Letná olympiáda v Tokiu sa ešte ani neuskutočnila a už je najdrahšia v histórii

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Olympiada, olympijske krujy
Foto: archívne, SITA/AP

Olympijské hry v Tokiu sa ešte ani neuskutočnili a už sú najdrahšie v celej histórii letných hier. Naznačuje to rozsiahla štúdia odborníkov z Oxfordskej univerzity.

Britskí vedci zároveň tvrdia, že neustále zvyšovanie nákladov na organizovanie OH má za veľký prepad verejných financií v organizátorských mestách a ich neúmerné zadlžovanie do budúcnosti.

„Prekročenie pôvodne odhadovaných nákladov na Tokio je už teraz 200-percentné. A to ešte neberieme do úvahy ďalšie náklady, ktoré vzniknú z ročného omeškania pre pandémiu COVID-19. Budú sa rátať na niekoľko miliárd dolárov. Tie budeme môcť započítať až vtedy, keď sa hry aj reálne uskutočnia,“ uviedol dánsky ekonóm a audítor Bent Flyvbjerg.

Flyvbjerg je zamestnanec Oxfordskej školy Said Business School. Celá jeho štúdia má byť zverejnená 15. septembra v časopise „Životné prostredie a plánovanie, resp. Ekonomika a vesmír“. Štúdia má názov „Úpadok až na dno! Prečo olympijským hrám hrozí explózia?“

Zameriava sa na náklady spojené s organizovaním olympijských hier od roku 1960. Štúdia ponúka jednoznačný záver, že skutočné náklady neustále stúpajú napriek tvrdeniam Medzinárodného olympijského výboru o ich systematickom znižovaní.

Najvyššie riziko

Pritom drvivú väčšinu nákladov zabezpečujú organizátorské mestá, resp. vlády ich krajín a MOV prispieva iba malou časťou.

„Možno sa to niekomu ťažko počúva, ale olympijské hry dnes predstavujú najvyššiu úroveň rizika, ktoré mesto môže podstúpiť. Tento trend už nemôže pokračovať. Žiadne mesto v budúcnosti nebude chcieť usporiadať olympijské hry, smutná dlhová prognóza mu to nedovolí. To už aj veľké svetové metropoly s veľkou mierou turizmu radšej cúvnu,“ myslí si Flyvbjerg.

Vo svojom príspevku cituje aj starostu amerického Los Angeles Erica Garcettiho, ktorého mesto má byť dejiskom OH v roku 2028 po Paríži 2024. Má rovnaký názor.

„Pokiaľ vláda štátu, ktorý bude organizátorom olympijských hier, nie je ochotná sa zadĺžiť alebo poskytnúť špeciálnu dotáciu, väčšina miest v budúcnosti už nikdy nepovie olympiáde áno. Musíme hľadať vhodnejší model s menším finančným zaťažením,“ skonštatoval Garcetti.

Prekročenie nákladov

Podľa Flyvbjerga olympijskí funkcionári a členovia organizačných výborov olympijských hier zavádzajú pri posudzovaní prekročenia svojich nákladov. „Skutočné náklady sú iné čísla ako tie, ktoré sa oficiálne uvádzajú na verejnosti. Nemôžeme preto počítať s tým, že organizátori, MOV a vlády poskytnú spoľahlivé informácie o skutočných nákladoch a rizikách spojených s ich prekročením,“ zamyslel sa Flyvbjerg.

Medzinárodný olympijský výbor zatiaľ nereagoval na štúdiu Oxfordskej univerzity so zdôvodnením, že ju nemajú naštudovanú. MOV sa v súvislosti s nákladmi na organizovanie OH odvoláva na iné štúdie univerzít v nemeckom Mainzi a parížskej Sorbonny.

Tie tiež zaznamenali výrazné prekročenie nákladov, ale údajne v súlade s inými rozsiahlymi projektami. Kritický Flyvbjerg tvrdí, že MOV veľmi dobre vie o premrštených nákladoch organizátorov a dokonca aj robí určité kroky, tie však prišli veľmi neskoro. „To úsilie nie je dostatočné a je to neskoro. Najmä nové mestá, ktoré prvýkrát organizujú hry, budú vždy doplácať na syndróm začiatočníka pokiaľ MOV nenastaví účinnejší finančný model,“ dodal Flyvbjerg.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Firmy a inštitúcie MOV Medzinárodný olympijský výbor