Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Recep Tayyip Erdogan
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sleduje prvé pristátie lietadla na letisku v Istanbule, ktoré je stále vo výstavbe 21. júna 2018 Foto: SITA/AP

Turecko nie je Rusko, reaguje analytička na možnú manipuláciu volieb, Erdogan vraj nemá nič isté

BRATISLAVA 22. júna (WebNoviny.sk) – Turecko čakajú v nedeľu prezidentské a parlamentné voľby, po ktorých krajina prejde z parlamentného na prezidentský systém a nová hlava štátu tak bude mať v rukách väčšie právomoci ako dosiaľ. Voľby sa pritom konajú o viac ako rok skôr oproti pôvodne plánovanému termínu.

Voľby prebehnú naraz

V predvolebných prieskumoch vedie súčasný prezident Recep Tayyip Erdogan, no proti nemu stojí silná opozícia a je pravdepodobné, že nevyhrá už v prvom kole. Prípadné druhé kolo by sa potom malo konať 8. júla.

Tak ako v prezidentských voľbách je favoritom Erdogan, v tých parlamentných je jasným lídrom v prieskumoch jeho Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP). V Turecku sa tento rok prvý raz konajú prezidentské a parlamentné voľby naraz, a ak Erdogan v tých prezidentských vyhrá, čo je vysoko pravdepodobné, nič už nebude stáť v ceste tomu, aby zaviedol zmeny, ktoré si nechal odhlasovať v minuloročnom referende.

Podľa CNN by turecký politický systém mal po voľbách v niečom pripomínať ten americký: funkcia premiéra zanikne, prezident sa stane automaticky aj šéfom vlády a bude v jeho kompetencii nominovať a odvolávať jej členov. Do vlády si bude môcť vybrať hocikoho podľa vlastného uváženia, čím sa zruší doterajšie pravidlo, že členmi vlády môžu byť len poslanci.

Trik na voličov

Erdogan už prisľúbil, že prvou vecou, ktorú urobí na začiatku svojho ďalšieho volebného obdobia vo funkcii, bude zrušenie výnimočného stavu, ktorý Turecko zaviedlo po zmarenom pokuse o puč z júla 2016.

Hoci tento sľub vyzerá sympaticky, podľa agentúry Associated Press to je skôr trik na voličov a v skutočnosti sa nič nezmení. Erdogan totiž doteraz potreboval výnimočný stav na to, aby mohol krajine vládnuť prostredníctvom dekrétov a sám od seba rozhodovať o kľúčových veciach vrátane zahraničných či domácich operácií proti Kurdom.

Keď sa však teraz stane hlavou štátu aj na ďalšie volebné obdobie, v ktorom už bude platiť nové rozdelenie právomocí medzi jednotlivé zložky vedenia štátu, bude môcť robiť presne to isté, čo doteraz, aj bez výnimočného stavu.

Vplyvný politik kandiduje z väzenia

Napriek útlaku opozície zo strany Erdoganovho režimu a napriek tomu, že vládna strana úplne ovládla väčšinu vplyvných médií v krajine, sa podľa rešpektovanej tureckej analytičky Asli Aydintašbašovej netreba obávať, že by boli voľby zmanipulované. „Turecko nie je Rusko,“ cituje ju CNN.

Nie všetci však majú jej názor a viacerí analytici upozorňujú, že je ťažko hovoriť o slobodných voľbách, keď jeden z najobľúbenejších politikov v krajine v nich musí kandidovať z väzenia.

Bývalý ľudskoprávny aktivista a právnik Selahattín Demirtas bol odsúdený na 142 rokov väzenia za údajnú podporu terorizmu, a to napriek tomu, že ústredným mottom jeho Ľudovej demokratickej strany (HDP) je odpor voči násiliu. Demirtasovým problémom z pohľadu Erdogana je v skutočnosti to, že je Kurd, ktorý bol tesne pred svojím uväznením silným Erdoganovým súperom a ako miláčik davov narúšal tureckým režimom šírený obraz, že všetci Kurdi sú nebezpeční teroristi.

Víťazná šnúra od roku 2003

Demirtas v skutočnosti nemohol viesť žiadnu predvolebnú kampaň, napriek tomu je jedným z dvoch najvážnejších Erdoganových protikandidátov v prezidentských voľbách, a tiež jeho strana HDP je jedným z dvoch subjektov, ktoré predstavujú aké-také ohrozenie pre Erdoganovu AKP v parlamentných voľbách.

Ešte väčšie šance sa pripisujú koalícii zvyšných opozičných síl pod vedením Republikánskej ľudovej strany (CHP). Podľa analytikov je len malá šanca, že by HDP a CHP spoločnými silami dokázali poraziť Erdoganovu AKP, prípadne že by jeden z ich kandidátov za prezidenta dokázal poraziť samotného Erdogana, vylúčené to však nie je.

Ak podľa očakávaní zvíťazí Erdogan, predĺži svoju víťaznú sériu, ktorú „ťahá“ už od roku 2003. Vtedy vyhral svoje prvé parlamentné voľby a stal sa premiérom, víťazstvo si zopakoval aj vo dvoch nasledujúcich parlamentných voľbách a následne, v roku 2014, zvíťazil aj vo voľbách prezidenta.

Predčasné voľby

Erdogan vypísal predčasné prezidentské voľby o viac ako rok skôr oproti pôvodne plánovanému termínu. Podľa analytikov sa tak rozhodol po tom, ako sa začali objavovať signály o spomaľovaní tureckej ekonomiky, čo by mohlo v horizonte niekoľkých mesiacoch ohroziť jeho popularitu.

Tureckí občania žijúci v zahraničí hlasovali vo voľbách od 7. do 19. júna. Mimo krajiny žijú zhruba tri milióny tureckých oprávnených voličov, takmer polovica z nich, asi 1,4 milióna, je v Nemecku.

Informácie pochádzajú z agentúry AP, webstránky televízie CNN a archívu agentúry SITA.

Odporúčané články

Stíhačky v Iraku zabili desiatky vysokopostavených kurdských militantov USA a Turecko zmierňujú napätie, dohodli sa na pláne pre sýrsky Manbídž

Témy

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Bezplatný email raz týždenne s novinkami z Webnoviny.sk:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Z kategórie Aktuálne správy

Aktuálne témy

Odporúčame

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.

OK

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies