Svet je podľa Korčoka vo veľmi nebezpečnej situácii, pokiaľ ide o jadrové zbrane

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Ivan Korčok
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Foto: archívne, SITA/Marek Mrviš

BRATISLAVA 16. októbra (WebNoviny.sk) – Jadrová dohoda s Iránom uzavretá v roku 2015 je tým najlepším spôsobom, ako zabezpečiť, že Irán nebude využívať jadrový program na vojenské účely.

To je jedno z hlavných posolstiev pondelkového zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Luxemburgu, na ktorej Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok. Okrem Iránu sa ministri dnes venovali aj Severnej Kórei.

Rada EÚ pre zahraničné veci

Šéfovia diplomacií pritom prijali ďalšie sankcie voči tejto diktatúre, ktoré idú nad rámec sankcií OSN. Treťou témou bol aktuálny vývoj v Turecku vrátane dodržiavania ľudských práv v tejto krajine. Informoval o tom tlačový odbor slovenského ministerstva zahraničných vecí.

„Sme presvedčení, že jadrová dohoda s Iránom je potvrdením významu efektívnej medzinárodnej spolupráce. Je to otázka vzájomnej dôvery. Sme presvedčení, že dohoda sa realizuje, čo potvrdili aj výsledky poslednej inšpekcie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Slovensko je presvedčené, že dohoda v podobe, v akej bola uzatvorená, spĺňa svoj účel a je najlepšou dohodou, aká mohla byť za daných okolností vyrokovaná,” uviedol Korčok.

Dohoda sa realizuje

Spochybňovanie tejto dohody môže zahatať cestu k dosiahnutiu podobných efektívnych dohôd s iných štátmi. „Svet je dnes, pokiaľ ide o jadrové zbrane, vo veľmi nebezpečnej situácii. Najmä pri vyvíjaní tlaku na KĽDR nepotrebujeme oslabovať jadrovú dohodu s Iránom, ale presný opak,” dodal. Rokovať o jadrovej dohode pôjde do Washingtonu aj šéfka európskej diplomacie Federica Mogherini.

To, či jadrová dohoda funguje, je predmetom sporu medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ostatnými, ktorí na dohode pracovali – teda ďalšími členmi Bezpečnostnej rady OSN, Nemeckom, Európskou úniou a samotným Iránom.

Spor Trumpa a OSN

V tomto jadrovom spore so Spojenými štátmi sa chce Irán spoliehať na európsky „odpor“ voči Trumpovi. Irán sa chce držať dohody tak dlho, ako to budú robiť európski partneri.

Trump sa rozhodol presadzovať tvrdý kurz voči Iránu a medzinárodnú dohodu s touto republikou odmietol znovu potvrdiť. Kongres musí teraz do 60 dní rozhodnúť, či zrušené jadrové sankcie voči Teheránu znovu obnoví.

Sankcie EÚ voči KĽDR

Európski lídri, ako aj samotný Irán Trumpove výhrady odmietajú. Teherán v rámci dohody súhlasil s výrazným obmedzením svojho jadrového programu a prísnou medzinárodnou kontrolou výmenou za stiahnutie tvrdých medzinárodných sankcií.

Hodnoteniu aktuálnej situácie okolo jadrového a balistického programu Severnej Kórey bola venovaná osobitná časť diskusie FAC, kde ministri prijali ďalší balíček sankcií EÚ voči režimu v Pchjongjangu nad rámec už existujúcich sankcií OSN.

Nové sankcie zahŕňajú napríklad úplný zákaz investícií, obmedzenie finančných prevodov do KĽDR a zákaz exportu ropy a ropných produktov do tejto krajiny. Povolené sú výnimky z humanitárnych dôvodov.

Hrubé porušenie medzinárodného práva

Ako Korčok zdôraznil, pokračovanie severokórejského raketového a jadrového programu je nielen hrubým porušením medzinárodného práva, ale aj vážnou hrozbou pre regionálnu stabilitu, medzinárodnú bezpečnosť a celosvetový režim nešírenia zbraní hromadného ničenia.

„Je v našom záujme, aby sme skoordinovali svoje úsilie a zvýšili tlak na severokórejský režim. Musíme zapojiť Pchjongjang do zmysluplného dialógu, ktorého konečným cieľom je naplnenie príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN. Pozornosť musíme venovať aj tým tretím krajinám, ktoré nedodržiavajú už dohodnuté sankcie OSN voči Severnej Kórei,” uviedol štátny tajomník slovenského ministerstva zahraničia.

Treťou témou, ktorá dominovala dnešnému zasadnutiu FAC, bol aktuálny vývoj v Turecku s dôrazom na pôsobenie Turecka v regióne, vrátane hodnotenia stavu demokracie, dodržiavanie ľudských práv a fungovania právneho štátu.

Ministri zhodnotili aj vonkajšie pôsobenie Turecka, najmä v súvislosti s otázkami migrácie, Sýrie, Iraku, Iránu či kurdskej menšiny. Ako konštatovali, vzťahy s Tureckom prechádzajú zložitým obdobím, Turecko však zostáva strategickým partnerom, kandidátskou krajinou, i partnerom v NATO a ministri považujú za dôležité zachovať politiku konštruktívnej komunikácie a produktívneho dialógu.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Donald TrumpIvan Korčok
Firmy a inštitúcie BR OSN Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národovMZVEZ Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SRRada Európy