Poslanci zvolili Jozefa Čentéša tajne
Prezident už niekoľko mesiacov váha s vymenovaním Jozefa Čentéša, ktorého poslanci NR SR 17. júna zvolili v tajnom hlasovaní a získal 79 hlasov, pričom sa na voľbe nezúčastnili opozičné strany.
Tesne pred touto voľbou stiahol svoju kandidatúru Dobroslav Trnka a voľby ako fyzická osoba napadol na ústavnom súde. Generálna prokuratúra je bez šéfa od februára tohto roka, keď sa skončilo funkčné obdobie Dobroslava Trnku. Vedením prokuratúry je poverený námestník Ladislav Tichý.
Odporúčame:
Jozef Čentéš vyhral tajnú voľbu, Fico zúri,prezident ho nevymenuje
Najťažším momentom pre Radičovú bola voľba prokurátora
Ústavný súd zrušil opatrenie, ktoré bránilo verejne voliť GP
Uznesením odročil pojednávanie na 5. októbra na desiatu hodinu.
Rozhodnutie o ústavnom spôsobe voľby mohlo odstrániť jeden z dôvodov, na základe ktorého prezident Ivan Gašparovič dodnes nevymenoval do funkcie kandidáta na generálneho prokurátora SR Jozefa Čentéša.
Sťažnosti na ústavnom súde
Novelizované ustanovenia napadol na ÚS návrhom zastupujúci generálny prokurátor Ladislav Tichý ako aj skupina 35 poslancov NR SR za Smer-SD zastupovaných Róbertom Madejom.
Navrhovatelia argumentovali, že tajné hlasovanie o voľbe predsedu a podpredsedov NKÚ, kandidátov na ústavných sudcov či kandidáta na vymenovanie generálneho prokurátora okrem iného prispieva k ochrane ich väčšej nezávislosti od vôle politických strán a zoskupení a slúži k tomu, aby výkon uvedených funkcií prispieval k ochrane ústavnosti, slobodnej politickej súťaže a pri eliminácii vplyvu čiastkových záujmov účastníkov politickej súťaže.
Zrušenie tajného hlasovania je podľa nich v priamom rozpore s článkami Ústavy SR. Žiadali preto, aby napadnuté novelizované ustanovenia Zákona o Rokovacom poriadku NR SR ústavný súd vyhlásil za protiústavné.
V úvode dnešného konania zástupcovia navrhovateľov uviedli, že trvajú na podanom návrhu a nijako ho nedoplnili. Róbert Madej vo vystúpení uviedol, že zákony musia byť v súlade nielen s príslušnými ustanoveniami ústavy a ústavný súd nemôže prihliadať len na formálnu stránku veci, ale musí prihliadať aj na obsah, či napadnuté ustanovenia sú v súlade aj s ostatnými demokratickými pravidlami, princípmi a koncepciou materiálneho právneho štátu.
Poukázal na to, že v tomto prípade ide o účelovú novelizáciu ustanovení rokovacieho poriadku NR SR, lebo predchádzajúce voľby boli nezákonné, nedopadli tak, ako očakávala vládna koalícia. Navrhol, aby sa plénum ÚS oboznámilo s výsledkami konania, ktoré preukázalo, že pri predchádzajúcich tajných voľbách generálneho prokurátora bol porušený zákon, keď si poslanci fotografovali, či navzájom ukazovali, ako hlasovali, čím porušili princíp tajnej voľby. Argumentoval, že pri tajnej voľbe nie je možné zistiť, ktorý poslanec nerešpektovalstranícky príkaz koho voliť a potom vyvodzovať voči nemu konzekvencie, a práve to zaručuje slobodnú voľbu výkonu mandátu.