BRATISLAVA 17. júna (WBN/PR) – Cieľom rodiacej sa dohody s názvom Transatlantické partnerstvo v oblasti obchodu a investícií (TTIP) – zóna voľného obchodu medzi Európskou úniou (EÚ) a Spojenými štátmi americkými (USA), je dosiahnuť výrazný pokrok v oblasti liberalizácie vzájomného zahraničného obchodu. EÚ a USA sú všeobecne najväčšími svetovými obchodníkmi aj investormi nielen vo vzájomnom vzťahu (každý jeden deň predstavuje hodnota vzájomného obchodu tovarov a služieb medzi EÚ a USA približne 2 miliardy eur), ale aj vo vzťahu k väčšine tretích krajín. Z týchto dôvodov by dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a USA bola najvýznamnejšou bilaterálnou obchodnou dohodou vôbec, či už v zmysle objemu medzinárodného obchodu, ktorý by podliehal jej pravidlám, ako aj v zmysle vplyvu na medzinárodný obchod ako celok.
Podľa londýnskeho Centra pre výskum hospodárskej politiky by ambiciózne a komplexné transatlantické obchodné a investičné partnerstvo pre hospodárstvo EÚ mohlo predstavovať prínos až 119 miliárd eur ročne alebo 545 eur v prepočte na priemernú domácnosť. V prípade amerického hospodárstva by malo ísť o 95 miliárd eur ročne alebo 655 eur na domácnosť.
TTIP a slovenská ekonomika
Na základe analýzy zahraničných inštitúcií, vlastného prieskumu PAS medzi podnikateľmi a vlastného prepočtu dopadov TTIP možno predpokladať, že v prípade úspechu bude TTIP veľkým prínosom nielen pre EÚ a USA, ale najmä pre malú a otvorenú ekonomiku, akou je Slovensko. Preto je potrebné rokovania z pozície Slovenska podporovať a aktívne sa zapájať do formovania dohody, a to vrátane zvyšovania povedomia širokej verejnosti a zapojenia tretieho sektora.
Pokiaľ ide o konkrétne odhady, v prípade úplnej liberalizácie transatlantického obchodu sa pre slovenskú ekonomiku očakáva v dlhodobom horizonte nárast HDP o 3,96 % až 4,22 %. Odhadovaný rast ekonomiky je blízky prognóze Bertelsmann Stiftung, ktorá uvádza pre Slovensko v prípade úplnej liberalizácie rast HDP na úrovni 4,21 %.
Očakávané dopady na zahraničný obchod sa v jednotlivých dopadových štúdiách rôznia v závislosti od použitej metodológie. Pre EÚ sa uvádza očakávaný nárast exportu od 2,1 % do 6 %; pre USA od 6,1 % do 8 %. V prípade Slovenska možno na základe našich prepočtov uvažovať o zvýšení exportu o 3,10 % a zvýšení importu o 2,93 %.
Úplná liberalizácia transatlantického obchodu môže vytvoriť približne 2 mil. nových pracovných miest, z čoho polovica pripadá na americkú ekonomiku. Na Slovensku možno očakávať nárast zamestnanosti o 1,19 %, čomu zodpovedá 27,6 tisíc nových pracovných miest. Prínos pre slovenskú ekonomiku by mohol predstavovať až 3,6 miliardy eur (1 743 eur v prepočte na jednu domácnosť).
TTIP a slovenskí podnikatelia
V rámci snahy o posilnenie hlasu slovenských podnikateľov a odbornej verejnosti pri rokovaniach o obsahu a finálnej podobe TTIP Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v spolupráci s Veľvyslanectvom USA v Bratislave zrealizovala osobitný projekt s názvom TTIP – Transatlantické partnerstvo v oblasti obchodu a investícií: Jedinečná príležitosť na rast firiem na Slovensku (?). Jednou zo súčastí tohto projektu bol dotazníkový prieskum o vplyvoch transatlantického partnerstva na ekonomiku a podnikateľské prostredie na Slovensku s cieľom identifikovať príležitosti a hrozby, ktoré z predmetnej dohody vyplývajú. Do prieskumu sa zapojilo 453 podnikateľov.
Viac ako polovica respondentov predpokladá, že dohoda o vytvorení spoločného trhu medzi EÚ a USA prinesie nové podnikateľské príležitosti a pomôže oživiť ekonomiku Slovenska. Najvýraznejším prínosom transatlantickej zóny voľného obchodu by pritom podľa podnikateľov malo byť zvýšenie počtu obchodných partnerov, zintenzívnenie zahraničného obchodu a jednoduchší transfer know-how a technológií.
Prevažujúci optimizmus podnikateľov voči spoločnému trhu EÚ a USA potvrdzujú aj odpovede o rizikách TTIP. Zoznam rizík je v porovnaní so zoznamom výhod kratší, pričom v porovnaní s hodnotením výhod podnikatelia vnímajú jednotlivé hrozby menej výrazne. Najčastejšie pociťovanou obavou je zintenzívnenie konkurencie na trhu, čo je síce užitočné pre ekonomiku ako celok, avšak môže viesť k poklesu ziskov či dokonca ohrozeniu životaschopnosti časti podnikateľov. Účinným opatrením na kompenzáciu rizík vyplývajúcich z intenzívnejšej konkurencie, ktoré by vláda SR rozhodne nemala podceniť, je podľa PAS zlepšenie podnikateľského prostredia.
Podnikatelia, ktorí sa zapojili do prieskumu, očakávajú, že vytvorenie transatlantickej zóny voľného trhu a odstránenie obchodných a regulačných bariér bude mať pozitívny vplyv nielen na ich tržby (v priemere predpokladajú zvýšenie tržieb o 17 %), ale aj na zamestnanosť v ekonomike. O pozitívnom vplyve liberalizácie obchodu na zamestnanosť je presvedčených 88,7 % opýtaných podnikateľov. Priemerná hodnota očakávanej zmeny počtu zamestnancov pritom predstavovala +7,8 %.
Celá štúdia PAS je dostupná v elektronickej forme na www.ttip-slovakia.sk