- aktualizované 11. januára 2022, 16:33
Najvyššou prioritou v súčasnosti je, aby vláda mohla pokračovať v implementácii reforiem a štátneho rozpočtu. Uviedol to dočasne poverený premiér SR Eduard Heger (OĽaNO) v stredu pre médiá s tým, že jeho ambíciou je, aby vláda, ktorá vzišla z parlamentných volieb v roku 2020, za štyri roky mohla zrealizovať čo najviac plánov a pokračovať až do februára budúceho roku.
„Zbieranie podpisov pre novú 76-ku poslancov napreduje. Mám plnú podporu poslaneckého klubu hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a taktiež prísľub hnutia Sme rodina a strany Za ľudí. Teraz je už len otázkou, ako zareaguje strana Sloboda a Solidarita,“ tvrdí Heger.
Kollár si od Hegera zobral hárky
Eduard Heger zároveň uviedol, že predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár si od neho vzal hárky, na ktoré bude zbierať podpisy v rámci hnutia.
„Toto sú informácie, ktorými disponujem. Nič nám nebráni, aby sme separátne diskutovali o zmene Ústavy SR a, samozrejme, potrebujeme diskutovať aj o prípadnom termíne predčasných volieb,“ povedal dočasne poverený premiér.
Plná podpora od Remišovej
Plnú podporu premiérovi pri hľadaní novej „sedemdesiatšestky“ vyjadrila po rokovaní vlády predsedníčka strany Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová. Dodala, že nevidia dôvod na čo najskorší návrat Roberta Fica (Smer-SD) a Petra Pellegriniho (Hlas-SD), aby mohli realizovať svoje perverzné návrhy týkajúce sa napríklad zrušenia špeciálnej prokuratúry či špecializovaného trestného súdu.
Vnútornú situáciu v hnutí OĽaNO nechcela komentovať. Na otázku, či si vie predstaviť nejaký spoločný projekt s Eduardom Hegerom (OĽaNO) v prípade jeho odchodu z hnutia, sa vyjadrila, že k Hegerovi majú blízko.
Podpisy sa podľa Remišovej už zbierajú
Podpisy k novej „sedemdesiašestke“ sa podľa nej už zbierajú, avšak poniektorí poslanci sa nachádzajú v regiónoch. Dodala, že ich koaliční partneri vedia, že na predčasné voľby podpisy nedodajú, keďže mnohé reformy, ktoré aktuálna vláda načala, je potrebné dokončiť a podľa vicepremiérky ich nik iný nedokončí.
Premiér Heger zbiera podpisy na novú koalíciu a má jasnú ambíciu
Remišová si myslí, že aktualizácia programového vyhlásenia vlády bude potrebná vzhľadom na to, že aktuálna vláda mnohé veci z neho už splnila. Doplnila, že o tom budú diskutovať.
Za ľudí diskutuje aj s KDH
Dodala tiež, že spájanie demokratických síl považuje za jedinú hrádzu proti zlodejom, mafiánom, extrémistom a klamárom z radov opozície. Situáciu prirovnala k mečiarizmu, ich protivníci majú podľa nej už zrovnané šíky a napredujú, teraz je potrebné konsolidácia síl demokratického spektra.
Remišová sa vyjadrila, že diskutujú so všetkými relevantnými politickými lídrami, a to vrátane KDH. Dodala, že diskusia je mimoriadne potrebná. S Mikulášom Dzurindom naposledy komunikovala približne pred rokom a nevidí na to ani dôvod, pretože momentálne je podľa nej potrebné spájať väčšie politické celky.
K Dzurindovmu projektu uviedla, že má o ňom minimálne informácie, no premiéra Hegera opísala ako konsenzuálneho človeka, ktorý neprehlbuje zákopy a je človekom spájania, ktorý by podľa nej mohol figurovať ako ústredná postava. Celkovo to ale považuje za predčasné otázky, keďže momentálne nie je známy ani termín volieb, ani to, či budú predčasné voľby.
Krajniakovi chýbajú odpovede
Hnutie Sme rodina však považuje za najlepšie riešenie predčasné parlamentné voľby. Ako pre médiá po rokovaní vlády SR uviedol dočasne poverený minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina), pre nich je prijateľný júnový i septembrový termín volieb.
„Samozrejme, vieme si predstaviť, ak premiér Eduard Heger (OĽaNO) dá dokopy 60 poslancov, ktorí sú potrební, vedeli by sme do momentu konania predčasných parlamentných volieb takúto vládu podporiť,“ povedal Krajniak. Zároveň tvrdí, že mu chýbajú odpovede na niektoré otázky.
Voličovi dnes podľa Naďa chýba alternatíva. S Hegerom hľadajú riešenie a „všetko je v hre“, aj odchod z OĽaNO
„76 poslancov je potrebných na pokračovanie akej vlády? Kto v tej vláde má vládnuť a dokedy? Toto všetko musí byť jasné, aby sa vôbec o niečom dalo hovoriť,“ myslí si šéf rezortu práce. Ďalej zdôraznil, že novela ústavného zákona o skrátení volebného obdobia by mala každopádne prejsť.
„V Ústave SR by malo byť, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie, ak sa tak občania alebo Národná rada SR rozhodnú. Predložili sme to, určite budeme hľadať podporu u poslancov,“ zdôraznil. Dodal, že je potrebné súčasný chaos ukončiť a dohodnúť sa na civilizovanom prechode k momentu, kým občania rozhodnú, ako sa má Slovensko posúvať ďalej.
76-ka ako zastierací manéver?
Strana SaS vyhlásila, že v tejto chvíli ani nevie, s kým má rokovať. „Tak, ako Igor Matovič rozložil celú vládu, rozkladá aj hnutie OĽaNO. Všetky diskusie sú preto momentálne v rovine fantazírovania, pokiaľ si OĽaNO nevyrieši svoje interné spory a rozkol medzi Igorom Matovičom a Eduardom Hegerom. Dnes nikto nevie, či Eduard Heger, Jaroslav Naď alebo Ján Budaj, prípadne iní poslanci a ministri, budú ešte aj na konci januára členmi OĽaNO, alebo, či plánujú svoju politickú budúcnosť inde,“ uviedol Sulík. „Je možné že snaha o 76-ku je len zastieracím manévrom na podporu ich osobných politických záujmov,“ dodal predseda strany SaS.
Podpredseda SaS Branislav Gröhling uzavrel s tým, že ak chce Heger rokovať o akejkoľvek alternatíve, ako z tejto krízy von, chce mať strana istotu, že rokuje s autentickým lídrom najsilnejšieho parlamentného hnutia so stabilnou podporou.
Podľa Budaja je možné všetko
Dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) je presvedčený, že demokrati na Slovensku sa musia spojiť. Ako povedal po rokovaní vlády, s Mikulášom Dzurindom, ktorý chystá vlastný projekt, zatiaľ na tému spájania demokratov nediskutoval.
„Ja si myslím, že Eduard Heger je teraz v takej pozícii, že predovšetkým na ňom je otázka, koho vie spojiť, a je to oveľa logickejšie, než keď by si takúto otázku kládol napríklad Mikuláš Dzurinda,“ skonštatoval Budaj. Možné je podľa neho všetko, aj to, že vznikne nový projekt, ktorý spojí demokratov aj za účasti OĽaNO a SaS.
V súčasnej situácii pokladá za vhodné riešenie, aby vláda dovládla, pretože predčasné voľby by mohli znamenať návrat k moci Roberta Fica a ďalších.
„Doteraz všetky predčasné voľby končili nástupom tých síl minulosti, ktoré sa predtým už zdali byť porazené. Raz dokonca do tej miery, že Robert Fico vládol sám ako za komunistických čias. Ten, kto to chce teraz vyskúšať, ženie krajinu do rizika,“ myslí si Budaj. Podľa neho je dokonca možné aj to, že Slovensko môže po voľbách prísť aj o demokraciu, pretože nemáme tzv. jadro ústavy, ako napríklad v susedných Čechách.
„Tu sa jedným ľudovým hlasovaním dá vystúpiť z Európskej únie a NATO a jedným bežným hlasovaním v parlamente s 90-timi hlasmi sa dá zrušiť demokracia,“ upozornil Budaj. Nazdáva sa, že koalícia by v určitej forme mohla ďalej spolupracovať, napríklad tak, že SaS si povie nejaké požiadavky a bude podporovať fungovanie vlády z opozície.
Budaj pripomenul, že OĽaNO bolo na začiatku silne antikorupčné, proreformné a proeurópske a hlásalo aj toleranciu. O fašistoch šéf hnutia Igor Matovič hovoril, že sú to šíritelia náboženstva nenávisti. „Žeby mali byť zrazu partnermi prorodinnej koalície, to si naozaj nevedel vtedy nikto predstaviť,“ podotkol Budaj. Dodal, že Matovič ho nepozýval budovať „nejaké superkonzervatívne hnutie“ a verí, že to nemá ani v úmysle.
Opozícia zneužíva situáciu
Nezaradený poslanec Národnej rady SR a člen občiansko-demokratickej platformy Tomáš Šudík (OĽaNO) sa „podpíše“ pod návrh premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) na vytvorenie nových 76 poslancov. Ako ďalej napísal na sociálnej sieti, opozícia zneužíva súčasnú náročnú situáciu na svoj veľkolepý návrat a jej plánom nebude sekundovať.
„Ľudia si demokraticky zvolili vládu a poslancov na štyri roky a tí majú mandát dokončiť to, čo začali. Za posledné tri roky sa udialo množstvo pozitívnych zmien, a to aj napriek všetkým krízam, ktorým sme museli ako spoločnosť čeliť,“ uviedol Šudík.
Heger si v zbieraní podpisov na novú 76-ku verí. Podporu od OĽaNO má, Kollár si však kladie podmienku
Nezaradený poslanec zároveň preferuje, aby sa volebné obdobie ukončilo vo februári 2024. „Čo sa týka prieskumov popularity, všetci vieme, aké prieskumy vychádzali pred voľbami 2020 a ako voľby skutočne dopadli,“ dodal Šudík.
Valášek je za predčasné voľby
Ďalší nezaradený poslanec parlamentu Tomáš Valášek (Progresívne Slovensko) naopak nepodporuje snahu povereného premiéra Eduarda Hegera o zostavenie novej väčšiny v parlamente, ale chce predčasné voľby.
Ako povedal pre agentúru SITA, s ponukou pridať sa k 76-ke ho nikto neoslovil, ale keby sa tak aj stalo, svoj podpis k poslancom podporujúcim novú väčšinu nepridá. Hlasoval aj za pád vlády.
„Za súčasnej situácie sú najlepším riešením predčasné voľby. Aj keby sa podarilo nájsť 76-ku, nič sa nezmení na tom, že Igor Matovič bude ešte stále šéfom najsilnejšej strany v koalícii, stále bude prinášať všetky tie potenciálne spory, ktoré sme videli posledný rok a pol a myslím si, že to dlho nevydrží,“ povedal Valášek. Dodal, že ani úradnícka vláda by určite nebola riešením a nezískala by si podporu v parlamente.
Jediné východisko z tejto situácie
Súčasnú paralýzu vedia podľa neho vyriešiť jedine predčasné parlamentné voľby, pričom ich termín nie je až taký dôležitý. Podčiarkol, že ľudia potrebujú hlavne vedieť, že voľby budú a je tu nejaké východisko z tejto situácie. Valášek je presvedčený, že pokračovanie nestabilnej vlády by bolo zlé pre demokraciu na Slovensku.
„Výsledkom každého ďalšieho týždňa či mesiaca chaosu je, že výraz „demokratická koalícia“ sa stáva synonymom pre paralýzu, neschopnosť, nekompetentnosť – a to je strašné aj pre budúce voľby. Ak sa ujme, že demokratické strany nie sú schopné vládnuť, tak to je voda na mlyn Robertovi Ficovi (Smer-SD), Milanovi Uhríkovi (Republika) a celej tejto partičke,“ podotkol.