Umelá inteligencia by mohla prečítať zvitky z Herkulanea, ktoré zuhoľnateli po výbuchu sopky Vezuv

Taliansko, staroveké zvitky
Staroveké zvitky , ktoré v roku 79 nášho letopočtu zuhoľnateli v dôsledku výbuchu sopky Vezuv. Foto: archívne, SITA/AP

Zvitky z antického mesta Herkulaneum, ktoré v roku 79 nášho letopočtu zuhoľnateli v dôsledku výbuchu sopky Vezuv, by sa mohli dať prečítať s pomocou umelej inteligencie (AI). Usiluje sa o to tím vedcov, ktorý pri skúmaní okrem AI používa aj vysokoenergetické röntgenové žiarenie.

Výskum vedie Brent Seales z Katedry počítačovej vedy z University of Kentucky, ktorý so svojím tímom pred pár rokmi napríklad virtuálne otvoril 1 700 rokov starý hebrejský pergamen zo synagógy v izraelskom Ejn Gedi obsahujúci biblickú Knihu Levitikus.

Dom Caesarovho svokra

Dva neotvorené zvitky, ktoré vedci skúmajú, patria Francúzskemu inštitútu v Paríži a sú súčasťou kolekcie zhruba 1 800 zvitkov, z ktorých prvé objavili v roku 1 752 počas vykopávok v Herkulaneu. Dokumenty sa nachádzajú vo vile, ktorú zrejme vlastnil svokor rímskeho vojvodcu Gaia Iulia Caesara.

Zvitky spoločne tvoria jedinú známu nedotknutú knižnicu z obdobia antiky a väčšina z nich je v súčasnosti v múzeu v talianskom Neapoli. Vedci sa už prostredníctvom rôznych metód pokúsili otvoriť zhruba polovicu zvitkov, no niektoré sa pri procese zničili. Odborníci tiež tvrdia, že ich otvorenie a vystavenie textov vzduchu má za následok blednutie atramentu.

Zvitky z Herkulanea podľa predpokladov obsahujú atrament na báze uhlíka, a tak na rozdiel od atramentu na báze kovu, ako napríklad vo zvitku z Ejn Gedi, nie je na ich röntgenových snímkach vidno očividný kontrast medzi papyrusom a textom.

Ako Seales uviedol pre britský denník The Guardian, napriek tomu, že niektoré fragmenty obsahujú olovo, je to len stopové množstvo, ktoré neumožňuje náhľad do vnútra zvitkov s použitím čisto röntgenových dát. S tímom vymysleli nový prístup, ktorý kombinuje vysokoenergetické röntgenové žiarenie so strojovým učením.

Dosiaľ neodhalený text

Vedci pri tejto metóde využívajú snímky fragmentov zvitkov s textom viditeľným voľným okom. S pomocou nich naučia algoritmy strojového učenia, kde sa na röntgenových snímkach tých istých fragmentov očakáva výskyt atramentu.

Výskumníci by tým chceli dosiahnuť, aby sa systém naučil rozpoznať a rozlíšiť rozdiely medzi popísanými a nepopísanými časťami snímok, ako napríklad rozdiely v štruktúre vlákien papyrusu.

Vedci dúfajú, že po učení na fragmentoch sa bude dať systém s dátami z neporušených zvitkov použiť na prečítanie dosiaľ neodhaleného textu.

Seales so svojím tímom dokončili zhromažďovanie röntgenových dát a v súčasnosti pracujú s algoritmami. Systém plánujú na zvitky využiť v najbližších mesiacoch. „Prvú vec, ktorú dúfame, že urobíme, je zdokonalenie technológie, aby sme ju mohli jednoducho zopakovať na všetkých 900 zostávajúcich zvitkoch,“ vyjadril sa Seales.

O obsahu sa špekuluje

O tom, čo by mohli zvitky obsahovať, sa zatiaľ špekuluje. „Väčšina textov v otvorených zvitkoch je grécka filozofia okolo epikureizmu, čo bola v danom období prevažujúca filozofia,“ povedal na margo obsahu dokumentov Seales.

Ďalšou možnosťou je, že by mohli obsahovať texty v latinčine. Predpokladá sa totiž, že klasické knižnice pozostávali z gréckych a latinských sekcií. V prípade kolekcie z Herkulanea je však len zatiaľ malé množstvo textov v latinčine.

Predpokladá sa, že by latinská sekcia knižnice mohla byť ešte stále pochovaná vo vile. Vedci tiež zvažujú, či neodhalené zvitky neobsahujú stratené práce antických autorov.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom