BRATISLAVA 26. septembra (WEBNOVINY) – Všetky fondy v treťom penzijnom pilieri v prvom polroku tohto roka sporiteľom zarábali.
Priemerný medziročný výnos vyvážených doplnkových dôchodkových fondov dosiahol ku koncu júna tohto roka úroveň 4,6 percenta. Uvádza sa to v správe o stave a vývoji finančného trhu za prvý polrok tohto roka, ktorú vypracovala Národná banka Slovenska (NBS).
Rástli aj konzervatívne a výplatné fondy
V príspevkových fondoch rastového zamerania potiahol výrazný podiel akciových investícií výkonnosť ešte vyššie, až na 8,2 percenta. Konzervatívne príspevkové doplnkové dôchodkové fondy sa medziročne nominálne zhodnotili o 2,0 percenta a výplatné fondy o 3,7 percenta.
Zisk doplnkových dôchodkových spoločností sa v prvých šiestich mesiacoch tohto roka medziročne znížil takmer o polovicu na 2,7 milióna eur. „Tento pokles odzrkadľuje predovšetkým skutočnosť, že s účinnosťou od 1. januára tohto roka bola z 2,34 percenta na 1,8 percenta priemernej ročnej čistej hodnoty majetku znížená maximálna zákonom stanovená výška poplatkov za správu príspevkových doplnkových dôchodkových fondov,“ objasnila NBS.
Záujem o sporenie rástol
Počet účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia v prvom polroku tohto roka vzrástol, a to o tritisíc. Tento nárast podľa centrálnej banky odzrkadľuje predovšetkým zvýšenie počtu účastníkov vo výplatných fondoch. „Účastnícka základňa príspevkových fondov stagnovala,“ uvádza sa v materiáli.
Podľa NBS pritom pokračoval trend prehlbujúceho sa záujmu o sporenie v doplnkových dôchodkových fondoch so špecializovanou investičnou stratégiou a úbytku účastníkov veľkých vyvážených doplnkových dôchodkových fondov.
Najmenší výnos dosiahli dlhopisové dôchodkové fondy
V prvom polroku tohto roka sa darilo aj dôchodkovým fondom v druhom pilieri. Priemerný nominálny medziročný výnos za všetky dôchodkové fondy bol ku koncu júna tohto roka na úrovni 3,8 percenta. Uvádza sa to v správe o stave a vývoji finančného trhu za prvý polrok tohto roka, ktorú vypracovala Národná banka Slovenska (NBS). „Vzhľadom na nízku infláciu počas tohto obdobia teda nastalo aj reálne zhodnotenie úspor sporiteľov,“ uviedla centrálna banka.
Rozdiely vo výkonnosti jednotlivých typov dôchodkových fondov boli podľa NBS pomerne výrazné a súviseli najmä s rozdielnym podielom akciových investícií. Najmenší výnos vo výške 3,1 percenta dosiahli dlhopisové dôchodkové fondy. Na opačnej strane výnosnosti stáli indexové fondy, ktorých majetok sa ku koncu júna tohto roka nominálne medziročne zhodnotil v priemere až o 17,5 percenta. Približne uprostred sa s výkonnosťou 7,5 percenta, resp. 9,5 percenta, nachádzali zmiešané a rastové fondy.
K ziskovosti prispel nárast odplát
Celkový počet sporiteľov v druhom pilieri vzrástol v prvom polroku tohto roka o necelých osem tisíc na vyše 1,45 milióna. Sporitelia podľa centrálnej banky pri zmene fondu uprednostňovali akciové a indexové fondy. „V absolútnych číslach však nešlo o veľké pohyby, a tak sa prakticky nič nezmenilo na tom, že stále viac ako 90 percent sporiteľov je koncentrovaných v dlhopisových dôchodkových fondoch,“ tvrdí NBS.
Úhrnný zisk dôchodkových správcovských spoločností sa v prvom polroku tohto roka v porovnaní s prvým polrokom vlaňajška viac ako zdvojnásobil. „S hodnotou 11,6 milióna eur išlo o suverénne najlepší hospodársky výsledok v celej histórii systému,“ uviedla centrálna banka. Zároveň prvýkrát vykázali kladný zisk všetky dôchodkové správcovské spoločnosti.
Kľúčovým faktorom pri zlepšenej ziskovosti v sektore bol podľa NBS medziročný nárast odplát za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde až o 77 percent.