Týždeň očami Pavla Urbana: Matovič bez nepriateľov nevydrží. Najprv Sulík, teraz „pyšná princezná“

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Veronika Remišová, Igor Matovič
Líder hnutia OĽaNO a premiér Igor Matovič spolu s vicepremiérkou Veronikou Remišovou. Reprofoto: www.facebook.com

Bez hádky v súvislosti s koronavírusom akoby sme nemohli byť. Prednedávnom bol pre premiéra Igora Matoviča úhlavným koaličným nepriateľom predseda SaS Richard Sulík, teraz ním je Veronika Remišová.

Pripomenuli sme si výročie vraždy novinára Jána Kucia a jeho priateľky. Matovič si pri tej príležitosti zanadával na novinárov.

Vysvetlenie prepustenia Jaroslava Haščáka z vyšetrovacej väzby nepridá na hodnovernosti vyšetrovacích a súdnych orgánov.

Sulík, Remišová. Kto bude ďalším?

Na chvíľu sa zdalo, že premiér Igor Matovič akoby zmizol s politickej scény. Omyl. Nestratil sa, len tajne rokoval s ruskými predstaviteľmi o dodávke dvoch miliónov vakcín Sputnik V. Niekto by povedal, že konečne začal robiť niečo rozumné.

Len keby v jeho krokoch nebolo viacero pochybností. Na rokovaní vlády ich prezentovala Veronika Remišová, čo viedlo k tomu, že očkovať sa ruskými vakcínami zatiaľ nebudeme.

Osobne nemám absolútne žiadne námietky voči vakcíne, ktorú vyvinuli v Rusku. Nie som žiaden odborník a práve preto čakám, čo mi vzdelaní ľudia v tejto oblasti povedia. Zatiaľ som sa toho úplne nedočkal.

Európska únia zatiaľ ani nedostala žiadosť od Ruska o schválenie vakcíny a slovenský Štátny ústav pre kontrolu liečiv priznal, že nemá odborníkov na to, aby Sputnik V posudzoval. Kto iný môže povedať, že je to bezpečné? Neviem, ale Matovič tým odborník určite nie je. Práve toto nevie pochopiť.

Dávať za príklad také krajiny ako sú Bahrajn, Srbsko a Orbanove Maďarsko ma nepresvedčilo. Premiér sa jednoducho nevie zmieriť s tým, keď mu niekto povie nie. Takmer celý rok sme počúvali o Sulíkovi, ktorý je údajne zodpovedný za tisíce obetí, teraz je na rade Remišová, ktorá vyslovila podobné pochybnosti, aké mám aj ja.

Premiér ju dokonca prirovnal k pyšnej princeznej. „Dnes sa hrať na pyšnú princeznú a hádzať sa o zem, Slovensku nepomôže. Jediné, čo pomôže Slovensku, je chrániť zdravie a životu ľudí,“ povedal Matovič. Problém je však v samotnom predsedovi vlády.

Keby jeho doterajšie vystúpenia presvedčili o správnosti krokov, ktoré podnikol v súvislosti s koronavírusom, pravdepodobne by mu viacerí verili aj v prípade ruskej vakcíny. Takto je to stále hnev urazeného, márnomyseľného premiéra. Mal rozhodnúť a prípadne niesť dôsledky. Ale to by nebol on.

Výročie vraždy Kuciaka využil Matovič na kritiku novinárov

Celé Slovensko si s pietou pripomenulo výročie vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Ich smrť vyvolala lavínu udalostí, ktoré viedli k zmene politickej scény na Slovensku.

Ak sa z neba majú z niečoho tešiť je to to, že mnohé osoby, o ktorých písal aj Kuciak, sú za mrežami a čistenie slovenskej politickej scény pokračuje. Je nám jasné, že sa ju úplne vyčistiť nepodarí nikdy, ale aspoň sa takto ukázalo, že nikto nie je nedotknuteľní. Zároveň to potvrdzuje význam slobodných médií v demokratickom štáte.

Igor Matovič by však nebol Igorom Matovičom, keby aj túto smutnú príležitosť nevyužil na útok proti novinárom. Okrem pár výnimiek vníma slovenských novinárov kriticky. „Zvyšok je… radšej pomlčím. Často povrchný, často zaujatý, často povýšenecký,“ píše premiér.

Nechcem tvrdiť, že slovenská žurnalistika je v ideálnom stave, ale je na tom určite oveľa lepšie ako bola pred rokmi. Nemyslím tým pritom na tých akože novinárov, ktorí si narýchlo vytvoria webovú stránku, aby mohli šíriť svoje bludy, ale na tých, ktorí sa roky snažia priniesť občanom čo najvernejší obraz toho, čo sa v spoločnosti deje.

Nemôže byť každý Ján Kuciak, ale aj ďalšie desiatky novinárov si poctivo plnia svoju prácu. Výsledok sa vždy nemusí páčiť predsedovi vlády a tu je problém. Určite by sa omnoho krajšie vyjadril o našej profesii, keby sme opomínali aj jeho nezmysly, ktoré vysloví.

Súdnictvo len pomaly získava na dôveryhodnosti

Podnikateľa Jaroslava Haščáka ešte začiatkom januára prepustili na slobodu. Vtedy som o tom nepísal, lebo nechcem pochybovať o správnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Zaujalo ma však zdôvodnenie tohto kroku, ktoré iste neprispeje k dôveryhodnosti v našu justíciu.

Najvyšší súd v týchto dňoch totiž zverejnil uznesenie o svojom rozhodnutí, v ktorom uvádza, že má pochybnosti o opodstatnenosti trestného stíhania spolumajiteľa Penty.

„Aby bolo vôbec možné uvažovať o dôvodnosti trestného stíhania pre trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti, musí existovať dôvodnosť trestného stíhania pre prediktívny (zdrojový) trestný čin, ktorým v prejednávanej veci je trestný čin podplácania,“ napísal senát.

Zaujímavé na tom je, prečo Špecializovaný trestný súd predložené dôkazy voči Haščákovi berie ako dostatočné a najvyšší súd nie. Otázkou je, kto pochybil? Vyšetrovatelia alebo prvostupňový súd?

Aby ľudia začali úplne veriť v slovenské súdnictvo, takéto situácie by sa nemali stávať. Inak ešte viac začnú vyskakovať tí, ktorí tvrdia, že ide o politické procesy. Veríme, že na budúce budú brať človeka do väzby, keď budú existovať dostatočné dôkazy. Nech je to hocikto.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Igor MatovičJán KuciakJaroslav HaščákMartina KušnírováRichard SulíkVeronika Remišová
Firmy a inštitúcie NS Najvyšší súd SRSaS Sloboda a SolidaritaŠpecializovaný trestný súd SRŠÚKL Štátny ústav pre kontrolu liečiv