BRATISLAVA 31. mája (WEBNOVINY) – Stres v rodine či v zamestnaní nespôsobuje zvýšenie možnosti, že by sa u jedinca mohla vyvinúť skleróza multiplex. Vyplýva to z poslednej štúdie amerických vedcov. Predošlé štúdie naznačovali, že u ľudí, ktorí už trpia spomínaným chronickým ochorením zasahujúcim centrálny nervový systém, stresové situácie zvyšujú výskyt opätovných vzplanutí choroby, takzvaných relapsov. V spomínanej štúdii sa autori zamerali na to, či u žien v strese je vyššie riziko vzniku roztrúsenej sklerózy, ale nenašli žiadnu spojitosť.
Aj napriek tomu, že vedci skúmali spolu 150-tisíc žien, uviedli, že nemôžu vylúčiť spomínanú spojitosť, pretože nedokážu posúdiť dopad všetkých stresových životných situácií na telo bojujúce s chorobou. „Tieto výsledky nepodporujú významnú úlohu stresu pri vývoji ochorenia, ale aj tak pre konečné vylúčenie stresu ako potenciálneho rizikového faktora pre vyvinutie sklerózy multiplex, sú potrebné opakované cielené merania stresu,“ píše sa v správe zverejnenej v časopise Neurology.
Pre to, aby zistili, či skleróza multiplex súvisí so stresom, výskumníci, medzi ktorými bol aj Alberto Ascherio z Harvard Medical School, analyzovali informácie z dvoch celonárodných štúdií v Spojených štátoch týkajúcich sa zdravotných sestier. Údaje pochádzajú z dotazníkov vyplnených ženami v rokoch 1976 až 1989. Prvá skupina, ktorú tvorilo 93-tisíc sestričiek, odpovedala na otázky súvisiace so stresom v rodine a zamestnaní. Druhej skupiny, asi 68 500 zdravotných sestier, sa pýtali na fyzické a sexuálne zneužívanie v detstve a v puberte, čo môže byť ďalším stresovým faktorom. V rokoch 2004 až 2005 u 70 žien z prvej a 292 z druhej skupiny diagnostikovali sklerózu multiplex.
Na ochorenie, ktorým iba v Spojených štátoch trpí okolo 400-tisíc ľudí, neexistuje liek. Objavuje sa vtedy, keď sa rozpadne ochranný povlak nervových vlákien, čím sa spomaľuje komunikácia medzi mozgom a zvyškom tela. Medzi symptómy sklerózy multiplex patria vyčerpanosť a problémy s rovnováhou a koordináciou svalov, ako aj strata pamäte a u niektorých ľudí aj strata logického myslenia. Ochorenie väčšinou zasahuje ľudí vo veku od 20 do 40 rokov.