Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

Angela Merkelová

Angela Merkelová
Nemecká kancelárka Angela Merkelová. Foto: archívne, SITA/AP.

Angela Merkelová životopis

Angela Dorothea Merkelová, rodená Kasnerová sa narodila 17. júla 1954 ( vek 64 rokov ) v meste nachádzajúcom sa v Nemeckej spolkovej republike Hamburgu.

Angela Merkelová má poľské korene.  Jej starý otec bol Ludwig Kazmierczak (1896–1959), ktorý sa narodil  v Poznani  ako  nemanželský  syn  Anny Kazmierczakové a Ludwika Wojciechowského. Anna Kazmierczaková sa neskôr vydala  za Ludwika Rychlického. Ludwig Kazmierczak sa  presťahoval do Berlína. V 30. rokoch 20. storočia  prijal meno  Kasner.

Otec Angely  Merkelovej Horst  Kasner  bol  luteránsky  pastor, matka Herlind pôsobila ako učiteľka latiny a angličtiny. Ešte vo veľmi mladom veku sa  jej  rodina  musela  presťahovať  do Quitzowa pri Perlebergu v Nemeckej demokratickej republike, kde jej otec prijal nové miesto farára.

Od roku 1957 vyrastala s dvoma mladšími súrodencami  Marcusom ( nar. 1957 ) a Irene ( nar. 1964 ) v Templine  v okrese Uckermark, kde sa  jej  otec  stal  vedúcim cirkevného  vzdelávacie  zariadenia.

V roku 1961 začala školskú  dochádzku  ako prváčik  na tzv. Vyššej  polytechnickej škole (Polytechnische Oberschule) v Templine.  Začiatkom  sedemdesiatych rokov  sa  stala  členkou východonemeckého Zväzu slobodnej mládeže (Freie Deutsche Jugend, FDJ), ktorý bol pod kontrolou vládnucej Zjednotenej socialistickej strany Nemecka (SED), vyznávajúci  komunistickú  ideológiu.

Angela Merkelová
Nemecká kancelárka Angela Merkelová.Foto: archívne, SITA/AP.

Merkelová hovorí plynule anglicky a dobre rusky. Ešte ako študentka strednej školy  a členka mládežníckej  organizácie FDJ vyhrala  tzv. olympiádu  z ruštiny.

Po ukončení strednej školy pokračovala  od roku 1973 na  Lipskej univerzite , kde študovala fyziku. Štúdium ukončila v roku 1986 doktorátom, ktorý robila pod vedením profesora Lutze Zülickeho prácou o rýchlostných konštantách pri reakciách jednoduchých  uhľovodíkov.

Po získaní univerzitného diplomu v roku 1978 jej  bola  ponúknutá  spolupráca so Stasi ( hlavná  tajná  služba v NDR), a to vďaka zmierlivému postoju  Merkelovej otca k režimu. Tú však odmietla.  V jej spise, ktorý  o  nej  tajná  služba  viedla, je zaznamenaný  Merkelovej  kritický  postoj voči komunistickému režimu a súhlas s činnosťou  poľského opozičného  odborového   hnutia  Solidarita.

Od roku 1978  do  1990 pracovala  ako  vedecká  spolupracovníčka  na Inštitúte  fyzikálnej  chémie Akadémie vied  NDR  v Berlíne v odbore  kvantovej  chémie. Tu bola  členkou  krajského  vedenia  FDJ a stala sa  sekretárkou tejto  mládežníckej organizácie pre agitáciu a  propagandu  na  Akadémii. Nikdy sa však  nestala členkou žiadneho  politického  bloku  vedeného SED.

Angela Merkelová, Wolfgang Schäuble
Kancelárka Angela Merkelová a nemecký minister financií Wolfgang Schäuble.Foto: SITA/AP

Činnosť v Československej akadémii vied

V  roku  1985  Angela  Merkelová  dokončovala  niektoré  vedecké  práce  aj  v Prahe.  Konkrétne  pôsobila v Ústave  organickej chémie  a biochémie  Československej akadémie  vied.  Bolo  to najmä preto, že sa tu nachádzal  počítač značky IBM, ktorým  nebolo  vybavené  žiadne vedecké pracovisko v tamojšej Nemeckej   demokratickej republike.

Na  začiatku roku  1985  strávila  v Prahe pol roka. Jej mentormi  počas dokončovania doktorátu bol kvantový chemik a neskôr riaditeľ  ústavu Zdeněk Havlas a tiež  Rudolf  Zahradník. S českými vedcami sa počas svojho pôsobenia v Prahe  podieľala  tiež na vzniku štyroch vedeckých prác a s niektorými  z nich dodnes udržuje priateľský kontakt.

Angela Merkelová a politická kariéra

S politickou kariérou začala hneď po páde železnej opony. Vstúpila do novovzniknutej  Demokratischer Aufbruch (DA) a neskôr  sa  stala jej hovorkyňou.

V roku 1990 po voľbách do ľudovej snemovne  NDR ( Volkskammer )  sa  stala hovorkyňou  poslednej vlády  NDR premiéra Lothara de Maizière. V auguste  1990 sa po zlúčení  strany  Demokratischer Aufbruch a   východonemeckej  CDU  stala  automaticky  členkou celonemeckej  Kresťanskodemokratickej únie  Nemecka  ( CDU ).

Na  jeseň  v  roku  1990 po zjednotení   Nemecka  bola zvolená v priamom mandáte do Spolkového snemu (Bundestag).  O rok neskôr  počas  vlády  Helmuta  Kohla Merkelová  získala  post  ministerky pre ženy  a mládež. V tom  istom  roku sa  stala  podpredsedníčkou  celospolkovej  CDU.

Bez názvu
Angela Merkelová a Helmut Kohl na finále futbalového zápasu Japonsko – USA na svetovom pohári vo futbale žien 17. júla 2011.Foto: Ilustračné foto SITA/AP

Okrem toho  bola  od 1993 do  2000 krajskou predsedníčkou  CDU  v Meklenbursku-Prednom Pomoransku.

Od 1994 do 1998 nahradila  Merkelová  Klausa  Töpfera  na  poste ministerky  ochrany  životného prostredia,  prírody  a bezpečnosti  jadrových  reaktorov.

Po páde Helmuta Kohla  sa stala na návrh nového spolkového predsedu Wolfganga  Schäubleho generálnou  tajomníčkou  CDU. Túto funkciu zastávala do apríla  2000.

V roku 1999 prepukla  tzv. „aféra s darmi pre CDU“. Vtedajší  čestný  predseda CDU Helmut Kohl  oznámil  dňa 16. decembra  1999, že počas svojho pôsobenia  ako kancelár Spolkovej  republiky porušil zákon o daroch politickým stranám a nezákonne získal pre  CDU financie vo výške nikoľkých miliónov  DM.

Nechcel však prezradiť mená darcov, ktorým údajne dal sľub, že ich zachová v anonymite. Po tejto afére sa generálna tajomníčka  CDU Angela Merkelová od Kohla odvrátila. 22. decembra  1999 uverejnila v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung  ako hosť príspevok, v ktorom tvrdo kritizovala Kohla a  vyzvala CDU, aby sa od neho  dištancovala.

Kohl neskôr  odstúpil zo svojej poslednej straníckej funkcie v CDU, a vzdal  sa  postu  čestného predsedu.  Napriek kritike Merkelová  v roku 2001 už ako predsedníčka  politického hnutia  odmietla proti  nemu právne postupovať.   Do aféry s darmi CDU bol údajne zapletený aj  Kohlov  nástupca  na post predsedu  Wolfgang Schäuble, ktorý z tejto funkcie dobrovoľne odstúpil.

Nemecko
Líderka nemeckej politickej strany CDU Angela Merkelová s Horstom Seehoferom, lídrom strany CSU.Foto: archívne, SITA/AP

Merkelová si svojim postojom voči  Kohlovi  získala  sympatie  ostatných  členov  CDU, ktorí ju  na prvých regionálnych konferenciách  v roku  2000 nadšene  oslavovali. Vedenie strany ju kandidovalo na funkciu spolkovej  predsedníčky  CDU a v apríli 2000 v Essene bola  na tento  post  zvolená  vďaka zisku 96  percent  hlasov.  Nahradila tak  Wolfganga Schäubleho. V decembri  2004 bola v Düsseldorfe  v tejto  funkcii  potvrdená   na ďalšie obdobie ziskom  88,4 percent  hlasov  delegátov  zjazdu  CDU.

Po voľbách 2002 bola  zvolená  za  predsedníčku spolkovej frakcie  CDU/CSU.  Stala  sa  tak  vedúcou opozície v  Spolkovom sneme ako nástupkyňa   Friedricha  Merza. Predtým  sa  ale  musela  vzdať kandidatúry na spolkovú kancelárku v prospech  bavorského  premiéra  Edmunda Stoibera.

Stoiber  však  neuspel.  Aj  keď  viedol  do volieb CDU/CSU podľa  prieskumov  popularity  ako  favorita,  napokon  voľby  tesne  prehral  a  kancelárom sa stal  opäť  Schröder.

Merkelová sa na  čele  opozície  nebála  vysloviť  svoje  názory,  ktoré  nie vždy korešpondovali s verejnou mienkou.

Angela Merkelová
Nemecká kancelárka Angela Merkelová na stretnutí pred konferenciou o klimatickej dohode, ktorá sa uskutoční v Poľských Katowiciach, 19. júna 2018Foto: SITA/AP

Podporovala  napríklad  USA  a vojnu  v  Iraku.  Kancelára  Schrödera, ktorý sa odmietol zapojiť do konfliktu, obviňovala z antiamerikanizmu. Väčšia  časť verejnosti s ňou na druhej strane  súhlasila (netýka sa  to  však  rozsiahlej  tureckej  menšiny  v  Nemecku ) s  kritikou vlády v súvislosti s podporou členstva Turecka v Európskej únii. Podľa nej  ideálnym  riešením  bolo  iba privilegované partnerstvo.

Pred  voľbami  v roku  2005 bola Merkelová  konečne  nominovaná  ako  kandidátka CDU na post kancelárky. Šesť  mesiacov  pred  voľbami  mala strana  veľký  náskok  pred  Schröderom  a  jeho SPD, avšak  vedenie  začala  strácať  vďaka niektorým opatreniam uvedených  v  programe  strany,  ako napríklad  zvýšenie dane  z pridanej  hodnoty či zavedenie rovnej  dane.

Konečný  výsledok  bol  veľmi  tesný, CDU/CSU získala 35,3 percent  voličských  hlasov,  čo  bolo  iba o   1,1 percenta  viac  než  SPD.  Obe  strany  sa  preto  prihlásili o víťazstvo vo  voľbách a ani  jedna nemohla  uzavrieť koalíciu  v Bundestagu so svojim preferovaným partnerom.

Túto nevšednú situáciu mohla vyriešiť iba veľká koalícia, avšak obe  strany si nárokovali  na  post  kancelára.  SPD  nakoniec  po  dlhých  rokovaniach  ustúpila  a  Merkelová  sa  konečne  dočkala. Pripadol jej post spolkovej  kancelárky  Nemecka a stala  tak prvou  ženou  v  tejto  funkcii.

Angela Merkelová
Foto: SITA/AP

SPD  výmenou  za  post  kancelára  pripadla  parita ministerských  kresiel.  Konferencia  oboch  strán túto dohodu uznala, avšak  počas  hlasovania  o  dôvere  v  parlamente  sa 51 poslancov oboch politických subjektov  postavilo proti.

Angela Merkelová na poste kancelárky

Novozvolená kancelárka si veľmi rýchlo získala  popularitu. Potvrdil to aj  tradičný  prieskum   verejnej  mienky po sto dňoch, podľa ktorého ju na tomto poste rado videlo najväčšie percento ľudí v povojnových dejinách.

Ako kancelárka  ekonomicky najsilnejšieho štátu  EU sa veľmi  angažovala pri snahách o vyriešenie krízy vzniknutej kvôli zadlženiu  niektorých členských  štátov  Eurozóny.

Za svoje postoje počas utečeneckej krízy   získala v roku 2005 ocenenie  Osobnosť  roka  časopisu Time  ako „vytrvalá morálna vodkyňa“. Merkelová  býva označovaná aj ako faktická líderka Európskej únie  a časopis Forbes  ju  viackrát  označil za  najmocnejšiu  ženu  sveta.

V roku  2012 bola vyhlásená za  druhého  najmocnejšieho  človeka  na  planéte,  čo  znamenalo  historicky  najvyššie  postavenie ženy.

V júni  2011 udelil  prezident USA  Barack  Obama  Merkelovej najvyššie  americké civilné vyznamenanie  –  Prezidentskú medailu slobody.

Angela Merkelová bola na druhej strane dosť  kritizovaná  za  svoj  postoj počas  Európskej  migračnej  krízy. Dňa 22. januára 2016 kvôli rozhodnutiu  Merkelovej prestať chrániť  hranice Nemecka a vpustiť do krajiny  nekontrolovaný príliv  emigrantov, podala skupina šiestich  právnikov na Spolkový ústavný súd v Karlsruhe ústavnú  sťažnosť.

V januári roku 2016 uznávaný nemecký psychiater Hans-Joachim Maaz doslova varoval, že kancelárka „javí známky duševnej poruchy a narcizmu“.

Barack Obama
Americký prezident Barack Obama a nemecká kancelárka Angela Merkelová.Foto: SITA/AP

Predseda FDP Christian Lindner ju zase obvinil z toho, že uvrhla Európu do chaosu a jej politiku kritizoval aj bývalý nemecký kancelár   Helmut Kohl.

Dňa  14. marca  2018 boa Angela  Merkelová pri  tajnej  voľbe v Spojenom sneme ( ako jediná kandidátka ) po štvrtýkrát zvolená nemeckou kancelárkou. Získala však len  364 zo 709 možných hlasov.  Spolkový prezident Steinmeier následne vymenoval štvrtú vládu pod jej  vedením,  znova zloženú z politikov  CDU/CSU a SPD, avšak  s dosť  veľkými  personálnymi  zmenami v jednotlivých rezortoch. V rámci kabinetov  po druhej  svetovej vojne sa  tak  stala  po Konradovi  Adenauerovi a Helmutovi  Kohlovi tretím  nemeckým kancelárom  zvoleným  po štvrtý raz.

Angela Merkelová a súkromný život

Nemecká kancelárka bola dvakrát vydatá . Jej prvý manžel bol od roku 1977 do roku 1982 fyzik Ulrich Merkel. Po rozvode si ponechala jeho priezvisko.

Od 30. decembra  1998 je druhýkrát vydatá za  berlínskeho  univerzitného  profesora  chémie  Joachima Sauera, ktorého spoznala už v roku  1984. Manželstvo zostalo bezdetné. Profesor Sauer má však dve deti zo svojho prvého manželstva

Odporúčame

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.

OK

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies