Vojnového zločinca Hadžiča eskortovali do Haagu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Hadzic
Foto: SITA/AP

BELEHRAD 22. júna (WEBNOVINY) – Lietadlo so zadržaným Goranom Hadžičom, ktorého Srbsko vydalo haagskemu tribunálu pre vojnové zločiny, v piatok popoludní pristálo na letisku v holandskom Rotterdame, odkiaľ ho mali previezť do špeciálnej väznice OSN v Haagu.

Informovala o tom holandská tlačová agentúra ANP, podľa ktorej Hadžič priletel krátko po 14:30, teda niekoľko hodín po tom, ako opustil celu v budove špeciálneho súdu v Belehrade. Podľa srbskej televíznej stanice B92 sa bývalý vodca chorvátskych Srbov po ceste na letisko zastavil u svojej chorej matky v Novom Sade a navštívil tiež hrob svojho otca.

Goran Hadžič po prvýkrát predstúpi pred Medzinárodný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v pondelok. „Prvé pojednávanie (s Hadžičom) povedie (sudca) O-Gon Kwon v pondelok o štvrtej hodine v súdnej sieni,“ povedal novinárom zapisovateľ John Hocking. Dodal, že Hadžičovi bude poskytnutá najlepšia možná zdravotnícka starostlivosť a možnosti na prípravu jeho obhajoby.

Päťdesiatdvaročného Hadžiča zatkli v stredu v srbskom pohorí Fruška Gora ako posledného unikajúceho Srba, na ktorého vydal zatykač Medzinárodný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Obvinený je z viacerých vojnových zločinov vrátane vrážd niekoľkých stoviek civilistov a deportácií desaťtisícov Chorvátov počas konfliktu v rokoch 1991 až 1995.

OBRAZOM: Cesta Gorana Hadžiča do Haagu

Cesta Gorana Hadžiča do Haagu
Syn vojnového zločinca Gorana Hadžiča (v bielom tričku) smeruje do domu v meste Nový Sad, kde sa bývalý vodca chorvátskych Srbov skrýval od roku 2004. Foto: SITA/AP

Foto: SITA/AP

Cesta Gorana Hadžiča do Haagu
Vojnový zločinec a bývalý vodca srbských Chorvátov Goran Hadžič (v zelenom tričku) bol zatknutý v dome v meste Nový Sad. Foto: SITA/AP

Foto: SITA/AP

Cesta Gorana Hadžiča do Haagu
Policajná eskorta s bývalým vodcom srbských Chorvátov Goranom Hadžičom smeruje na belehradské letisko. Foto: SITA/AP

Foto: SITA/AP

Cesta Gorana Hadžiča do Haagu
Policajná eskorta s bývalým vodcom srbských Chorvátov Goranom Hadžičom smeruje na belehradské letisko. Foto: SITA/AP

Foto: SITA/AP

Cesta Gorana Hadžiča do Haagu
Konvoj s bývalým vodcom srbských Chorvátov Goranom Hadžičom smeruje na belehradské letisko. Foto: SITA/AP

Foto: SITA/AP

.

Čo čaká v Hadžiča v Haagu

Väznica

Nachádza sa v nej asi 35 odsúdených alebo obvinených bývalých juhoslovanských vojnových zločincov. Je medzi nimi aj niekdajší vodca bosnianskych Srbov Radovan Karadžič a bosnianskosrbský generál Ratko Mladič.

Väznica sa nachádza v haagskej časti Scheveningen. V inej časti zariadenia si svoje tresty odpykávajú kriminálnici odsúdení Medzinárodným trestným súdom (ICC) ako aj väzni odsúdení holandskými súdmi.

Väzni sa môžu počas dňa voľne pohybovať na svojom vyhradenom poschodí a využívať ho. Majú k dispozícii sprchy, práčovňu aj spoločenskú miestnosť. Večer sa musia vrátiť do svojej cely, kde ich na noc zamknú. Vo voľnom čase môžu navštevovať počítačové, jazykové alebo umelecké kurzy. Majú prístup aj do posilňovne.

Predstúpenie pred súd

Podľa pravidiel ICTY sa musia obvinení zločinci dostaviť pred tribunál „bez zdržania“, aj keď presný časový rámec normy neurčujú. Hadžiča na prvom pojednávaní požiadajú, aby sa vyjadril k svojej vine alebo nevine. Obvinený je v 14 bodoch vrátane spáchania vojnových zločinov, vrážd stoviek civilistov a deportácií desiatok tisíc Chorvátov počas konfliktu z rokov 1991-1995.

Proces

Príprava na neho môže trvať mesiace, ale aj viac ako rok. Pre porovnanie: Proces s Karadžičom sa začal až 15 mesiacov po jeho zatknutí. Hadžiča budú súdiť traja sudcovia: Bahamský sudca Burton Hall, 63-ročný Belgičan Guy Delvoie a 54-ročný Antoine Kesia-Mbe Mindua z Konžskej demokratickej republiky.

.

.

Vukovar – symbol vojny v Chorvátsku

Vukovar je mnohými Chorvátmi považovaný za symbol všetkých hrôz sprevádzajúcich vojnu v rokoch 1991 až 1995. Etnický konflikt, ktorý vyvolalo vyhlásenie nezávislosti Chorvátska od Juhoslávie, si na oboch stranách vyžiadal dokopy okolo 20-tisíc ľudských životov.

Počas obliehania Vukovaru trvajúceho od 25. augusta do 18. novembra 1991 sa muselo okolo 15-tisíc civilistov ukrývať v pivniciach, aby sa chránili pred neustálym ostreľovaním, ktoré sa Srbom podarilo takmer zrovnať so zemou. Armáde vtedy kládlo odpor len približne 1800 ľahko vyzbrojených dobrovoľníkov.
Hadžič
Foto: SITA/AP

Bitka mala kľúčový význam pre obranu celého Chorvátska, keďže zamestnávala juhoslovanské sily a Záhreb tak získal čas na vyzbrojenie a výcvik vlastných vojakov.

Priamo vo Vukovare zahynulo okolo 1100 civilistov, ďalších 5000 Srbi zajali. Pôvodne 40-tisícové mesto muselo opustiť 22-tisíc obyvateľov nesrbskej národnosti.

Spomedzi asi tisícky ľudí, ktorých 16 rokov po skončení vojny stále evidujú ako nezvestných, podľa chorvátskych médií vyše 300 pochádza z Vukovaru.

Po konečnom ovládnutí mesta juhoslovanské sily 20. novembra 1991 evakuovali tamojšiu nemocnicu, kde sa ukrývalo okolo 400 Chorvátov a iných obyvateľov nesrbskej národnosti v nádeji. Vojaci 264 z nich odviezli do blízkeho poľnohospodárskeho družstva Ovčara, kde ich srbskí povstalci behom dvoch dní postrieľali. Táto udalosť sa zapísala do dejín ako vukovarská masakra.

Haagsky Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v súvislosti s masakrou obvinil troch bývalých srbských dôstojníkov – Mileho Mrkšiča, Miroslava Radiča a Veselina Šljivančanina. Vukovarská masakra sa spomínala aj v obžalobe proti juhoslovanskému exprezidentovi Slobodanovi Miloševičovi.

Tribunál v nasledujúcom roku odsúdil Mrkšiča na 20 a Šljivančanina na 17 rokov väzenia, zatiaľ čo Radiča zbavil obvinení. V decembri minulého roka ICTY prehodnotil rozsudok v prípade Šljivančanina a jeho trest zmiernil na 10 rokov. Vojnového zločinca tak pred dvoma týždňami mohli prepustiť na slobodu. V Srbsku v roku 2009 usvedčili z podielu na Vukovarskej masakre 14 osôb, ktorým udelili väzenské tresty v trvaní do 20 rokov.

.

Zoznam najprominentnejších osôb, ktoré predstúpili pred ICTY

Goran Hadžič

Pripisujú mu okrem iného aj nepriamu zodpovednosť za obliehanie Vukovaru, ktoré sa do dejín juhoslovanskej vojny zapísalo ako jedna z najkrvavejších kapitol. V roku 1991 z tamojšej nemocnice Srbi odviedli viac ako 250 príslušníkov iných juhoslovanských menšín – predovšetkým Chorvátov – a 250 z nich zmasakrovali. Hadžiča zatkli len necelé dva mesiace po nájdení bosnianskosrbského generála Ratka Mladiča. Jeho dolapenie bolo pritom kľúčovou podmienkou pre pokrok Srbska v rokovaniach o vstupe do Európskej únie.

Slobodan Miloševič

Bývalého juhoslovanského prezidenta zatkli v apríli 2001. Obvinili ho najmenej zo 60 prípadov genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov za úlohu vo vojne v Chorvátsku (1991-1995), Bosne (1992-1995) a Kosove (1998-1999). Miloševič zomrel prirodzenou smrťou vo veku 64 rokov 11. marca 2006 v záchytnom centre v Haagu po štyri roky trvajúcom procese, ktorý bol pre jeho zlý zdravotný stav často prerušovaný.

Biljana Plavšičová

Nahradila Karadžiča v kresle bosnianskosrbského prezidenta. Išlo o jedinú ženu, ktorú ICTY obvinil. Politička sa k obvineniam z politického prenasledovania priznala, za čo ju v roku 2003 odsúdili. V roku 2009 ju po 8 rokoch pustili na slobodu po tom, ako si odpykala dve tretiny z 11-ročného trestu. Plavšičová sa v roku 2001 dobrovolne vydala spravodlivosti, spolupracovala s ICTY a priznala podiel na plánování etnických čistiek v Bosne v rokoch 1992 až 1995. Ako hlavného strojcu zločinov označila niekdajšieho juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča.

Ratko Mladič

Bývalého bosnianskosrbského vojenského veliteľa nazývaného „mäsiar Balkánu“ zatkli v severovýchodnom Srbsku 26. marca po 16 rokoch na úteku. Šesťdesiatdeväťročný Mladič čelí pred ICTY obvineniam z genocídy a vojnových zločinov, ktorých sa mal dopustiť riadením masakry v Srebrenici ako aj pri obliehaní Sarajeva počas bosnianskej vojny v rokoch 1992 až 1995.

Radovan Karadžič

Bývalého politického lídra bosnianskych Srbov zatkli v júli 2008 po 13 rokoch na úteku. Karadžič je považovaný za „architekta“ masakry vo vojne v Bosne. Obvinili ho z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti v procese, ktorý sa začal 26. októbra 2009. Odsúdili ho tiež za úlohu počas masakry v Srebrenici a na obliehaní Sarajeva.

Ante Gotovina

Bývalý chorvátsky generál, ktorého v Chorvátsku považujú za hrdinu za úlohu, ktorú zohral v chorvátskej vojne za nezávislosť v rokoch 1991-1995. V apríli 2010 ho odsúdili na 24 rokov väzenia za zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny spáchané v auguste 1995. Gotovina požiadal o odvolací súd. Gotovina riadil operáciu Búrka, počas ktorej chorvátske sily prevzali pred koncom vojny kontrolu nad Republikou Srbskou Krajinou.

Zdravko Tolimir

Bývalého srbského generála zatkli v máji 2007 v Bosne-Hercegovine. Súd s ním pred ICTY sa začal 26. februára 2010. Tolimir bol členom vysokého velenia bosnianskosrbskej armády. Zodpovedá sa za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny. Podľa obvinení Tolimir vedel o plánovaných čistkách v enklávach Srebrenica a Zepa, pričom sa na nich dobrovoľne zúčastnil.

Momčilo Perišič

Bývalý srbský generál a veliteľ generálneho štábu juhoslovanskej armády. Je obvinený zo zapojenia sa do ostreľovania Sarajeva a strieľania do civilistov v Sarajeve a Záhrebe. Zodpovedá sa aj z účasti na masakre v Srebrenici. Začiatkom roka prokurátori žiadali pre neho doživotný trest.

.

https://www.youtube.com/watch?v=N0fHBjG01-A

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Goran HadžičRadovan KaradžičRatko Mladič