výsledkami ako gymnazisti. V porovnaní s gymnazistami zároveň častejšie končia na úrade práce.
Čaplovič chce poslať na SOŠ viac deviatakov tak, že gymnáziám povolí prijímať len žiakov, ktorí mali v posledných dvoch rokoch základnej školy priemer známok do 2,0. Záujem o technické smery plánuje zvyšovať aj zavedením povinnej maturity z ľubovoľného prírodovedného predmetu.