Foto: Titul doktor vied si prevzalo 23 špičkových vedcov, blahoželali im prezident Kiska aj Pellegrini

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Andrej Kiska, Peter Moczo
Zľava v popredí: Prezident SR Andrej Kiska a predseda Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti Peter Moczo počas príchodu na odovzávanie diplomov doktor vied špičkovým vedcom a vedeckovýskumným pracovníkom Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, Slovenskej akadémie vied (SAV), Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach, Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave a Paneurópskej vysokej školy (PEVŠ) a stretnutia s novými doktormi vied v Rektorskej sieni UK. Bratislava, 26. február 2019. Foto: SITA/Branislav Bibel

BRATISLAVA 26. februára (WebNoviny.sk) – Najvyššiu vedeckú hodnosť na Slovensku v Aule Univerzity Komenského v Bratislave v utorok prevzali 23 noví doktori vied z Univerzity Komenského, Slovenskej akadémie vied, Slovenskej technickej univerzity, Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a Paneurópskej vysokej školy.

Významné vedecké výsledky

Za účasti prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku, predsedu vlády Petra Pellegriniho, akademických funkcionárov a iných významných hostí špičkovým vedcom a vedeckovýskumným pracovníkom diplomy odovzdali najvyšší predstavitelia inštitúcií, v ktorých vyznamenaní pôsobia.

Medzi promovanými tak bolo sedem biológov, traja matematici, traja chemici, dvaja fyzici, dvaja historici, jeden materiálový vedec, jeden elektrotechnik, jeden veterinár, jeden lekár, jeden ekológ a jeden právnik.

Titul DrSc. je vedecka hodnosť udeľovaná na základe významných vedeckých výsledkov, prekračujúca úroveň titulu PhD. Je to najvyššia vedecká hodnosť na Slovensku, jej nositeľmi sa môžu stať významné osobnosti, ktoré obohatili vedu doma a v zahraničí.

Za udeľovanie hodnosti DrSc. je zodpovedná Slovenská komisia pre vedecké hodnosti (SKVH), ktorá ju udeľuje na základe komplexného pohľadu na uchádzača zohľadňujúceho vedecké výstupy, ich kvalitu a význam, či stanoviska medzinárodne rešpektovanej osobnosti zo zahraničia.

Tentoraz rozhodla, aby titul získali Marie Černá, Juraj Černák, Mária Dušinská, Eva Frimmová, Miroslav Glasa, Roman Holec, Ján Ivančo, Robert Jajcay, Ján Jásik, Anna Jenčová, Norbert Kučerka, Lucia Kučerová, Eva Kutejová či Kristian Mathis.

Najvyššiu hodnosť si prevzali aj Michal Mego, Pavol Prokop, Frederik Raiskup, Vladimír Smejkal, Viola Strompfová, Daniel Ševčovič, Milan Valachovič, Dušan Velič a Martin Weis.

Vzdelanostná spoločnosť

V mene vyznamenaných sa prihovoril doktor vied Roman Holec, pričom upriamil pozornosť na neľahkú púť, s ktorou sa na Slovensku pri vede a vedeckom výskume stretávajú.

„Čím viac sa človek pohybuje za hranicami, tým viac si to uvedomuje,“ upozornil Holec. Dodal, že systémovo sa naša spoločnosť nepresadí, ak sa nebude kumulovať vzdelanostný kapitál a nebude kreovať to, čo nazývame vzdelanostnou spoločnosťou. Takisto vyzval predstaviteľov vlády, aby pre rozvoj vedy na Slovensku urobili maximum.

Holec je historik, pôsobiaci na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a na Historickom ústave SAV. Je odborníkom na hospodárske, sociálne a politické dejiny takzvaného dlhého 19. storočia. Je autorom 17 monografií, spoluautorom 22 syntetických prác a autorom takmer 200 vedeckých štúdií, ktoré vyšli v 12 krajinách.

Treba hovoriť o školstve

Na slávnostnom udelení titulov prácu nových doktorov vied ocenili a vyznamenaným zablahoželali aj prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska a predseda vlády Peter Pellegrini. Prezident vyzdvihol, že Slovensko je malé a to, čo má najcennejšie, sú práve ľudia, preto treba viac hovoriť o školstve.

„Pre našu krajinu je nesmierne dôležité hovoriť aj o aplikovanom výskume. Výskumné centrá a vývojové laboratóriá u nás chýbajú. To, ako dostať výskum k nám, sú práve naši výskumníci, aby sme to, čo doma vymyslíme, vedeli aj rozširovať a úspešne aplikovať v našej ekonomike,“ podotkol Kiska. Dodal, že v tomto období zažívame nepochopiteľne časy, keď sú vedecké tituly na Slovensku spochybňované.

Posilnenie úrovne výskumu

Podľa predsedu vlády Petra Pellegriniho vo vyspelom svete sa veda a výskum aj inovácie stali často skloňovaným spojením.

„Zámery Európskej únie jednoznačne smerujú k posilneniu úrovne výskumu s cieľom zjednocovať európsky výskumný priestor. Netreba zabúdať ani na aplikovanie výskumu, vývoj a inovácie, ktoré sú základom zvyšovania úrovne nášho hospodárstva, skvalitňovania životného prostredia, zdravia, bezpečnosti a rastu životnej úrovne nášho obyvateľstva. Európske princípy nesmú byť cudzie ani Slovensku. Musíme si plniť svoje záväzky, držať krok s vyspelými krajinami, myslieť na budúcnosť a v rámci možností hľadať zdroje pre napredovanie vo vede a inováciách,“ povedal Pellegrini.

Dodal, že štát musí definovať, čo očakáva od výskumníkov, ktorým konkrétnym oblastiam sa majú venovať, takisto je čas, aby Slovensko, keď vyjednáva o rozpočte so Slovenskou akadémiou vied a vláda rozdeľuje prostriedky univerzitám, jasne dala spoločenskú objednávku pre vedcov a výskumníkov.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Andrej KiskaPeter Pellegrini