Prezidentka Zuzana Čaputová dala čas do konca mesiaca aby poslanci v parlamente našli spôsob riešenia súčasnej politickej krízy.
Dočasne poverený premiér Eduard Heger sa snaží nájsť väčšinu na dovládnutie do volieb v roku 2024, ale nejde to ľahko. Možno predsa budeme mať voľby na jeseň.
Väčšina sa rodí veľmi ťažko
Heger sa v hľadaní parlamentnej podpory snaží, ale zatiaľ to nevyzerá pre neho ružovo. Potenciálni, staronoví koaliční partneri sa nejak ostýchavo vyjadrujú či do toho chcú ísť. Nejednoznační sú aj takzvaní nezávislí poslanci aj keď s nimi Heger počítal.
Nasledujúce dva týždne bude mať odvolaný premiér čo robiť ak chce zostať aj naďalej vo funkcii. Jeho optimizmus stále existuje, ale realita je trochu iná.
Heger pravdepodobne predpokladal, že odchodom Igora Matoviča z vlády sa ľahko dá dokopy bývala parlamentná väčšina. Matovič je síce preč, ale politické strany čoraz viac hľadia na vlastné politické záujmy.
Na ne hľadí aj spomínaný líder OľaNO, ktorý stále váha či zmobilizuje členov vlastného poslaneckého klubu aby sa pridali k novej 76-ke.
Známa je jeho márnomyseľnosť a neprekvapí ma ak povie nie. Tak ako je u neho zvykom všetkých chce držať v napätí do poslednej chvíle a svoj podpis pod podporu chce dať ako posledný. Samozrejme ak ho vôbec dá. Poďme však k ďalším možným podporovateľom.
Doterajší partneri váhajú
Richard Sulík, ktorý práve žiadal odchod Matoviča z vlády je momentálne na dovolenke. Jeho strana sa zatiaľ váhavo vyjadruje, že by Hegera vedela podporiť, samozrejme za určitých podmienok, ktoré jasne nedeklarovala. V minulosti spomínala predčasné voľby, ale teraz akoby jej členovia o tom mlčali.
Pozerajúc na súčasné preferencie SaS sa ani veľmi nečudujem, že sa do nich veľmi nehrnú. Vedomí sú si, že sa z lídra koalície, aspoň podľa preferencií, môžu ľahko nájsť pod prahom zvoliteľnosti. Času do prípadných predčasných volieb je málo aby vysvetlili svoje doterajšie kroky, lebo podľa ich slov verejnosť nepochopila to čo urobili.
Pravdupovediac teraz s odstupom času nechápem ani ja, aj keď som na začiatku podporoval niektoré ich kroky. Možno príde prekvapenie v nasledujúcich dňoch.
Boris Kollár tak ako vždy hľadí iba na seba a vlastnú „rodinu“. Hegera vie podporiť, ale iba ak budú predčasné voľby. Zatiaľ jeho preferencie ukazujú, že aj po nich by bol žiadanou nevestou, ktorá by dávala vlastné podmienky pri vstupe do nejakého zväzku.
Vieme však, že Kollár vie veľmi rýchlo zmeniť svoj názor, len ak by dostal záruky, že jemu a jeho priateľom bude lepšie v súčasnom zoskupení ako po prípadných predčasných voľbách.
Ide o veľa, lebo niektorým jeho najbližším hrozí, že sa dostanú pred súd a tam už možno nebude môcť použiť nejaký nátlak. Zatiaľ ho generálny prokurátor svojimi krokmi podporuje, ale čo ak obráti kabát za podporu v prípadnej prezidentskej kandidatúry. Vtedy bude musieť vyhovieť väčším hráčom ako je Boris Kollár.
V naháňaní podpory Heger veľmi dobre vie, že každý hlas je potrebný. Určite počítal aj na hlasy takzvaných viacerých nezaradených poslancov a preto ho iste prekvapilo vyhlásenie Tomáša Valáška z Progresívneho Slovenska, že novú vládnu väčšinu nepodporí, lebo chce aby boli predčasné voľby.
Mňa to však neprekvapuje, lebo jeho strana s pomerne veľkým počtom poslancov by mohla byť dôležitým faktorom pri zostavovaní vlády po voľbách.
Fico a Pellegrini chcú získať moc
Opozičné strany samozrejme chcú nové voľby čím skôr. Vidia tam šancu dostať sa znovu k moci a pokračovať v tom v čom ich voľby v roku 2020 prerušili.
Robert Fico si vie predstaviť, že by mohol znovu šéfovať v krajine a preto už v sobotu sa to bude snažiť dosiahnuť referendom. Či sa mu to podarí uvidíme, ale pravdepodobnosť je takmer nulová. Slovenský volič je však nepredvídateľný a veľmi ľahko podľahne emóciám.
Peter Pellegrini iba mlčí. Vie, že existujúce hádky mu iba prospievajú a udržujú súčasné preferencie. Na koalíciu ani veľmi neútočí, lebo vie, že v budúcnosti by práve tam musel hľadať partnerov ak bude mať šancu zostavovať vládu.
Samozrejme voľby by chcel čím skôr, lebo nálada v spoločnosti mu veľmi nahráva ale z druhej strany vie, že ak by sa pridal k Ficovi v jeho burcovaní občanov by možno predsa musel s ním hľadať potrebnú parlamentnú väčšinu a to sa mu asi veľmi nechce.
O Republike a ĽSNS nebudem hovoriť. Tí prví chcú vytlačiť svojho extrémistického súpera z parlamentu, ale predovšetkým chcú jeho peniaze za poslanecké mandáty. Marián Kotleba je ďaleko od zvoliteľnosti a obávam sa jeho ďalších krokov, ktorými by chcel na seba upútať pozornosť.
Času na riešenie krízy je málo a možno predsa bude musieť rozhodnúť hlava štátu, ale aj tá potrebuje podporu v parlamente. Voľby sú preto pravdepodobne čoraz reálnejšie.