Sulíkovo ministerstvo pokračuje v znižovaní byrokracie, zavádzajú sa princípy one in – one out a one in – two out

Richard Sulík
Predseda SaS a minister hospodárstva Richard Sulík. Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel.
  • aktualizované 5. mája, 15:09

Ministerstvo hospodárstva SR pokračuje v znižovaní byrokracie a nákladov podnikateľov. Vláda totiž v stredu schválila s pripomienkou aktualizáciu Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, ktorá je v prvej fáze primárne zameraná na zavedenie princípov „one in – one out“ a „one in – two out“.

Ich podstatou je, že predkladatelia regulácií musia pri zvýšení regulačnej záťaže vo svojej oblasti navrhnúť aj jej zníženie či už v rovnakej, alebo v dvojnásobnej výške. Programové vyhlásenie pritom hovorí o zavedení princípu „one in – one out“ od roku 2021 a princípu „one in – two out“ od roku 2022.

Zmeny sa dotknú rôznych poplatkov

Ako po rokovaní kabinetu priblížil štátny tajomník rezortu hospodárstva Ján Oravec, o materiáli rokovali už po štvrtýkrát a až teraz úspešne. „Ja to považujem za malý krok k veľkému zlepšeniu podnikateľského prostredia v budúcnosti,“ zhodnotil.

Spolu s tzv. Kilečkami ide o dva hlavné piliery snahy o zlepšenie života podnikateľov. Zmeny sa dotknú napríklad rôznych poplatkov, s výnimkou poplatkov za životné prostredie. Ak teda po novom nejaké ministerstvo zvýši administratívny poplatok o 50 eur, bude to isté ministerstvo musieť iný poplatok znížiť o 50 eur a od roku 2022 o 100 eur.

Ako objasňuje rezort, problém regulačného zaťaženia trápi väčšinu rozvinutých ekonomík. Prejavuje sa v podobe nárastu počtu výkazov, hlásení, ako aj rôznych obmedzení, sprísnení či zvyšovaní poplatkov, daní, odvodov a podobne.

Povinná kvantifikácia vplyvov

Výsledkom je, že sa zhoršuje pomer medzi tým, koľko času, energie a finančných prostriedkov vynakladajú podnikatelia na plnenie povinností voči štátu a koľko na zvyšovanie spokojnosti svojich zákazníkov a rozvoj svojho podnikania.

„Nárast regulačnej záťaže sa prejavuje zvýšením nákladov podnikov, poklesom ich produktivity a konkurencieschopnosti,“ konštatuje ministerstvo.

Najväčšie úspechy s riešením tohto problému pritom zaznamenali krajiny, ktoré sa rozhodli pre systémový prístup vo forme povinnej kvantifikácie vplyvov a následného cieleného znižovania regulačného zaťaženia voči ministerstvám a iným predkladateľom regulácií.

Medzi takéto systémové riešenia patria okrem iného práve princípy „one in – one out“, „one in – two out“, či „one in – three out“.

Znižovanie regulačných povinností

Cieľom predloženého materiálu a zavedenia spomínaných princípov na Slovensku je systémovým spôsobom zastaviť rast a následne dosiahnuť znižovanie regulačných povinností.

„V rámci tejto fázy ide o jednu zo zásadných zmien, ktorá zavádza nové povinnosti pre predkladateľov materiálov s identifikovanými vplyvmi na podnikateľské prostredie,“ približuje rezort s tým, že samotný materiál neznižuje náklady podnikateľov priamo, ale výrazný pozitívny vplyv v podobe znižovania nákladov podnikateľov sa očakáva po jeho zavedení a uplatňovaní predkladateľmi v praxi.

Mechanizmus zviaže úradníkom ruky

Združenie podnikateľov Slovenska označilo prijaté zmeny za prvý krok k systémovému zníženiu administratívnej záťaže podnikania. „Nový mechanizmus zviaže úradníkom ruky pri vymýšľaní povinností, formulárov či rôznych hlásení. Pri nových povinnostiach budú musieť zároveň nájsť iné, ktoré odstránia. Tento princíp zabezpečí automatické rušenie zastaralých a nepotrebných regulácií. Schválená zmena dáva podnikateľom po rokoch nárastu administratívnej záťaže nádej na zmenu k lepšiemu,“ uviedol prezident združenia Ján Solík.

Pre úspech tejto reformy však podľa neho bude dôležité, aby si jej cieľ a princípy osvojili samotní úradníci a predkladatelia zákonov. Zavedenie regulačnej brzdy označil za prvý krok, tým druhým je poctivé počítanie nákladov a dôsledné vynucovanie používania tohto automatu.

„V minulosti sme videli viacero príkladov, keď vyčíslenie nákladov chýbalo alebo boli značne podhodnotené oproti realite. Reálne zlepšenie nastane, iba ak úradníci pri predkladaní nových regulácií nebudú podhodnocovať ich náklady, a naopak, nadhodnocovať úspory rušených povinností. Dôležité budú poctivé výpočty a analýzy dopadov,“ upozornil Solík.

Zmeny nadobudnú účinnosť v júni

Medzi najvýznamnejšie zmeny patrí okrem doplnenia bodu, ktorý sa týka mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov aj zadefinovanie presných dôvodov, pre ktoré je materiál predkladaný na záverečné posúdenie, či stanovenie povinnosti predkladateľa aktualizovať náklady regulácie v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie do 45 dní od vyhlásenia predpisu v Zbierke zákonov.

Materiály predložené na predbežné alebo klasické medzirezortné pripomienkové konanie do 31. mája tohto roka sa dokončia podľa aktuálne platnej metodiky, uvedené zmeny nadobúdajú účinnosť 1. júna 2021.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ján OravecJán Solík
Firmy a inštitúcie MH Ministerstvo hospodárstva SRZdruženie podnikateľov Slovenska