Richard Sulík: Kaliňák má zničenú povesť, pomohli tomu protesty

Richard Sulík
Predseda strany SaS Richard Sulík. Foto: SITA/Marko Erd

Predseda SaS Richard Sulík hodnotí v rozhovore pre Webnoviny.sk končiaci sa rok 2016.

Ako hodnotíte posledných desať mesiacov od parlamentných volieb a zmeny vlády na Slovensku?

Znechutenie medzi obyvateľmi cítiť stále viac. Sú tu nepekné správy o predraženej večeri predsedu parlamentu Andreja Danka, minister vnútra Robert Kaliňák aj premiér Robert Fico ďalej úradujú po kauze Bašternák, Pavol Paška a jeho rodinkárstvo v zdravotníctve pokračuje. Ľuďom to berie vieru v to, že štát sa dokáže postarať o základnú spravodlivosť. Nedokáže a tento stav pokračuje, lebo koaliční partneri Smeru-SD, strana Most-Híd a SNS, strčili hlavu do piesku. Lucia Žitňanská, Peter Kresák, Béla Bugár, všetci sa tvária, že všetko je v poriadku.

Odvolávanie ministra vnútra a premiéra Fica, o ktoré sa v septembri pokúšali poslanci Národnej rady Slovenskej republiky bolo neúspešné. Obaja svoje miesta obhájili. Nie je to podľa Vás zlyhanie opozície?

Bolo vopred zrejmé, že odvolávania premiéra Fica a ministra Kaliňáka budú neúspešné, ale odvolávania aj letné protesty pred bytovým komplexom Bonaparte mali veľký zmysel. Prispeli k tomu, že Robert Kaliňák má zničenú politickú povesť. Minister vnútra ťahá Smer-SD smerom dole a v tomto zmysle je dobré, že zostáva vo funkcii podpredsedu strany.

Premiér Robert Fico viackrát vyčítal opozícii, že nič nerobí. Považujete jeho slová za pravdivé?

Čo robil premiér, keď bol v opozícii on? Ja si práve myslím, že niekedy by bolo lepšie ubrať z našich aktivít a venovať sa prioritne tým najdôležitejším. Nemám ale v žiadnom prípade pocit, že by sme nič nerobili. Naopak, koncentrovať energiu do menej aktivít aj tým, že na schôdze nebudeme predkladať veľa legislatívnych návrhov, ale menej a tým sa budeme aktívne venovať.

Čomu sa teda Sloboda a Solidarita plánuje aktívne venovať v budúcom roku?

V januári predstavím tím piatich ľudí na reformu zdravotníctva a začneme na nej pracovať. Tím povediem ja, keďže zdravotníctvo považujem za jeden z najdôležitejších rezortov, v ktorom treba urobiť veľa kvalitných zmien. Koncom roka 2017 predstavíme nového tímlídra aj samotnú reformu.

V čom by mali byť konkrétne zmeny v zdravotníctve? Viete už základné piliere, na ktorých by mala reforma stáť?

Financovanie zdravotníctva bude jedným z bodov reformy. Zavedieme jeden zdravotný odvod, ktorý bude človek platiť zo svojho príjmu, ale len po nejaký relatívne nízky strop, maximálne to bude približne 180 eur. Kto zaplatí 180 eur za mesiac je vykúpený zo svojej solidárnej povinnosti skladať sa na zdravotníctvo. To bude platiť pre tých najmajetnejších. Cez tento 9 -percentný odvod majú prichádzať peniaze do zdravotníctva a my sa budeme venovať aj tomu, ako najlepšie pretaviť tieto peniaze na zdravotnú starostlivosť, aby sa nestrácali, aby boli využité efektívne.

Okrem toho máme na Slovensku z 90 nemocníc ešte stále 30 štátnych, a tie treba odštátniť. Aj to bude bodom našej reformy. V zdravotníctve máme čo doháňať.

Z viacerých strán zaznela v poslednej dobe kritika na adresu pani podpredsedníčky parlamentu za SaS Lucie Ďuriš Nicholsonovej, že nemá dostatočné vzdelanie. Ako to vnímate? Malo by byť podľa Vás v politike viac žien ako ich máme v súčasnosti?

Určite by sme nemali chcieť regulovať, koľko percent parlamentu musia byť ženy. Čo sa týka vzdelania, nemala by to byť akákoľvek zábrana. Lucii Nicholsonovej to napríklad myslí omnoho rýchlejšie ako pánovi predsedovi Dankovi. A dokonca predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz nemá ani len maturitu. V národnej rade tri najvyššie funkcie, ktoré má opozícia, sú obsadené práve ženami. Podpredsedníčka parlamentu je Lucia Nicholsonová, predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti je Jana Kiššová (SaS) a predsedníčka najväčšieho poslaneckého klubu – SaS, je Natália Blahová. Okrem toho Iveta Pospíšilová, naša členka je opozičnou nominantkou na mieste podpredsedníčky dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Richard Sulík
Foto: SITA/Marko Erd

Po marcových voľbách ste s hnutím OĽaNO vytvorili Opozičnú radu, neľutujete spoluprácu s Igorom Matovičom, ktorého správanie kritizuje vládna koalícia a v parlamente šéf NR SR Andrej Danko?

Spoluprácu s OĽaNO v Opozičnej rade vôbec neľutujem. Niektoré veci, ktoré robí Igor Matovič by som nerobil, ale každý má nejaký svoj štýl a našu prácu a spôsoby ohodnotia voliči. Matoviča, ktorý vysype papieriky, ktoré sú akože peniaze v pléne parlamentu, to vnímam ako omnoho menší problém, ako keď predseda parlamentu nezasiahne pri nominácií Jána Hoľka, vedúceho služobného úradu na ministerstve obrany, ktorý tam je len preto, aby sa kšefty robili.

Budúci rok plánujete okrem vedenia tímu pre reformu zdravotníctva viesť aj kandidátov SaS do VÚC. Kandidátov ste zatiaľ oficiálne neohlásili, ale napriek tomu, stojíte za nimi?

Jurajovi Drobovi, Renáte Kaščákovej a Martinovi Klusovi dávam vysoké šance, inak by sme do toho nešli. Už samotná kandidatúra, keď spolu s OĽaNO máme v parlamente 40 poslancov, sa očakáva. Ľudia čakajú, že budeme viditeľní a zastupiteľní aj na regionálnych úrovniach. Je to naša povinnosť spolu s OĽaNO, s ktorými tvoríme Opozičnú radu, postaviť 8 županov, veď aj na to máme štátne peniaze. Prospeje to aj strane.. Chápem, že aj ich konkurenti majú vysoké šance, no urobíme všetko pre to, aby sme boli úspešní. Takto aj posilňujeme štruktúry v regiónoch. Prebiehajú rokovania, tvoríme koalície. SaS a OĽaNO budú tvoriť jadro a komunikujeme aj s inými stranami, do koalície do župných volieb priberieme OKS, NOVA a možno aj ďalších.

V poslednej dobe ohlasujú svoj vznik nové politické subjekty. Myslíte si, že rozbúria politickú scénu v najbližších voľbách alebo sa nemajú dnes fungujúce strany čoho báť?

Hovorí sa, že konkurencia oživuje obchod. Do určitej miery to platí aj v politike a budeme sa musieť o to viac snažiť. Napríklad Progresívne Slovensko, bude to ľavicový subjekt. Strana, ktorá bude proutečenecká a my sme proti. Toto sú dva momenty, ktoré nás odlišujú. Určite príchod nových strán povedie k odlivu našich voličov. Do najbližších volieb sú to však zatiaľ len reči. Prezident Andrej Kiska má vraj v pláne vstúpiť a viesť do volieb túto stranu, no nemusí to tak byť, možno je to len kačica. Zoberú hlasy nám, ale veľa ich zoberú hlavne Smeru-SD a tohto sa bojí aj Andrej Danko(SNS). Môže dôjsť aj k tomu, že voliči odídu inam ako k SNS Dankov sen o premiérovaní sa rozplynie. Dankovi stúpla sláva do hlavy, zároveň aj pýcha predchádza pádu a možno ten pád nie je až tak ďaleko. Pre nás je vznik nových strán motivácia, ako byť lepší.

Premiér Fico slávnostne ukončil naše predsedníctvo v Rade EÚ v Štrasburgu aj v Bruseli. Ako hodnotíte toto šesťmesačné obdobie Vy?

Predsedníctvo bolo technicky kvalitne zabezpečené, fungovalo to, čo fungovať malo. Ale je to jedno z mnohých, ktoré Európska únia zažila. V Bratislave sa konal summit, pekná PR aktivita, ale nič nedohodli a ani nedohodnú. Týmto štýlom sa to ani nedá. To, čo zanechalo pachuť predsedníctva je agentúra Evka. Som trochu sklamaný, že minister diplomacie Miroslav Lajčák nevedel Fica odmietnuť, keď mu tam poslal Zuzanu Ťapákú, ktorá mala radiť s nejakými aktivitami. Dúfam, že mu to bude ponaučením.

Čo podľa Vás mali vyjednať? Čo malo byť reálnym výsledkom predsedníctva v Rade EÚ?

Mali vyjednať ochranu hraníc, nespoliehať sa na Turecko a postaviť utečenecké tábory mimo EÚ. Na druhej strane Stredozemného mora. Niekde, kde si EÚ prenajme kus zeme, za čo krajinám EÚ dobre zaplatí a tam vybavovať miesta, odkiaľ môžu utečenci žiadať o azyl. Objavujú sa síce už hlasy, konkrétne riešenia, no politici vyčerpajú všetky riešenia, až kým zvolia tie funkčné.

Richard Sulík
Foto: SITA/Marko Erd

Situácia v zahraničí tiež nie je celkom pokojná. V Rakúsku majú nového prezidenta. V Taliansku odstúpil z funkcie ľavičiar Matteo Renzi. Premiér Fico sa po jeho odstúpení vyjadril kriticky, že ak dôjde k destabilizácii EÚ, Renzi bude za to zodpovedný. Súhlasíte s takým názorom?

Nový prezident v Rakúsku veľmi zahraničné dianie neovplyvní. Nemá omnoho väčšie kompetencie ako slovenský prezident. Referendum v Taliansku ma mrzí, lebo referendová otázka bola dobrá išlo o obmedzenie právomoci senátu a zníženie počut jeho členov. Ja by som senát zrušil celkom. Ľudia to neodmietli, ale Renzi spravil chybu lebo spojil svoj politický osud s výsledkom referenda. Mal sa poučiť od Davida Camerona po referende o EÚ vo Veľkej Británii.

Budú predčasné voľby v Taliansku a môže sa zvýšiť tlak, aby nefinancovali juh Talianska alebo naozaj zavrú hranice a začnú migrantov vracať, a tak by porušili Ženevskú dohodu. S výrokom Roberta Fica súhlasím. No situácia závisí od toho, kedy budú voľby v Taliansku. Táto krajina môže byť ten spúšťač rozsiahlych zmien v Európe, ale Renzi nebude dôvodom. Európa sa viac socializuje a tlačí na integráciu, čo ľudia nechcú. Ak nebude za destabilizáciou Renzi, bude to niekto ďalší. Sedíme na sude s pušným prachom.

Blíži sa začiatok nového roka, aké ekonomické zmeny očakávate na Slovensku?

Máme ekonomický rast, ktorý mohol byť lepší, Slovensko má väčší potenciál ako 4- percentné rasty. No aj sám premiér Fico hovoril, že z čísel o hrubom domácom produkte sa ľudia nenajedia. Nezamestnanosť klesá, ale napríklad nemáme vyrovnaný štátny rozpočet, štát robí dlhy za cenu, že minister financií Peter Kažimír navymýšľal množstvo nových daní. To škodí ekonomike, lebo to obmedzuje slobodu daní. My sa v prípade účasti vo vláde po najbližších voľbách budeme ako prvému venovať škrtaniu týchto daní. Osempercentný odvod z poistného, registračná daň na autá, licenčná daň, ktorá má byť aj tak zrušená lebo zistili, že to je naozaj hlúposť, zdravotné odvody, zrušenie stropu na zdravotné odvody. Tomu všetkému musíme venovať pozornosť.

Rastie priemerná mzda. Je to pozitívum do budúcnosti?

Rast minimálnej mzdy je škodlivý, lebo čoraz viac ľudí ju bude zarábať, ale čoraz viac pracovných miest nevznikne pod minimálnou mzdou. Dnes to máme nastavené tak, že človek buď robí, a to hneď musí robiť za minimálnu mzdu alebo dostáva sociálne dávky od štátu. Akonáhle začne robiť, dávky prestane dostávať. Naše riešenie by bolo iné. Robiť aj za menej, lebo každá práca je lepšia ako vylihovať doma v posteli, dovoliť človeku robiť za menej a radšej mu dať časť tých dávok. Pre štát je lepšie, keď človek pracuje za nízky plat a dostáva dávky, aby mal pokryté životné mininum. ako keď nerobí nič a štát mu vypláca plné sociálne dávky. Náš tretí odvodový bonus je o tom, nech má každý nárok na životné minimum, ale keď začne robiť tak mu sociálne dávky budeme postupne znižovať. Dávky sa znížia o 10 percent z jeho príjmov. To je stokrát lepšie ako dvíhať minimálnu mzdu. A v závere nikto nebude robiť za menej ako minimálnu mzdu.

Zhovárala sa Katarína Zaťková

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Andrej KiskaBéla BugárIgor MatovičJana KiššováLucia NicholsonováLucia ŽitňanskáMartin SchulzMatteo RenziMiroslav LajčákNatália BlahováPavol PaškaPeter KažimírPeter KresákRichard SulíkRobert FicoRobert Kaliňák