Angela Merkelová

Angela Merkelová životopis

Angela Dorothea Merkelová, rodená Kasnerová sa narodila 17. júla 1954 ( vek 64 rokov ) v meste nachádzajúcom sa v Nemeckej spolkovej republike Hamburgu.

Angela Merkelová má poľské korene.  Jej starý otec bol Ludwig Kazmierczak (1896–1959), ktorý sa narodil  v Poznani  ako  nemanželský  syn  Anny Kazmierczakové a Ludwika Wojciechowského. Anna Kazmierczaková sa neskôr vydala  za Ludwika Rychlického. Ludwig Kazmierczak sa  presťahoval do Berlína. V 30. rokoch 20. storočia  prijal meno  Kasner.

Otec Angely  Merkelovej Horst  Kasner  bol  luteránsky  pastor, matka Herlind pôsobila ako učiteľka latiny a angličtiny. Ešte vo veľmi mladom veku sa  jej  rodina  musela  presťahovať  do Quitzowa pri Perlebergu v Nemeckej demokratickej republike, kde jej otec prijal nové miesto farára.

Od roku 1957 vyrastala s dvoma mladšími súrodencami  Marcusom ( nar. 1957 ) a Irene ( nar. 1964 ) v Templine  v okrese Uckermark, kde sa  jej  otec  stal  vedúcim cirkevného  vzdelávacie  zariadenia.

V roku 1961 začala školskú  dochádzku  ako prváčik  na tzv. Vyššej  polytechnickej škole (Polytechnische Oberschule) v Templine.  Začiatkom  sedemdesiatych rokov  sa  stala  členkou východonemeckého Zväzu slobodnej mládeže (Freie Deutsche Jugend, FDJ), ktorý bol pod kontrolou vládnucej Zjednotenej socialistickej strany Nemecka (SED), vyznávajúci  komunistickú  ideológiu.

Merkelová hovorí plynule anglicky a dobre rusky. Ešte ako študentka strednej školy  a členka mládežníckej  organizácie FDJ vyhrala  tzv. olympiádu  z ruštiny.

Po ukončení strednej školy pokračovala  od roku 1973 na  Lipskej univerzite , kde študovala fyziku. Štúdium ukončila v roku 1986 doktorátom, ktorý robila pod vedením profesora Lutze Zülickeho prácou o rýchlostných konštantách pri reakciách jednoduchých  uhľovodíkov.

Po získaní univerzitného diplomu v roku 1978 jej  bola  ponúknutá  spolupráca so Stasi ( hlavná  tajná  služba v NDR), a to vďaka zmierlivému postoju  Merkelovej otca k režimu. Tú však odmietla.  V jej spise, ktorý  o  nej  tajná  služba  viedla, je zaznamenaný  Merkelovej  kritický  postoj voči komunistickému režimu a súhlas s činnosťou  poľského opozičného  odborového   hnutia  Solidarita.

Od roku 1978  do  1990 pracovala  ako  vedecká  spolupracovníčka  na Inštitúte  fyzikálnej  chémie Akadémie vied  NDR  v Berlíne v odbore  kvantovej  chémie. Tu bola  členkou  krajského  vedenia  FDJ a stala sa  sekretárkou tejto  mládežníckej organizácie pre agitáciu a  propagandu  na  Akadémii. Nikdy sa však  nestala členkou žiadneho  politického  bloku  vedeného SED.

Činnosť v Československej akadémii vied

V  roku  1985  Angela  Merkelová  dokončovala  niektoré  vedecké  práce  aj  v Prahe.  Konkrétne  pôsobila v Ústave  organickej chémie  a biochémie  Československej akadémie  vied.  Bolo  to najmä preto, že sa tu nachádzal  počítač značky IBM, ktorým  nebolo  vybavené  žiadne vedecké pracovisko v tamojšej Nemeckej   demokratickej republike.

Na  začiatku roku  1985  strávila  v Prahe pol roka. Jej mentormi  počas dokončovania doktorátu bol kvantový chemik a neskôr riaditeľ  ústavu Zdeněk Havlas a tiež  Rudolf  Zahradník. S českými vedcami sa počas svojho pôsobenia v Prahe  podieľala  tiež na vzniku štyroch vedeckých prác a s niektorými  z nich dodnes udržuje priateľský kontakt.

Angela Merkelová a politická kariéra

S politickou kariérou začala hneď po páde železnej opony. Vstúpila do novovzniknutej  Demokratischer Aufbruch (DA) a neskôr  sa  stala jej hovorkyňou.

V roku 1990 po voľbách do ľudovej snemovne  NDR ( Volkskammer )  sa  stala hovorkyňou  poslednej vlády  NDR premiéra Lothara de Maizière. V auguste  1990 sa po zlúčení  strany  Demokratischer Aufbruch a   východonemeckej  CDU  stala  automaticky  členkou celonemeckej  Kresťanskodemokratickej únie  Nemecka  ( CDU ).

Na  jeseň  v  roku  1990 po zjednotení   Nemecka  bola zvolená v priamom mandáte do Spolkového snemu (Bundestag).  O rok neskôr  počas  vlády  Helmuta  Kohla Merkelová  získala  post  ministerky pre ženy  a mládež. V tom  istom  roku sa  stala  podpredsedníčkou  celospolkovej  CDU.

Okrem toho  bola  od 1993 do  2000 krajskou predsedníčkou  CDU  v Meklenbursku-Prednom Pomoransku.

Od 1994 do 1998 nahradila  Merkelová  Klausa  Töpfera  na  poste ministerky  ochrany  životného prostredia,  prírody  a bezpečnosti  jadrových  reaktorov.

Po páde Helmuta Kohla  sa stala na návrh nového spolkového predsedu Wolfganga  Schäubleho generálnou  tajomníčkou  CDU. Túto funkciu zastávala do apríla  2000.

V roku 1999 prepukla  tzv. „aféra s darmi pre CDU“. Vtedajší  čestný  predseda CDU Helmut Kohl  oznámil  dňa 16. decembra  1999, že počas svojho pôsobenia  ako kancelár Spolkovej  republiky porušil zákon o daroch politickým stranám a nezákonne získal pre  CDU financie vo výške nikoľkých miliónov  DM.

Nechcel však prezradiť mená darcov, ktorým údajne dal sľub, že ich zachová v anonymite. Po tejto afére sa generálna tajomníčka  CDU Angela Merkelová od Kohla odvrátila. 22. decembra  1999 uverejnila v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung  ako hosť príspevok, v ktorom tvrdo kritizovala Kohla a  vyzvala CDU, aby sa od neho  dištancovala.

Kohl neskôr  odstúpil zo svojej poslednej straníckej funkcie v CDU, a vzdal  sa  postu  čestného predsedu.  Napriek kritike Merkelová  v roku 2001 už ako predsedníčka  politického hnutia  odmietla proti  nemu právne postupovať.   Do aféry s darmi CDU bol údajne zapletený aj  Kohlov  nástupca  na post predsedu  Wolfgang Schäuble, ktorý z tejto funkcie dobrovoľne odstúpil.

Merkelová si svojim postojom voči  Kohlovi  získala  sympatie  ostatných  členov  CDU, ktorí ju  na prvých regionálnych konferenciách  v roku  2000 nadšene  oslavovali. Vedenie strany ju kandidovalo na funkciu spolkovej  predsedníčky  CDU a v apríli 2000 v Essene bola  na tento  post  zvolená  vďaka zisku 96  percent  hlasov.  Nahradila tak  Wolfganga Schäubleho. V decembri  2004 bola v Düsseldorfe  v tejto  funkcii  potvrdená   na ďalšie obdobie ziskom  88,4 percent  hlasov  delegátov  zjazdu  CDU.

Po voľbách 2002 bola  zvolená  za  predsedníčku spolkovej frakcie  CDU/CSU.  Stala  sa  tak  vedúcou opozície v  Spolkovom sneme ako nástupkyňa   Friedricha  Merza. Predtým  sa  ale  musela  vzdať kandidatúry na spolkovú kancelárku v prospech  bavorského  premiéra  Edmunda Stoibera.

Stoiber  však  neuspel.  Aj  keď  viedol  do volieb CDU/CSU podľa  prieskumov  popularity  ako  favorita,  napokon  voľby  tesne  prehral  a  kancelárom sa stal  opäť  Schröder.

Merkelová sa na  čele  opozície  nebála  vysloviť  svoje  názory,  ktoré  nie vždy korešpondovali s verejnou mienkou.

Podporovala  napríklad  USA  a vojnu  v  Iraku.  Kancelára  Schrödera, ktorý sa odmietol zapojiť do konfliktu, obviňovala z antiamerikanizmu. Väčšia  časť verejnosti s ňou na druhej strane  súhlasila (netýka sa  to  však  rozsiahlej  tureckej  menšiny  v  Nemecku ) s  kritikou vlády v súvislosti s podporou členstva Turecka v Európskej únii. Podľa nej  ideálnym  riešením  bolo  iba privilegované partnerstvo.

Pred  voľbami  v roku  2005 bola Merkelová  konečne  nominovaná  ako  kandidátka CDU na post kancelárky. Šesť  mesiacov  pred  voľbami  mala strana  veľký  náskok  pred  Schröderom  a  jeho SPD, avšak  vedenie  začala  strácať  vďaka niektorým opatreniam uvedených  v  programe  strany,  ako napríklad  zvýšenie dane  z pridanej  hodnoty či zavedenie rovnej  dane.

Konečný  výsledok  bol  veľmi  tesný, CDU/CSU získala 35,3 percent  voličských  hlasov,  čo  bolo  iba o   1,1 percenta  viac  než  SPD.  Obe  strany  sa  preto  prihlásili o víťazstvo vo  voľbách a ani  jedna nemohla  uzavrieť koalíciu  v Bundestagu so svojim preferovaným partnerom.

Túto nevšednú situáciu mohla vyriešiť iba veľká koalícia, avšak obe  strany si nárokovali  na  post  kancelára.  SPD  nakoniec  po  dlhých  rokovaniach  ustúpila  a  Merkelová  sa  konečne  dočkala. Pripadol jej post spolkovej  kancelárky  Nemecka a stala  tak prvou  ženou  v  tejto  funkcii.

SPD  výmenou  za  post  kancelára  pripadla  parita ministerských  kresiel.  Konferencia  oboch  strán túto dohodu uznala, avšak  počas  hlasovania  o  dôvere  v  parlamente  sa 51 poslancov oboch politických subjektov  postavilo proti.

Angela Merkelová na poste kancelárky

Novozvolená kancelárka si veľmi rýchlo získala  popularitu. Potvrdil to aj  tradičný  prieskum   verejnej  mienky po sto dňoch, podľa ktorého ju na tomto poste rado videlo najväčšie percento ľudí v povojnových dejinách.

Ako kancelárka  ekonomicky najsilnejšieho štátu  EU sa veľmi  angažovala pri snahách o vyriešenie krízy vzniknutej kvôli zadlženiu  niektorých členských  štátov  Eurozóny.

Za svoje postoje počas utečeneckej krízy   získala v roku 2005 ocenenie  Osobnosť  roka  časopisu Time  ako „vytrvalá morálna vodkyňa“. Merkelová  býva označovaná aj ako faktická líderka Európskej únie  a časopis Forbes  ju  viackrát  označil za  najmocnejšiu  ženu  sveta.

V roku  2012 bola vyhlásená za  druhého  najmocnejšieho  človeka  na  planéte,  čo  znamenalo  historicky  najvyššie  postavenie ženy.

V júni  2011 udelil  prezident USA  Barack  Obama  Merkelovej najvyššie  americké civilné vyznamenanie  –  Prezidentskú medailu slobody.

Angela Merkelová bola na druhej strane dosť  kritizovaná  za  svoj  postoj počas  Európskej  migračnej  krízy. Dňa 22. januára 2016 kvôli rozhodnutiu  Merkelovej prestať chrániť  hranice Nemecka a vpustiť do krajiny  nekontrolovaný príliv  emigrantov, podala skupina šiestich  právnikov na Spolkový ústavný súd v Karlsruhe ústavnú  sťažnosť.

V januári roku 2016 uznávaný nemecký psychiater Hans-Joachim Maaz doslova varoval, že kancelárka „javí známky duševnej poruchy a narcizmu“.

Predseda FDP Christian Lindner ju zase obvinil z toho, že uvrhla Európu do chaosu a jej politiku kritizoval aj bývalý nemecký kancelár   Helmut Kohl.

Dňa  14. marca  2018 boa Angela  Merkelová pri  tajnej  voľbe v Spojenom sneme ( ako jediná kandidátka ) po štvrtýkrát zvolená nemeckou kancelárkou. Získala však len  364 zo 709 možných hlasov.  Spolkový prezident Steinmeier následne vymenoval štvrtú vládu pod jej  vedením,  znova zloženú z politikov  CDU/CSU a SPD, avšak  s dosť  veľkými  personálnymi  zmenami v jednotlivých rezortoch. V rámci kabinetov  po druhej  svetovej vojne sa  tak  stala  po Konradovi  Adenauerovi a Helmutovi  Kohlovi tretím  nemeckým kancelárom  zvoleným  po štvrtý raz.

Angela Merkelová a súkromný život

Nemecká kancelárka bola dvakrát vydatá . Jej prvý manžel bol od roku 1977 do roku 1982 fyzik Ulrich Merkel. Po rozvode si ponechala jeho priezvisko.

Od 30. decembra  1998 je druhýkrát vydatá za  berlínskeho  univerzitného  profesora  chémie  Joachima Sauera, ktorého spoznala už v roku  1984. Manželstvo zostalo bezdetné. Profesor Sauer má však dve deti zo svojho prvého manželstva

Európski lídri si po skončení rokovania odskočili na pivo a prekvapili miestnych turistov

18. októbra 2018 Politika, Belgicko, Politika z lokality Belgicko

Nemecká kancelárka Angela Merkelová je známa tým, že má rada pivo.

Bavori hlasujú v krajinských voľbách, dominantná CSU môže utŕžiť najväčšiu stratu

14. októbra 2018 Politika, Nemecko, Politika z lokality Nemecko

CSU zrejme nepríde o moc úplne, no bude potrebovať koaličného partnera.

Palestínski školáci apelujú na Merkelovú, aby zabránila Izraelu v demolácii ich osady

2. októbra 2018 Aktuálne správy, Palestína, Aktuálne správy z lokality Palestína

Merkelová v stredu pricestuje do Izraela a stretne sa s premiérom Netanjahuom. 

Pellegrini sa s Merkelovou „zladili“, na samite v Salzburgu navyše sedeli vedľa seba

20. septembra 2018 Politika, Rakúsko, Politika z lokality Rakúsko

Slovenský premiér a nemecká kancelárka sa stretli na summite lídrov Európskej únie v rodisku hudobného … Čítať ďalej

Merkelová a Kurz hovorili o migračnej kríze, podporujú posilnenie agentúry Frontex

17. septembra 2018 Aktuálne správy, Európa, Aktuálne správy z lokality Európa

Angela Merkelová zdôraznila, že Nemecko podporuje hlavné ciele rakúskeho predsedníctva.

Angela Merkelová rozumie obavám z vrážd v Chemnitzi, odsudzuje však krajné pravicové násilie

12. septembra 2018 Politika, Nemecko, Politika z lokality Nemecko

Kancelárka v stredu v parlamente povedala, že rozumie obavám, ktoré vyvolala nedávna vražda v Chemnitzi.

Nemecko napriek politickým nezhodám chce, aby sa ekonomika Turecka už ďalej nezhoršovala

6. septembra 2018 Aktuálne správy, Nemecko, Turecko, Aktuálne správy z lokality Turecko

„Nemôžeme všetko vidieť len čiernobielo,“ vyhlásila nemecká kancelárka v štvrtkovom rozhovore pre televíziu RTL.

Európska únia podľa Cséfalvayovej zažíva neľahké obdobie a pomôže len ďalšia integrácia

28. augusta 2018 Politika, Svet, Politika z lokality Svet

Podľa Kataríny Cséfalvayovej ako ukazuje niekedy až tragikomický vývoj brexitu, populisti spochybňujúci EÚ nemajú žiaden … Čítať ďalej

Merkelová odmieta ambicióznejšie ciele EÚ pri ochrane klímy a chce skôr naplniť tie existujúce

27. augusta 2018 Politika, Nemecko, Politika z lokality Nemecko

Európska únia si stanovila plán znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 40 % … Čítať ďalej

„Sloboda tlače je už zrušená,“ povedal nemecký policajt, keď chceli novinári natáčať zhromaždenie

23. augusta 2018 Aktuálne správy, Nemecko, Aktuálne správy z lokality Nemecko

Podľa viacerých novinárov pritom motiváciou policajtov nie je ochrániť bezpečnosť novinárov a ide skôr o … Čítať ďalej

Bývalého dozorcu z koncentračného tábora deportovali do Nemecka, účasť na zločinoch popiera

21. augusta 2018 Krimi správy, Spojené štáty americké, Krimi správy z lokality Spojené štáty americké

Jakiw Palij pracoval v roku 1943 ako strážnik v koncentračnom tábore Trawiniki. Účasť na vojnových … Čítať ďalej

Nemecko sa dohodlo s Aténami na vracaní migrantov, cieľom je vyriešiť politický spor

17. augusta 2018 Aktuálne správy, Grécko, Nemecko, Aktuálne správy z lokality Nemecko

V júni nemecký minister vnútra Horst Seehofer pohrozil jednostranným otáčaním migrantov registrovaných v iných štátoch … Čítať ďalej

Aktualizované: Prezident Putin si cestou do Berlína „odskočí“ na svadbu rakúskej ministerky zahraničia Kneissl

15. augusta 2018 Aktuálne správy, Rakúsko, Rusko, Aktuálne správy z lokality Rusko

Ruský prezident si do Viedne odskočí cestou do Berlína, kde sa v sobotu stretne s … Čítať ďalej

Angela Merkelová nechce vládnuť so stranou Ľavica, niektorí členovia jej strany by spoluprácu nenamietali

13. augusta 2018 Politika, Nemecko, Politika z lokality Nemecko

Nemecká kancelárka pochádza z bývalej NDR a zažila komunizmus na vlastnej koži. Aj preto stále … Čítať ďalej

Angela Merkelová sa stretne s Vladimirom Putinom, diskutovať budú aj o plynovode Nord Stream 2

13. augusta 2018 Aktuálne správy, Nemecko, Sýria, Ukrajina, Aktuálne správy z lokality Ukrajina

Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa cez víkend pri Berlíne stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Merkelová rokovala so Sánchezom o migrantoch, obhajovali aj ich „spravodlivé rozmiestňovanie“

11. augusta 2018 Politika, Nemecko, Španielsko, Politika z lokality Španielsko

Politici chcú svoju víziu presadiť na nadchádzajúcom summite EÚ v Rakúsku.

Prezident Erdogan sa stretne s Angelou Merkelovou, diskutovať budú o dôležitých veciach

8. augusta 2018 Aktuálne správy, Turecko, Aktuálne správy z lokality Turecko

Kancelárka a turecký prezident budú diskutovať o „všetkých dôležitých veciach“ vrátane rozdielov medzi oboma krajinami.

Nemeckí partneri žiadajú solidárnosť pri migrantoch, podľa Klusa sa tak sami nesprávajú

30. júla 2018 Politika, Slovensko, Politika z lokality Slovensko

Základným pilierom riešenia migračnej krízy mali byť dôsledná ochrana vonkajšej schengenskej hranice, rýchle repatriácie ekonomických … Čítať ďalej

Sergej Lavrov sa stretol s Angelou Merkelovou, zúčastnil sa ho aj náčelník ruskej armády

24. júla 2018 Politika, Nemecko, Politika z lokality Nemecko

Na diskusii o Blízkom východe a Ukrajine sa zúčastnili aj náčelník generálneho štábu ruskej armády … Čítať ďalej

Angela Merkelová chce s Trumpom naďalej rozvíjať nemecko-americké vzťahy

20. júla 2018 Politika, Nemecko, Politika z lokality Nemecko

Kancelárka chce vzťahy naďalej rozvíjať.