Summit NATO sa bude venovať konfliktu v Afganistane aj vpádu Ruska do Ukrajiny

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Summit NATO
Lídri 28 krajín Severoatlantickej aliancie NATO počas summitu v Bruseli. 11. júl 2018 Foto: SITA/AP

BRATISLAVA 12. júla (WebNoviny.sk) – Lídri 29 členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO) sa počas druhého dňa summitu budú venovať konfliktu v Afganistane. Generálny tajomník Jens Stoltenberg dúfa, že blok odsúhlasí financovanie afganských bezpečnostných síl do roku 2024. Počas rokovaní bude prítomný aj afganský prezident Ašraf Ghaní.

Lídri NATO tiež vo štvrtok prediskutujú vzťahy aliancie s Gruzínskom a Ukrajinou. Obe krajiny sa chcú pridať k NATO, predpokladá sa ale, že ich žiadosti zatiaľ nezaznamenajú žiaden pokrok, píše spravodajský portál BBC. Dôvodom je vpád Ruska na územia oboch štátov, čo je proti pravidlám NATO, ktoré zabraňujú vstupu do svojich kruhov krajinám v konflikte o územie.

Ostrá kritika prezidenta Trumpa

Summitu doteraz dominoval najmä americký prezident Donald Trump s jeho narážkami a požiadavkami a podľa BBC lídri členských štátov aliancie veria, že sa štvrtok ponesie v zmierlivejšom duchu. Trump odštartoval návštevu summitu NATO verbálnym útokom voči Nemecku, ktoré v spojitosti s plánovaným ruským plynovodom Nord Stream 2 označil za „zajatca Ruska“.

Šéf Bieleho domu tiež zatlačil na členské štáty NATO, aby viac míňali na obranu, a navrhol, aby zvýšili svoje výdavky v tomto smere až na štyri percentá hrubého domáceho produktu (HDP) zo súčasného cieľa, ktorým sú dve percentá HDP. Väčšina členských štátov NATO sa zaviazala, že dve percentá HDP začne na obranu dávať do roku 2024.

Trump však neskôr prostredníctvom svojho oficiálneho účtu na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter napísal, že „USA platí za ochranu Európy“ a potom stráca miliardy, a preto „musia platiť hneď“.

Nová výcviková misia v Iraku

Počas prvého dňa lídri Severoatlantickej aliancie oficiálne pozvali Macedónsko, aby začalo prístupové rokovania o vstupe do vojenského bloku. Na to, aby sa stalo 30. členom NATO, však musí vyriešiť spor okolo názvu krajiny.

Lídri okrem iného tiež oznámili zriadenie novej výcvikovej misie v Iraku, zvýšenie podpory Jordánska a Tuniska v boji proti terorizmu, poskytnutie podpory Gruzínsku, Moldavsku, Ukrajine a Bosne a Hercegovine či posilnenie spolupráce s Fínskom a Švédskom v Baltskom mori ako aj s partnermi NATO v Čiernom mori, na západnom Balkáne a v Stredomorí.

Lídri NATO zároveň v spoločnej deklarácii vyzvali Rusko, ktoré podľa nich vzdoruje medzinárodne stanovenému poriadku destabilizáciou situácie na Ukrajine vrátane „nezákonnej a nelegitímnej anexie Krymu“, k zmysluplnému dialógu. Jeho cieľom je ujasnenie si pozícií aliancie a Ruska a prvou prioritou minimalizácia rizika vojenských incidentov. Informácie pochádzajú z webstránok www.bbc.com, www.nato.int a archívu agentúry SITA.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ašraf GhaníDonald TrumpJens Stoltenberg
Firmy a inštitúcie NATO Organizácia Severoatlantickej zmluvy