Súd s Čentéšom nebude, prezident podal námietku zaujatosti

Ivan Gašparovič
Ivan Gašparovič Foto: SITA/Diana Černáková

KOŠICE 8. októbra (WEBNOVINY) – Prezident Ivan Gašparovič hovorí o iných dôvodoch zrušenia termínu plánovaného rokovania senátu ústavného súdu, ktorý mal rozhodovať o sťažnosti Jozefa Čentéša, než sú dôvody zverejnené ústavným súdom.

Hovorkyňa Ústavného súdu SR Anna Pančurová v utorok informovala, že rokovanie museli zrušiť, lebo prezident Ivan Gašparovič vzniesol námietku zaujatosti voči trom sudcom senátu – Sergejovi Kohútovi, Jurajovi Horváthovi a Rudolfovi Tkáčikovi.

„Prezident nepodal žiadnu novú námietku, ale iba doplnil ďalšie dôvody k pôvodnej námietke. Toto doplnenie podľa našich informácií nie je dôvodom na odročenie rozhodovania senátu ústavného súdu. Dôvodom je ochorenie jedného z členov senátu,“ uviedol hovorca prezidenta Marek Trubač.

Ústavný súd stojí za svojimi dôvodmi, pre ktoré verejné zasadnutie zrušili. „Nemám vedomosť o tom, že by niekto z týchto sudcov bol práceneschopný,“ povedala Pančurová. Agentúra SITA má k dispozícii oznam predsedu senátu ústavného súdu Juraja Horvátha, ktorým účastníkovi konania oznámil odročenie ústneho pojednávania na neurčito. Ako dôvod je v ňom uvedené podanie prezidenta z 30. septembra, označené ako „Doplnenie vyhlásenia …, ktorým prezident uplatnil námietku predpojatosti proti dvom sudcom Horváthovi a Kohútovi.“

Tretí senát ústavného súdu mal v zrušenom termíne verejného zasadnutia rozhodnúť o Čentéšovej prvej sťažnosti zo 7. novembra 2011, v ktorej namieta porušenie jeho práv zaručených ústavou a medzinárodnými dohovormi nečinnosťou prezidenta Ivana Gašparoviča, keď ho nevymenoval za generálneho prokurátora.

„Obidve konania o mojich ústavných sťažnostiach momentálne stoja pre námietky prezidenta voči sudcom ústavného súdu, z ktorých väčšinu sám do funkcie vybral. Iné nerozhodnuté námietky nie sú. Pre mňa vždy bolo a naďalej zostáva najdôležitejším, aby o mojich ústavných sťažnostiach rozhodli zákonní sudcovia rýchlo, spravodlivo a nestranne. Pokiaľ štátne orgány Slovenskej republiky budú tomuto brániť, obrátim sa na Európsky súd pre ľudské práva aj pred meritórnym rozhodnutím ústavného súdu o mojich sťažnostiach, ako to pripúšťa Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,“ uviedol v utorok pre agentúru SITA Čentéš.

Kauza Jozef Čentéš

Jozefa Čentéša za kandidáta na post generálneho prokurátora po viacerých pokusoch zvolili poslanci Národnej rady SR 17. júna 2011. Keď ho prezident Ivan Gašparovič ani štyri mesiace po voľbe nevymenoval do funkcie, podal Čentéš 7. novembra 2011 sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorý ju 9. novembra pridelil sudcovi spravodajcovi Ľubomírovi Dobríkovi.

Jozef Čentéš doplnil svoje podanie 6. februára 2012. Sťažovateľ Jozef Čentéš namieta porušenie základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok garantovaného ústavou a Listinou základných práv a slobôd nečinnosťou prezidenta v súvislosti s jeho vymenovaním do funkcie generálneho prokurátora.

Druhú sťažnosť podal Jozef Čentéš 3. januára tohto roku, v ktorej namietal, že prezident Gašparovič nevymenovaním sťažovateľa za generálneho prokurátora porušil jeho základné práva.
Jozef Čentéš
Foto: SITA/Marián Peiger

Namietal porušenie práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok a právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti prezidentom Slovenskej republiky.

Sťažnosť bola 9. januára 2013 na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu náhodným výberom pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Brňákovi, členovi I. senátu, ktorý pracuje v zložení Marianna Mochnáčová, predsedníčka, a sudcovia Peter Brňák a Milan Ľalík. Hneď v ten deň na ústavný súd doručili námietku predpojatosti Jozefa

Sťažovateľ Jozef Čentéš a odporca prezident Ivan Gašparovič postupne vzniesli námietky zaujatosti voči dvanástim z trinástich ústavných sudcov a došlo tak k patovej situácii. Odblokovať ústavný súd sa pokúsila vládnuca väčšina poslancov NR SR za Smer-SD 30. apríla novelou zákona o organizácii a o konaní pred ústavným súdom.

Novelu na ústavnom súde 21. mája napadla skupina 49 opozičných poslancov NR SR, označila ju za neústavnú a žiadala, aby ÚS SR pozastavil jej účinnosť. Ten 5. júna na neverejnom zasadaní pléna predbežne prerokoval návrh, prijal ho na ďalšie konanie a pozastavil účinnosť novely.

Ústavný súd potom dodatkom k rozvrhu práce zriadil tzv. nultý senát, zložený z predsedu Rudolfa Tkáčika a sudkýň Ľudmily Gajdošíkovej a Ivetty Macejkovej, ktorý rieši vznesené námietky zaujatosti.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ivan GašparovičJozef ČentéšMarek Trubač