Udržateľná mobilita na Slovensku: Realita alebo ďaleká budúcnosť? Diskutovať o nej budú odborníci na Side evente Urbansummitu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Ts1.jpg
Foto: Techsummitevents

Dostupná infraštruktúra budovaná na princípoch udržateľnej mobility je jednou z najväčších výziev, ktorú musíme v súčasnosti riešiť. Na Slovensku však predstavuje celkom výrazný problém. Štát, ktorý pri tak malej rozlohe nemá v 21. storočí priamo prepojené ani dve najväčšie mestá, musí infraštruktúru budovať doslova od základov. Problémy okrem toho spôsobuje aj komplikovanosť dopravy v hlavnom meste, a tak je udržateľná mobilita výrazne ohrozená.

Po júnovej konferencii (za) Horizont udalostí, ktorá medzi slovenskou a českou verejnosťou zaznamenala veľký úspech, otvárajú organizátori z Techsummit Events® ďalšiu z kľúčových otázok našej budúcnosti. Už 25. augusta 2020 budú s odborníkmi zo Slovenska a Česka, ale aj z Veľkej Británie či Nemecka diskutovať na tému Udržateľnej mobility Slovenska. Diskusia bude Side eventom Urbansummitu. Ten totiž tento rok začína hybridnou formou na platforme Virtualtechsummitu, ktorá tak od vypuknutia pandémie pripravila už svoje štvrté pokračovanie. Konať sa bude vo virtuálnom štúdiu a online vstup pre verejnosť je aj tentokrát bezplatný. Miesto na diskusii je možné si rezervovať TU

Hlavnou témou konferencie bude akcelerácia rozvoja Slovenska v zmysle infraštruktúry a udržateľnej mobility v krajinnom kontexte. „Ak chceme o budovaní povesti regionálneho tigra nielen hovoriť, ale chceme aj konať, potom je dostupná infraštruktúra absolútne kľúčovou podmienkou. To platí nielen z pohľadu medzinárodného prepojenia Slovenska, ale aj pre rozvoj krajiny ako celku. Funkčná infraštruktúra a rýchla dostupnosť vytvárajú podmienky pre rozvoj cestovného ruchu či vznik nových pracovných miest, ktoré podnietia rozvoj ďalších služieb. Dôležité je, aby sme budovanie infraštruktúry smerovali udržateľným spôsobom v kontexte Green Deal, ktorý je prioritou celej Európskej únie. Slovensko by preto malo využiť všetky dostupné prostriedky na projekty s podporou green dopravných riešení. Teší nás, že sa nám k tejto téme podarilo zorganizovať ďalšie špičkové podujatie a vytvoriť tak k tejto problematike diskusnú platformu odborníkov,“ hovorí Davy Čajko, riaditeľ a inovačný konzultant spoločnosti Future Proof, ktorá konferenciu Urbansummit organizuje.

Ts 6.jpg
Foto: Techsummitevents

Konferencia Urbansummit – Udržateľná mobilita Slovenska bude rozdelená do štyroch diskusných panelov. Okrem podnetných diskusií však čaká účastníkov štvrtého pokračovania virtuálnej konferencie aj novinka v podobe Business raňajok. „Business raňajky v podobe networkingu organizujeme v súčasnej COVID kríze po prvýkrát. Pôjde o jedinečnú príležitosť neformálnych rozhovorov s našimi odborníkmi. Vítaný je každý, kto má chuť posunúť Slovensko o krok vpred,“ hovorí Čajko. Business raňajky sa uskutočnia v čase pred konferenciou od 8:00 do 10:00 v kaviarni Simply. Miesto na raňajkách si môžete rezervovať TU.

Ts1 5.jpg
Foto: Techsummitevents

Témou prvého diskusného panela bude Budovanie inteligentného regiónu – infraštruktúra s prepojenými železnicami V4 (vysoko-rýchlostná železnica krajín V4). Jej hlavným diskusným okruhom budú benefity, ktoré Slovensku či regiónu V4 prinesie vysoko-rýchlostná železnica. Železničná doprava je totiž budúcnosť pre ekologickú a čistú Európu, preto v otázke jej pripravenosti niektoré krajiny napredujú. Príkladom dobrej praxe je britská železnica, ktorá za posledných 25 rokov zdvojnásobila počet cestujúcich, ročne vyprodukuje viac ako 36 miliárd GBP a zamestnáva približne 600 000 ľudí. Napriek tomu však Railway Industry Association vypracovala program RAIL 2050, ktorého cieľom je pozerať sa nad rámec krátkodobých cyklov. Obsahuje 30-ročný plán na vybudovanie svetovej triedy s prvotriednymi zákazníckymi službami. Okrem toho nie je jedinou spoločnosťou, ktorá sa vo Veľkej Británii snaží zlepšiť podmienky železničnej dopravy. „Zmyslom HS2 (High Speed 2) nie je správať sa tak, ako to robíme už vyše 200 rokov, ale naopak, robiť niečo inak. Niečo, čo celú sieť zlepší a posunie ju o ďalších 100 rokov dopredu,“ uviedol Andrew McNaughton, predseda UIC Intercity & High Speed Committee. Dôležitou otázkou je, ako je na tom Slovensko? V rámci 11. riadneho rokovania Monitorovacieho výboru pre Operačný program Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 bolo spomenutých niekoľko aktuálnych pozitívnych informácií s témou rozvoja Hornej Nitry vďaka železničnému projektu Prievidza  – Jelšovce. Projekt je pozitívne vnímaný aj Európskou komisiou a očakáva sa prvý návrh štúdie jeho uskutočniteľnosti. Jednou z otázok na diskutujúcich však bude, z akých zdrojov budeme projekty medzinárodného významu financovať, nakoľko bude cieľom diskusie identifikovať aj cezhraničné spojenie slovenskej a maďarskej strany.

V druhom diskusnom paneli s názvom Prepojené kraje = Rozvoj Slovenskabudú odborníci diskutovať o možnostiach harmonizácie všetkých módov dopravy s cieľom dosiahnutia udržateľnej mobility. Aktuálnym problémom je, že železnice stagnujú na úkor ciest. Vieme tento trend zvrátiť? Ako vieme motivovať ľudí, aby presadli z auta do hromadného dopravného prostriedku? „Vlakom bez prestupu sa v 21. storočí cestujúci z Nitry nedostanú ani do Bratislavy, pritom sa o potrebe výstavby železničnej trate medzi Nitrou a Trnovcom nad Váhom hovorí už niekoľko rokov,“ uvádza ako príklad Milan Belica, predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja. Nielen prepojenie s Nitrou, ale aj prepojenie západu s východom je kľúčovou úlohou pre ďalší rozvoj Slovenska. „Nevyhnutným krokom sú investície do infraštruktúry, ktoré nám umožnia obsluhovať Slovensko v dvojnásobných výkonoch z hľadiska počtu cestujúcich. Výhodou je, že investície do infraštruktúry so sebou nesú synergický efekt, ktorý sa automaticky prenesie aj na obsluhu územia,“ uvádza Karol Martinček, podpredseda predstavenstva a riaditeľ úseku obchodu ZSSK.

Tretím tematickým okruhom bude Doprava Bratislavy. Odborníci budú diskutovať nielen o možnostiach efektívneho prepojenia centra mesta s jeho záchytnými parkoviskami, ale aj o cestnej a koľajovej doprave ako o silnom zázemí pre lepšiu mobilitu hlavného mesta. Cieľom diskusie je otvoriť aj otázku vnútorného mestského okruhu, ktorý by mohol byť jedným z pilierov budúcej dopravnej revolúcie v Bratislave. „Problémom je, že stavebné práce v hlavnom meste sú často sprevádzané vážnymi komplikáciami. Niektoré sa dajú predvídať a riešiť, iné nie,“ hovorí Tatiana Kratochvílová, 1. námestníčka primátora hlavného mesta SR Bratislavy. Rovnaká situácia vzniká aj v prípade Stanice Filiálka a jej prepojenia s Hlavnou stanicou, o ktorom sa dlhodobo diskutuje. Odborníci z pôsobenia hlavného mesta budú preto v diskusii hovoriť aj o výhodách a nevýhodách oboch týchto alternatív. Podľa Jána Snopku, zástupcu spoločnosti Tarosi, je však napriek tomu nevyhnutným krokom riešenie koľajovej dopravy. „Bratislavu s Košicami spojí diaľnica najskôr v roku 2024. Okrem toho, električka z Petržalky dopravu v Bratislave nerieši. Vedie po povrchu, preto sa polhodinu prediera centrom. Na riešenie dopravnej situácie v Bratislave treba súčasne riešiť koľajovú dopravu, ktorá bude plniť funkciu nosného dopravného systému, a vnútorný mestský okruh, ktorý so systémom mimoúrovňových radiál bude prevádzať automobilovú dopravu z nultého okruhu a zabezpečí obslužnosť jednotlivých zón Bratislavy,” uvádza Snopko.

Poslednou témou bude Financovanie projektov. Jednou z hlavných otázok bude, v akej fáze prípravy sú projekty, ktoré vieme financovať z Európskych fondov? Mala by väčšina fondov smerovať na podporu čistejšieho spôsobu dopravy? V rámci týchto tém sa odborníci dotknú nielen dohovoru Green Deal, ale aj projektov ako Next Generation EU, Nízko uhlíková Európa a pod. Nápomocnou bude v tomto smere aj Európska investičná banka na čele s novým riaditeľom pre Slovensko Gerd-Uwe Wellerom, vďaka ktorej Slovenská republika doteraz čerpala úverové prostriedky v hodnote 9,3 miliardy eur. Otázkou je, ako môžeme európske peniaze čerpať na budovanie dopravy, ktorá je základným kameňom európskej integrácie? Je na to Slovensko pripravené? Ako vieme využiť projekty „nízko uhlíkovej“ a „prepojenejšej“ Európy? „Ekologický dohovor, v angličtine ‚Green deal‘, znamená ‚Zelený dohovor‘. Trošku to vyzerá, ako keby sa týkal rezortu životného prostredia, no v skutočnosti je celý ten dohovor širokopásmový. Zabieha do všetkých rezortov a týka sa hospodárstva, energetiky, financií, ale aj dopravy. Nemali by sme ho vnímať ako niečo, čo obmedzí hospodárstvo či zhorší naše ekonomické vyhliadky, ale naopak, čo vytvorí nové príležitosti,” poznamenal Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Otázkou pre diskutujúcich odborníkov preto bude aj to, ako vieme lepšie nastaviť financovanie dopravnej infraštruktúry na Slovensku tak, aby sme ju budovali v zmysle Green Deal.

Podnetnú konferenciu Urbansummit – Udržateľná mobilita Slovenska sa podarilo zorganizovať v spolupráci s Ministerstvom dopravy a výstavby SR. Vďaka patrí aj ďalším kľúčovým partnerom:

  • Hlavní partneri: Železničná spoločnosť Slovensko a.s.
  • Partneri: TAROSI, Železnice Slovenskej republiky
  • Podporovatelia: British Embassy Bratislava, Bratislavská integrovaná doprava, a. s., Air Time Critical, Upcoming Tell your story
  • Produkčný partner:  VNET | Telecommunication solutions for business and home

Ďalšie informácie o pripravovanej konferencii nájdete aj na Virtualtechsummit.com. Nezabudnite si svoje miesto na konferencii rezervovať ešte dnes. Vidíme sa virtuálne.

Informačný servis

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať