Únia chce vlastných pohraničiarov, majú chrániť hranice

Maďari použili proti utečencom vodné delo i slzotvorný plyn
Migranti demonštrovali na maďarsko-srbskej hranici pri obci Horgoš proti uzavretiu hraníc. Príslušníci zásahovej jednotky maďarskej polície proti nim použili slzotvorný plyn a nasadili aj vodné delo. Foto: SITA/AP

Brusel 14. decembra (WebNoviny.sk) – Európska komisia (EK) sa chystá v utorok predstaviť projekt vytvorenia európskeho zboru pohraničnej stráže. Táto „európska pohraničná jednotka“ má byť podľa agentúry Reuters schopná okamžite zasiahnuť v krízovej situácii v tých členských štátoch, ktoré nie sú schopné dostatočne ochrániť vonkajšie hranice EÚ. Podľa agentúry Reuters však táto iniciatíva naráža na odmietavý postoj viacerých členských štátov EÚ.

Zámerom exekutívy EÚ je, aby rozhodnutie o nasadení európskeho zboru pohraničnej stráže mohlo byť prijaté aj bez súhlasu krajiny, na ktorej hraniciach by malo dôjsť k zásahu. Projekt EK bol vypracovaný po nedávnych skúsenostiach s Gréckom, ktoré nebolo schopné zastaviť tok stoviek tisícov prisťahovalcov.

Európska únia dnes prisľúbila, že poskytne gréckym úradom 80 miliónov eur na zabezpečenie ubytovania pre migrantov a žiadateľov o azyl, ktorí uviazli v Grécku na ceste do západnej Európy. Eurokomisárka pre rozpočet a ľudské zdroje Kristalina Georgievová podpísala dohodu o programe štátom dotovaného bývania, ktorý má byť spustený na budúci rok. Migranti budú v rámci tohto programu napríklad dostávať poukážky na hotelové ubytovanie alebo povolenie nasťahovať sa do neobývaných bytov.

Tisíce žiadateľov o azyl v súčasnosti obývajú objekty postavené pre letnú olympiádu v Aténach z roku 2004. Mnohí prespávajú v stanoch, ktoré si postavili na aténskych námestiach a v parkoch.

Do Grécka tento rok dorazilo už viac ako 750.000 utečencov, ktorí potom prevažne pokračovali cez Balkán ďalej do západnej a severnej Európy. V novembri však viaceré balkánske krajiny sprísnili hraničné kontroly a na svoje územie začali vpúšťať už len občanov Sýrie, Iraku a Afganistanu.

Neústretový postoj Grécka a pokračujúci tok migrantov cez Grécko a Balkán do Európy prinútili politikov viacerých členských štátov únie uvažovať o tom, či by Grécko nemalo opustiť schengenskú zónu.

Projekt spoločného zboru na ochranu vonkajších hraníc EÚ by bol prospešný v tom, že by členské štáty prestali zavádzať alebo uvažovať o zavedení jednostranných opatrení v podobe znovuzavedenia hraničných kontrol. Tieto kontroly oslabujú ideu schengenského priestoru a zo širšieho hľadiska podnecujú rast popularity euroskeptických politických strán.

Agentúra Reuters upozornila, že krajiny ako Francúzsko, Nemecko a Taliansko by tento návrh EK privítali. Iné štáty sa domnievajú, že táto iniciatíva zachádza príliš ďaleko a že zasahuje do vnútorných záležitostí jednotlivých členov EÚ. Medzi krajiny, ktoré sa negatívne stavajú ku vzniku európskeho zboru pohraničnej stráže patrí napríklad Poľsko. Poľský šéf diplomacie Witold Waszczykowski upozornil, že by sa vytvorila inštitúcia, ktorá bude svojvoľne rozhodovať o opatreniach na hraniciach bez účasti dotknutého členského štátu EÚ.

Podľa Reuters existujú medzi diplomatmi EÚ aj názory, že pre lepšiu ochranu vonkajších hraníc únie postačia súčasné ustanovenia umožňujúce pozastavenie členstva v Schengene tým krajinám, ktoré nedostatočne chránia vonkajšie hranice schengenského priestoru. Podľa nemenovaných diplomatických zdrojov je možné kompromisné riešenie, podľa ktorého by velenie jednotlivých misií európskeho zboru pohraničnej stráže podliehalo veleniu štátu, na hraniciach ktorého sa bude zasahovať.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom