Únia opäť pokúša s dohodou, ktorá bola rozbuškou na Ukrajine

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Ukrajina
Foto: SITA/AP

PRAHA 28. februára (WEBNOVINY) – Európska únia je pripravená uzavrieť asociačnú dohodu s Ukrajinou vo chvíli, keď na takýto krok budú pripravení aj samotní Ukrajinci. Komisár EÚ pre obchod Karel De Gucht to uviedol v piatkovom vyhlásení po stretnutí s ministrami zahraničných vecí EÚ v Aténach.

Účastníci neformálneho zasadnutia podľa neho využili možnosť „prediskutovať najnovší vývoj na Ukrajine s ohľadom na asociačnú dohodu, ktorá zostáva v hre“. Poukázal pritom na skutočnosť, že dokument vytvárajúci rámec budúcej spolupráce medzi EÚ a Ukrajinou bol jedným zo spúšťačov tamojšej krízy, keď ho minulú jeseň dnes už bývalý prezident Viktor Janukovyč odmietol podpísať.

Buď na západ, alebo na východ

De Gucht zároveň upozornil, že dohoda je z „približne 90 percent“ obchodného charakteru, a vyzdvihol jej „prospešnosť pre všetkých Ukrajincov“ v prípade, ak by k nej naozaj pristúpili.

„Ak a keď bude Ukrajina pripravená dohodu podpísať, tak ju bude pripravená podpísať (i) Európska únia,“ vyhlásil belgický eurokomisár, ktorý otázku podpisu spája s „rozhodovaním o demokratickej budúcnosti Ukrajiny“. „Budeme primerane reagovať na akúkoľvek požiadavku zo strany novej inkluzívnej vlády s odhodlaním k politickým a ekonomickým reformám,“ pokračuje De Gucht.

Vo vyhlásení zároveň potvrdzuje, že takzvaná Hĺbková a súhrnná dohoda o voľnom obchode (DCFTA), ktorá je pripojená k asociačnej dohode, po „technickej“ stránke nie je zlučiteľná s prípadným vstupom Ukrajiny do colnej únie s Ruskom, Bieloruskom a Kazachstanom. Ukrajincom podľa De Guchta napriek tomu nič nebráni budovať užšie ekonomické vzťahy s Ruskom, čo Brusel dokonca podporuje.

Obrazom: Na Kryme zaviali ruské vlajky

Lídri V4 na Ukrajine

Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák v piatok rokoval na Ukrajine, kde bol spoločne s ministrom zahraničných vecí Českej republiky Lubomírom Zaorálkom, ministrom zahraničných vecí Maďarska Jánosom Mártonyim a so štátnou podtajomníčkou Ministerstva zahraničných vecí Poľskej republiky Katarzynou Pełczyńskou-Nalęcz.

Ministri na stretnutiach apelovali na nevyhnutnosť ďalšieho demokratického vývoja na Ukrajine a vyjadrili plnú podporu územnej celistvosti Ukrajiny. Zdôraznili, že jedine dialóg medzi všetkými aktérmi politického života povedie k upokojeniu a stabilizácii situácie. Ako informoval tlačový odbor ministerstva zahraničných vecí, zabezpečenie slobodných a férových prezidentských a parlamentných volieb rešpektujúcich vôľu občanov je jedným z kľúčových predpokladov pre legitímny a demokratický vývoj v krajine.

Partneri sa v Kyjeve stretli s premiérom Arsenijom Jaceňukom, s predsedom strany UDAR Vitalijom Kličkom, s úradujúcim ministrom zahraničných vecí Andrijom Deščycom, ako aj s predsedom frakcie Strany regiónov v ukrajinskom parlamente Oleksandrom Jefremovom. Ministri rokovali aj vo východoukrajinskom meste Doneck s tamojším gubernátorom Andrijom Šišackým a s primátorom mesta Oleksandom Lukjančenkom.

Šéfovia diplomacií apelovali na ukrajinských partnerov, aby nedopustili prípadné opätovné snahy o silové riešenie situácie na Ukrajine. Zdôraznili, že v rôznorodosti, mnohokultúrnosti a multikonfesionalite spočíva sila Ukrajiny. Lajčák sa spolu s partnermi stretol aj s ukrajinským podnikateľom a poslancom ukrajinského parlamentu za Stranu regiónov Rinatom Achmetovom. Ministri ocenili, že Achmetov vyzýval počas demonštrácií k zdržaniu sa násilia a zabráneniu krviprelievania.

Nepokoje sa presunuli na Krym, v Simferopoli bola bitka

Žiadosť o pomoc

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil svojej vláde, aby pokračovala v rokovaniach s Ukrajinou o ekonomických a obchodných vzťahoch a aby so zahraničnými partnermi vrátane Medzinárodného menového fondu a skupiny G8 konzultovala finančnú pomoc pre Kyjev. Vydal tiež pokyn, aby kabinet zvážil žiadosť o humanitárnu pomoc od ruskej komunity na ukrajinskom Kryme.

O pomoc Rusko požiadal nový proruský šéf krymskej vlády Sergej Aksjonov, ktorý neuznáva nové vedenie Ukrajiny. V piatok o tom informovala oficiálna webová stránka Kremľa. Ide o prvé pokyny od Putina po zosadení ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča minulý víkend. Putin podľa všetkého nechce, aby bolo Rusko vynechané zo snáh pomôcť upadajúcej ukrajinskej ekonomike.

Aj šéf odboru medzinárodných vzťahov ruského ministerstva financií Andrej Bokare v stredu povedal, že Rusko nebude stáť bokom a zúčastní sa diskusií o balíku finančnej pomoci Medzinárodného menového fondu (MMF) pre Ukrajinu. Kyjev uviedla, že v najbližších dvoch rokoch potrebuje zahraničnú pomoc v sume 35 mld, pričom konštatoval, že prvú pomoc potrebuje už počas najbližšieho jedného alebo dvoch týždňov.

Obrazom: Tymošenková je na slobode

Súd zastavil konanie proti Tymošenkovej

Súd v ukrajinskom Charkove rozhodol v piatok o zastavení trestného konania proti bývalej premiérke Juliji Tymošenkovej, ktoré sa týkalo údajných finančných zločinov spáchaných počas jej pôsobenia na čele podniku Spojené energetické systémy Ukrajiny (JESU) v 90. rokoch.

Podľa rozsudku citovaného spravodajským portálom Kyiv Post sa tak stalo po tom, ako prokuratúra stiahla obvinenia voči političke. Tú ešte v sobotu prepustili z väzenia, kde si odpykávala sedemročný trest za zneužitie premiérskych právomocí v podobe uzavretia nevýhodnej zmluvy o nákupe plynu z Ruska.

Oslobodenie Tymošenkovej umožnili zmeny v zákonoch po zosadení prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý je známy ako jej úhlavný politický súper. V kauze JESU expremiérke hrozilo, že sa z väzenia dostane až v roku 2023, konanie však spomaľovala jej údajná neschopnosť zúčastňovať sa na pojednávaniach zo zdravotných dôvodov. Stíhanie okrem Tymošenkovej sympatizantov kritizovali aj predstavitelia EÚ, ktorí hovorili o uplatňovaní selektívnej spravodlivosti.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Miroslav LajčákViktor JanukovyčVladimir Putin
Firmy a inštitúcie V4 Vyšehradská štvorka