Tužinský medailu nečakal, dočkal sa jej po piatich rokoch

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Juraj Tužinský
Juraj Tužinský Foto: SITA/AP

BAKU 17. júna (WEBNOVINY) – Pištoliar Juraj Tužinský čakal päť rokov na medailu z veľkého medzinárodného podujatia, dočkal sa jej na I. európskych hrách v Baku. Po bronze z majstrovstiev Európy 2010 v nórskom Meraakeri mu zavesili rovnaký kov aj na premiére multišportového kontinentálneho podujatia v disciplíne vzduchová pištoľ 60. Po druhom mieste v kvalifikácii bojoval vo finále o zlato, do sedemnástej rany viedol. Záver mu však nevyšiel, štyri výstrely pod hodnotu desať, z toho úplne posledný len 8,2 znamenali súčet 180,1 a koniec nádejí na boj o zlato.

Nečakal som, že získam túto medailu. Mám z nej radosť a som s ňou spokojný. V posledných rokoch mi pri nových pravidlách unikalo finále. Som rád, že som sa dnes dostal medzi najlepších. Veril som, že v Baku môžem byť aspoň v jednom finále,“ skonštatoval Tužinský.

O medaily bojoval s kvalitnými súpermi

Stredajšiu poludňajšiu kvalifikáciu síce nezačal ideálne, ale postupne sa rozostrieľal a dostal do psychickej pohody. Výsledok 582 bodov bol druhý najlepší zo štartového poľa. Aj finále začal veľmi dobre, ak by dal namiesto 8,2 ešte o dve desatiny viac, bol by do posledného výstrelu v hre o zlato. Takto musel opustiť svoje miesto s vedomím, že má definitívne bronz. „Bol som už unavený, rana prišla skôr, ako mala ísť von. Urobil som chybu na spúšti, teplo i nervozita urobili svoje. Mám však medailu, čo je cenné. Videl som, ako postupne vypadávali strelci, potom sme zostali traja. Keď som vedel, že mám medailu, bolo to ešte horšie. Deviatky na konci ešte neboli zlé, ale tá osmička ma poslala preč,“ priznal Tužinský.

Tridsaťročný Lučenčan má za sebou náročný, ale úspešný deň. Od rána sa pripravoval na preteky. Medzi kvalifikáciou a finále oddychoval, mentálne sa pripravoval na finále, aby nepohorel ako na posledných medzinárodných súťažiach. „Počas pauzy som si opakoval techniku i ako dýchať, aby som neurobil niečo zlé vo finále. Pripravoval som sa skôr psychicky, hudbu som nepočúval. O medaily som bojoval s kvalitnými súpermi,“ uviedol slovenský pištoliar.

Vadilo mu tlieskanie

Na rozdiel od mnohých súperov môže strieľať bez tlaku, keďže už vybojoval olympijskú miestenku pre Slovensko. Uvoľnenosť je vidieť aj pri súťažiach, ktoré si môže viac užiť. Na olympijské hry 2016 do Ria sa už teší. „Budem všetko robiť tak, aby to dopadlo ako teraz. Je to dlhá cesta a musím na sebe popracovať a pripraviť sa najmä mentálne. V tejto disciplíne je totiž najdôležitejšia hlava. Bez nej nie sú výsledky, lebo všetci máme zvládnutú streľbu po technickej stránke,“ doplnil Tužinský.

Počas finále bola na strelnici chvíľami búrlivá atmosféra. Okrem hudby a temperamentného hlásateľa dávali o sebe vedieť aj portugalskí fanúšikovia, ktorí podporovali napokon strieborného päťdesiatnika Joaa Costu. „Hudba mi nerobila problémy, púšťajú ju často, človeka to môže uvoľniť. Hnevalo ma však tlieskanie, strieľal som posledný a hovoril som si, aby už netlieskali, aby som sa mohol skoncentrovať,“ priznal bronzový medailista z I. európskych hier.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Juraj Tužinský