Ukrajinský veľvyslanec Jurij Muška: Ak máte takého suseda ako je Rusko, nemôžete byť neutrálny

Muska2.jpg
Ukrajinský veľvyslanec na Slovensku Jurij Muška.

Náš sused, druhá najväčšia európska krajina, Ukrajina dnes oslavuje 26 rokov nezávislosti. Získala ju po rozpade Sovietskeho zväzu. Ako sa menila krajina pre portál WebNoviny hovoril ukrajinský veľvyslanec na Slovensku Jurij Muška. Tomu sa pozdáva aj najnovší film Čiara, aj keď celkom nezodpovedá realite.

Ukrajina si dnes pripomína 26. výročie nezávislosti. Máte modrožltú štátnu zástavu. Prečo?

Hovorí sa, že modrá je ako nebo a žltá ako pšenica. Máme úrodnú pôdu.

Ako sa za tie roky zmenila Ukrajina?

Keď poviem, že sa Ukrajina zmenila od základov, to by som nič nepovedal. Naša ekonomika bola súčasťou veľkého Sovietskeho zväzu. Všetko sa riadilo a plánovalo z Moskvy z pohľadu ZSSR. Keď sme sa stali nezávislými, bola pred nami úloha vytvoriť vlastnú ekonomiku. Nevedeli sme ako má fungovať nezávislá ekonomika pretože všetko bolo roky riadené z Moskvy. Mali sme vlastnú radu ministrov Ukrajiny, mali sme premiéra Ukrajiny, no všetky rozhodnutia robila Moskva. Preto po vyhlásení nezávislosti bolo treba vytvoriť nezávislú ekonomiku, infraštruktúru, armádu. Ekonomiku bolo treba navyše celú prebudovať, pretože polovica ukrajinského priemyslu bola zameraná na armádu. Museli sme ju previesť na mierový režim.

Spomenuli ste armádu. Aká bola?

My sme mali začiatkom 90-tych rokov obrovskú armádu. U nás bolo približne 300 000 výsluhových dôchodcov. Všetko to boli majori, podplukovníci a plukovníci. Mali sme celú armádu plukovníkov. Okrem toho sme mali 700 000 príslušníkov armády. Zostalo dnes 300 000. Viac ako polovica ľudí skončila na ulici bez roboty. Bola u nás vysoká inflácia. Nemali sme svoju menu. Prvé roky samostatnosti boli preto veľmi ťažké. Môj plat bol osem miliónov kupónov. Chlieb stál 50 000 kupónov.

Aj na Slovensku prebiehal podobný transformačný proces.

Ale bol omnoho jednoduchší. Vy ste boli v republike len dvaja. Nemali ste takú centralizáciu ekonomiky ako bolo v ZSSR.

Dokedy trval tento stav?

Približne päť rokov. V roku 1996 sme prijali novú ústavu. V tom istom roku sme zaviedli svoju menu – hrivnu. Stabilizovala sa situácia, stabilizovala sa ekonomika. Zbavili sme sa jadrových zbraní, ktoré boli na našom území, zlikvidovali sme raketové systémy. Túžili sme sa stať vojensky neutrálnom krajinou, druhým Švajčiarskom, ale vedeli sme, že sme podstatne väčší ako Švajčiarsko. S jadrovým potenciálom a s veľkou armádou Švajčiarskom sme byť nemohli. Ale ani historicky a geograficky. Ak máte takého dobrého suseda ako je Rusko, neutrálnym byť nemôžete. Preto bolo treba sa rozhodnúť, kam pôjdeme. Teda okrem postavenia ekonomiky sme začali budovať priority našej národnej vnútornej i zahraničnej politiky. Od roku 1993 sme chceli byť členmi EÚ a NATO. Bol to dôležitý krok pre samostatnosť nášho štátu.

Tieto ciele sú však od Ukrajiny ešte stále vzdialené.

Stratili sme veľa času. Slovensko za desať rokov od oznámenia priorít sa stalo členom EÚ. My sme sa celý čas trápili. Bezvízový režim a asociatívne členstvo v únii sú pre nás povzbudením na tejto ceste.

Máte časový cieľ, kedy by ste sa chceli stať plnoprávnym členom EÚ?

Nie. Je to veľmi ťažké. Ale takej krajine, ako je Ukrajina, je potrebných najmenej desať rokov, aby sme mohli prebudovať štát. Aby sme získali bezvízový režim, museli sme zmeniť približne 150 zákonov. Museli sme upraviť hraničné priechody, vydať biometrické cestovné pasy, prebudovať políciu, bolo treba vytvoriť migračnú službu. Začali sme boj s korupciou, ktorý prináša výsledky.

Pomohol bezvízový režim Ukrajine?

Prečo bol Euromajdan?  Mnohí sa totiž začali pýtať, na čo bol Majdan? Na čo sme umierali? Ľudia chceli žiť v Európe. Bezvízový režim je viditeľným znakom pre obyčajných ľudí. Majú možnosť zobrať do rúk pas a ísť do Európy. Môžu ísť na Slovensko, do Maďarska, či Španielska. Je to psychologický moment. Bezvízový režim je stimul, ktorý sme urobili a ideme ďalej.

Využívajú Ukrajinci túto možnosť?

Za dva mesiace od fungovania bezvízového režimu prešlo cez hranice do EÚ približne 200 000 obyvateľov. Nevznikli žiadne problémy. Mali ste nejaký problém s ukrajinskými občanmi za posledné dva mesiace? Boli škandály? Neboli. Tisíce Ukrajincov prešlo na východ Slovenska. Neboli s nimi žiadne problémy. Slovensko môže byť príkladom. Ste náš sused.

Napriek bezvízovému režimu sú na slovensko-ukrajinských hraniciach niekoľkohodinové rady čakajúcich na vybavenie. Na maďarsko-ukrajinských hraniciach také problémy nie sú.

Na slovensko-ukrajinských hraniciach je menej hraničných priechodov ako s Maďarskom Vyšné Nemecké a Ubľa. S Maďarskom je ich omnoho viac. Bude to na budúci mesiac v Košiciach riešiť zmiešaná komisia. Potrebujeme viacero priechodov a treba zrekonštruovať hraničný priechod vo Vyšnom Nemeckom s Užhorodom. Polovica priechodu tam nepracuje. Treba však vybudovať nielen viac priechodov, ale aj infraštruktúru

Aké sú vzťahy medzi Ukrajinou a Slovenskom?

Máme dobré susedské vzťahy. Pri spustení bezvízového styku, pri prechode prvých občanov Ukrajiny s biometrickými pasmi cez hranicu, bola symbolická ceremónia na priechode Užhorod-Vyšné Nemecké.  Zúčastnili sa na nej obaja prezidenti Petro Porošenko a Andrej Kiska. Bolo to symbolické. Naše dobré vzťahy sa ukazujú aj v obchodnej výmene. Minulý rok dosiahla dve miliardy dolárov. Z toho veľkú časť tvorí reverzný tok plynu zo Slovenska. Za reverzný tok sme Slovákom veľmi vďační. Vďaka tomu už nenakupujeme plyn od Rusov. Okrem Slovenska berieme plyn aj z Poľska a Maďarska, ale väčšinu zo Slovenska.

Naša obchodná výmena však zrejme nie je len o plyne.

Plyn je pre nás veľmi dôležitý. Ale samozrejme, že to nie je len o plyne. Máme spoluprácu s košickými železiarňami. Na Ukrajinu dovážame autá vyrobené na Slovensku. Ak by EÚ zvýšila pre Ukrajinu kvóty pre poľnohospodárske výrobky, tak vieme dovážať napríklad zrno. Ukrajina je piaty najväčší svetový exportér zrna. Na trhoch predáme 40 miliónov ton. Sme prvý vo vývoze slnečnicového oleja. Máme kvalitný med. Sme jeden z najväčších exportérov medu. Kvótu na med sme vyčerpali za dva mesiace. Ukrajina má kvalitné poľnohospodárske produkty. Musíme teda viesť rozhovory s EÚ, aby sa zvýšili kvóty pre naše tovary.

Aká je priemerná mzda na Ukrajine?

Na Ukrajine je v súčasnosti minimálna mzda približne 100 eur, kým pred rokom to bolo približne 70. Zvýšili sa platy štátnym zamestnancom i ostatným. Zdvíhajú sa dôchodky. Tie budú tiež na úrovni 100 eur. U nás boli veľmi bohatí penzisti, ktorí mali dôchodok 50 – 70 eur. V súčasnosti prebieha aj dôchodková reforma.

Na východnej Ukrajine prebieha viac ako dva roky vojnový konflikt.

Za tú dobu z toho územia ušlo približne 1,6 milióna ľudí. Odišli do centrálnej časti, ale aj na západ Ukrajiny. Máme program presťahovania pre týchto ľudí. Mnoho problémov sa už vyriešilo. Najzákladnejšou ich potrebou je im dať strechu nad hlavou. No my sme museli presťahovať aj univerzity, školy. Teda nejde len o presťahovanie ľudí, ale celých inštitúcií. V Sýrii utečenci bývajú v stanoch a majú len to najzákladnejšie, chlieb a vodu. U nás také niečo neuvidíte. U nás ľudia nežijú v stanoch. Utečenci z východu Ukrajiny neušli do iných krajín, do Maďarska, alebo na Slovensko, ale zostali na Ukrajine. Nemáme utečenecké tábory. Keď sme sa postarali o strechu nad hlavou, museli sme týmto ľuďom dať robotu a školy. Za dva roky sa nám takmer všetko poradilo. Bol však aj iný problém. Na východe Ukrajiny chodili študenti a žiaci do ruských škôl, ale na západe ruské školy neboli. Tiež sme to museli vyriešiť.

Ako môže Slovensko pomôcť Ukrajincom?

Slovensko pomáha celej Ukrajine, nielen utečencom z východu. Pomáha nám s reformou ekonomiky. Slováci organizujú semináre, na ktorých nás učia ako napríklad zatepľovať domy, ako treba stavať slnečné kolektory. Slováci tiež ponúkli našim deťom pobytové tábory. Každý rok ich prichádza približne 100. Minister zahraničných vecí odovzdal v Kyjeve šek na 30 000 eur pre presídlencov. Slováci nám pomáhajú mnohými formami.

Videli ste film Čiara?

Áno.

A čo naň hovoríte?

Vo filme je vždy koncentrované vypätie reálnosti. Čiara zobrazuje jeden hraničný priechod v jednom čase. Teda je tam všetko zveličené. My vieme aké boli na hraniciach problémy. Bol kontraband. Pašovali sa cigarety, boli úplatky, prevádzali sa ľudia. Bolo to všade. Aj na hraniciach s Maďarskom. Žili z toho tisíce ľudí. Ale medzinárodná spolupráca bola proti pašerákom stopercentná. Po vstupe do Slovenska do Schengenu sa to preťalo. Aj z ukrajinskej strany sa hranica prísne kontroluje. Prichádzajú policajti z iných regiónov, s ktorými sa domáci nemôžu dohovoriť, pretože nikto ich nepozná a oni nepoznajú nikoho. Film teda koncentrovane odkryl problém. Ale je v ňom aj fantázia režiséra, hercov. Poznám mnoho slovenských filmov. V Kyjeve neprekladali české filmy, ale slovenské. Mám rád slovenskú Tisícročnú včelu. Film Čiara je nový film a bol som ohúrený výkonom hercov, ich prežívaním, ako sa vžili do postáv. Preto musím povedať, že film sa veľmi vydaril. Veľmi sa mi páčilo, že Slováci hovorili vo filme po slovensky a Ukrajinci po ukrajinsky. Ale poznám aj policajtov, ktorí film kritizujú. Hovoria, že to nebola pravda.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Petro Porošenko