Štyri štáty dostali všetko, čo chceli. Europoslanci poukazujú na nedostatky dohody o fonde obnovy

Europarlament
Európsky parlament v Štrasburgu Foto: ilustračné, SITA/AP

Dohoda o Fonde obnovy ekonomík Európskej únie po koronakríze je dobrá správa, jej výsledná podoba ale znamená prehru európskych inštitúcií. Vyhlásil to v utorok europoslanec Robert Hajšel.

Za jediných skutočných víťazov označil skupinu tzv. šetrných štátov – Holandsko, Dánsko, Rakúsko a Švédsko, ktoré „dostali všetko, čo chceli“.

Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu

Konkrétne sa im oproti návrhu EK podarilo znížiť celkovú sumu na sedemročný rozpočet, ako aj pomer grantov k pôžičkám vo Fonde obnovy a zvyšovania odolnosti (Fond), spresnil europoslanec zvolený na kandidátke strany Smer-SD.

Systém čerpania bude jednoduchší

Presadili tiež skrátenie dotácií na viacero programov a vybojovali si aj zľavu zo svojich príspevkov do rozpočtu EÚ. Slovensko naopak podľa Hajšela dostane približne o pol miliardy eur menej, ako navrhovala Európska komisia.

Dohoda má „zásadné nedostatky, ale je omnoho lepšia, než by sme si pred pár mesiacmi dokázali predstaviť”, uviedol slovenský europoslanec a podpredseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka.

Zdôraznil, že systém čerpania týchto peňazí bude omnoho jednoduchší, ako pri klasických eurofondoch. Slovensko tak dostáva „neopakovateľnú šancu na modernizáciu a prechod od montážnych hál k inovatívnej a zelenej ekonomike. Je povinnosťou vlády sa jej chopiť,” dodal europoslanec.

Odmietli myšlienku spoločných dlhov

Fond obnovy ekonomík Európskej únie po koronakríze bude zložený z grantov v objeme 390 mld. eur a úverov v sume 360 mld. eur.

Odsúhlasili to v utorok ráno na samite v Bruseli lídri EÚ, ktorí sa dohodli, že členské krajiny si na to v reakcii na pandémiu koronavírusu spoločne požičajú 750 mld. eur. Rokovania však boli poznačené ostrými nezhodami, predovšetkým o to, akú časť fondu obnovy budú tvoriť granty.

Francúzsko a Nemecko ešte v máji navrhli program grantov v sume 500 mld. eur, ktorý Európska komisia schválila. Niektoré krajiny, predovšetkým skupina štyroch takzvaných šetrných štátov, Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko, však na samite rozhodne odmietali myšlienku spoločných dlhov, aby sa mohli poskytovať granty.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Michal ŠimečkaRobert Hajšel
Firmy a inštitúcie EK Európska komisiaEurópska úniaPS Progresívne SlovenskoSMER-SD