Svetová antidopingová agentúra zakázala Rusku štart na olympiáde v Tokiu aj MS vo futbale 2022

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Doping, Soči
Foto: ilustračné, SITA/AP
  • aktualizované 9. decembra 15:56

Výkonný výbor Svetovej antidopingovej agentúry (WADA) na pondelkovom zasadnutí vo švajčiarskom Lausanne jednomyseľne prijal odporúčanie svojho výboru pre kontrolu dodržiavania predpisov v súvislosti s masívnym dopingom v Rusku.

Znamená to, že počas nasledujúcich štyroch rokov Rusi nesmú organizovať vrcholné medzinárodné podujatia ako majstrovstvá sveta tiež sa nesmú uchádzať o ich organizáciu.

Rusi tiež nemôžu štartovať na olympijských hrách či svetových šampionátoch pod ruskou vlajkou. Počas najbližších štyroch rokov tiež ruskí štátni zamestnanci či členovia vedenia Ruského olympijského výboru a Ruského paralympijského výboru nesmú navštevovať medzinárodné športové podujatia. Informáciu priniesla ruská agentúra Tass. Je možné, že ruská strana tento verdikt napadne na Športovom arbitrážnom súde (CAS). Má na to právo počas najbližších 21 dní.

Slovenská agentúra súhlasí

Antidopingová agentúra Slovenskej republiky sa stotožňuje s pondelňajším rozhodnutím výkonného výboru Svetovej antidopingovej agentúry (WADA).

Exekutíva tohto orgánu na zasadnutí vo švajčiarskom Lausanne podporila odporúčanie svojho výboru pre kontrolu dodržiavania predpisov v súvislosti s masívnym dopingom v Rusku.

„Antidopingová agentúra SR ako signatár Svetovej antidopingovej agentúry (WADA) plne podporuje odporúčania výboru pre kontrolu dodržiavania predpisov. Sankcie sú v súlade s Medzinárodným štandardom pre dodržiavanie súladu s Kódexom, ktorý je v platnosti od apríla 2018. Uvedený štandard bol odsúhlasený všetkými signatármi WADA,“ uviedla pre agentúru SITA riaditeľka Antidopingovej agentúry SR Žaneta Csáderová.

Dve najdôležitejšie očakávania

Členka MOV Danka Barteková, ktorá je aj v komisii športovcov MOV, v rozhovore pre agentúru SITA pondelkový verdikt privítala.

„Vyzdvihnem dva najdôležitejšie momenty, ktoré komisia športovcov očakávala. Prvým je potrestanie vinníkov, ktorí zmanipulovali dáta. V tomto smere sme teda očakávali, že budú sankcie. Zároveň sme požadovali, aby čistí športovci mali možnosť štartovať na najbližších olympijských hrách v Tokiu a Pekingu. Prijatie odporúčania sme privítali, hoci ani v rámci našej komisie sme neboli jednotní. Nie všetci, ale viacerí vplyvní svetoví športovci požadovali pre Rusko kompletný zákaz štartu na najbližších OH a ZOH. Myslím si však, že vyhral zdravý rozum, teda princíp ochrany čistých športovcov. Podľa mňa to bolo očakávané rozhodnutie, že sa odporúčanie prijme. WADA má totiž momentálne väčšie právomoci a Rusko si za to môže samo. Nie RUSADA či Ruský olympijský výbor, keďže tieto inštitúcie spolupracujú a chcú zmenu, ale tí, ktorí to spôsobili,“ povedala pre SITA Danka Barteková.

Hellelandová je za celoplošný zákaz

Ruskí reprezentanti síce podľa verdiktu budú môcť súťažiť na budúcoročných olympijských hrách v Tokiu, no v japonskej metropole by oficiálne nemala viať ruská vlajka. Podobná situácia nastala aj na ZOH 2018 v kórejskom Pjongčangu, na ktorých sa zúčastnilo aj 168 športovcov pod označením „Olympijský športovec z Ruska“.

Tento systém by platil od budúcoročných OH v Tokiu, na ZOH 2022 v čínskom Pekingu aj na svetových šampionátoch v mnohých športoch. Ruský dopingový škandál trvá už od jari 2014, naplno prepukol po ZOH v Soči.

Viceprezidentka WADA Linda Hellelandová po pondelkovom verdikte uviedla, že síce hlasovala za súčasnú formu trestu, no ona sama je za celoplošný dištanc. „Bohužiaľ, na zasadnutí v septembri 2018 sme Ruskej antidopingovej agentúre (RUSADA) uvoľnili činnosť bez toho, aby sme mali k dispozícii dáta. Teraz viem, že toto rozhodnutie bolo nesprávne,“ uviedla Nórka.

Prezident Medzinárodnej šermiarskej federácie Ališer Usmanov tvrdí, že trest proti ruským športovcom je neúmerne tvrdý. „Boj proti dopingu by sa nemal zamieňať za lynčovanie a aplikovanie nových sankcií za dopingový prehrešok, kde už bol raz vynesený trest,“ napísal Usmanov v liste WADA ešte v nedeľu.

Zdĺhavé vyšetrovanie vzoriek

Schválenie očakávaného verdiktu je v súlade s postojom Medzinárodného olympijského výboru (MOV) od chvíle, ako v roku 2016 prepukol ruský dopingový škandál masívnych rozmerov.

„Ctíme si zásadu, že vinníkov treba potrestať tak tvrdo, ako to bude možné, a nevinných musíme chrániť,“ povedal pred niekoľkými dňami prezident MOV Thomas Bach.

Pondelkový verdikt WADA vyplynul zo zdĺhavého vyšetrovania laboratórnych vzoriek, ktoré Rusko odovzdalo ešte v januári tohto roka. Práve poskytnutie údajov z moskovského laboratória v prospech WADA bolo súčasťou dohody, podľa ktorej malo následne dôjsť k zrušeniu pozastavenej činnosti Ruskej antidopingovej agentúry (RUSADA).

Uvedené dáta mali poslúžiť na odhalenie roky utajovaného užívania nepovolených podporných prostriedkov u stoviek ruských športovcov. WADA neskôr uviedla, že informácie, ktoré Rusi v januári poskytli, boli zmanipulované.

Dopad aj na aktivity UEFA

Rozhodnutie WADA by malo mať vážny dopad aj na aktivity Európskej futbalovej únie (UEFA).

Návrh totiž zahŕňa aj odobratie podujatí, ktoré boli Rusku pridelené, a to v prípade, ak by to bolo právne aj prakticky možné. V ruskom Petrohrade sa na budúci rok majú uskutočniť štyri zápasy futbalových ME. Do „Benátok severu“ naplánovali na rok 2021 aj finále futbalovej Ligy majstrov.

Medzi ďalšie podujatia, ktoré spadajú do navrhované štvorročného dištancu, patria aj MS 2023 v ľadovom hokeji taktiež v Petrohrade či preteky Svetového pohára v zjazdovom lyžovaní v stredisku Roza Chutor neďaleko Soči. Takých podujatí na najbližšie štyri roky je však omnoho viac.

Dištanc podporovala aj komisia športovcov

Za plošný dištanc bola aj komisia športovcov WADA, podľa ktorej prístup Rusov k očisteniu ich športovcov od dopingu je výsmech nielen tým, ktorí si ctia pravidlá fair-play, ale aj tým, ktorí ich vytvárajú a chránia.

„Rusi dookola porušujú pravidlá hry, a preto nemôžu obviňovať WADA aj ďalšie športové organizácie zo zaujatosti voči nim. Pravidlá musia všetci dodržiavať. Sme už unavení z rôznych ústupkov a kompromisov voči Rusku, ktoré sa v konečnom dôsledku ukázali ako neefektívne,“ píše sa v správe komisie športovcov WADA.

Vo vyhlásení sa ešte uvádza, že je známych až 145 kompromitujúcich prípadov manipulácie so vzorkami. „Nikdy sa nedozvieme, kto sú tí športovci a či budú aj naďalej podvádzať,“ dodala komisia športovcov WADA.

Časová línia ruského dopingového škandálu

* február 2014 – Ruský prezident Vladimir Putin otvoril ZOH 2014, prvú olympiádu na území krajiny po rozpade Sovietskeho zväzu. Ruský tím všetkých zaskočil, keď ovládol medailovú bilanciu krajín so ziskom takmer dvojnásobného počtu kovov ako na ZOH 2010 v kanadskom Vancouveri

* december 2014 – Nemecký televízny kanál ARD informoval o podozreniach z korupcie a systematického dopingu naprieč ruským športom. Svedkami boli aj bývalý člen Ruskej antidopingovej agentúry Vitalij Stepanov a jeho manželka Julia, bežkyňa na 800 m potrestaná za doping. Stepanovovci sa rozhodli skrývať z obáv o svoju bezpečnosť.

* november 2015 – Odvolávajúc sa na svojho niekdajšieho prezidenta Dicka Punda sa Svetová antidopingová agentúra (WADA) zrušila národné antidopingové laboratórium v Rusku. Medzinárodná asociácia atletických federácií (IAAF), po novom už Svetová atletika (WA), dištancovala vedenie ruskej federácie a tento trest trvá doteraz.

* máj 2016 – Americký denník The New York Times priniesol svedectvo bývalého šéfa antidopingového laboratória v Moskve Grigorija Rodčenkova, ktorý informoval o tom ako vymieňal odobraté vzorky športovcov za čisté ako súčasť štátom riadeného programu pred ZOH 2014 v Soči a ďalšími vrcholnými podujatiami. Vyšetrovanie kanadského právnika Richarda McLarena odhalilo stovky prípadov maskovania dopingu ruských športovcov naprieč celým spektrom odvetví. Medzinárodný olympijský výbor (MOV) začal s opätovným testovaním vzoriek z OH 2008 a 2012, pričom odhalil doping u mnohých ruských športovcov, ale aj u reprezentantov iných krajín.

* august 2016 – Rusko na OH 2016 v brazílskom Riu de Janeiro malo iba obmedzený počet športovcov, pod piatimi kruhmi štartovali iba tí, ktorí vierohodne dokázali svoju „čistú“ minulosť. MOV povolil na OH štart obmedzenému počtu Rusov, no Medzinárodný paralympijský výbor na PH 2016 nepustil športovcov z Ruska.

* august 2017 – Dištanc pre ruských atlétov trvá už dva roky a na MS v Londýne sa prestavilo iba 19 Rusov. Výšku žien vyhrala Maria Lasickiené, no ruskú hymnu jej nehrali. Dvaja reprezentanti Ruska neskôr prišli o strieborné medaily pre porušenie antidopingových pravidiel.

* december 2017 – MOV na základe masívneho podvodu s antidopingovými vzorkami ruských športovcov pred ZOH 2014 dištancovala Rusko zo ZOH 2018 v kórejskom Pjongčangu. V Kórejskej republike mohlo štartovať 168 reprezentantov ako „Olympijskí športovci z Ruska“, zlato získali v súťaži krasokorčuliarok či v hokeji mužov. Dvaja ruskí reprezentanti počas ZOH 2018 neprešli dopingovými testami.

* jún a júl 2018 – Rusko hostilo futbalové majstrovstvá sveta. Medzinárodná futbalová federácia (FIFA) zvažovala sankcie proti ruskému futbalu, napokon k nim však nepristúpila.

* september 2018 – WADA uvoľnila činnosť Ruskej antidopingovej agentúre (RUSADA) napriek nesúhlasnému stanovisku množstva športovcov z iných krajín. Na oplátku mali Rusi dodať dáta z moskovského laboratória, ktoré by mohli viesť k odhaleniu ďalších dopingových hriešnikov. Ruská strana nedodržala koniec decembra 2018 ako hraničný termín a údaje odovzdala až v januári 2019.

* október 2018 – Americká prokuratúra obvinila ruské spravodajstvo z toho, že počas ZOH 2018 viedla kampaň na cielené očierňovanie športovcov z iných krajín.

* jún 2019 – Bývalý prezident IAAF Lamine Diack sa vo Francúzsku postavil pred súd vo veci obvinenia z korupcie, súčasťou ktorej mala byť finančná odmena za krytie dopingových prehreškov ruských atlétov.

* september 2019 – WADA oficiálne potvrdila, že našla známky úmyselnej modifikácie údajov, ktoré v januári dodala RUSADA. Cieľom úpravy dát bolo krytie používania dopingu ruskými športovcami. Rusi to označili ako individuálne konanie spomenutého Rodčenkova.

* november 2019 – Prezident Ruskej atletickej federácie bol obvinený z falšovania dokumentácie pri dopingových prehreškoch ruských atlétov. Rusku hrozí úplný dištanc od WADA, keďže už štyri roky má obmedzené fungovanie.

* december 2019 – WADA rozhodla o treste pre Rusko na najbližšie štyri roky. Rusi môžu na OH 2020, ZOH 2022 a ďalších svetových vrcholných podujatiach štartovať nanajvýš ako neutrálni športovci. Ruská strana má možnosť odvolať sa.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Žaneta Csáderová
Firmy a inštitúcie CAS Športový arbitrážny súdWADA Svetová antidopingová agentúra