Utečenecká kríza ukázala slabiny azylového systému v Európe

Utečenci čakajú na hraničnom priechode do Slovinska z Chorvátska. Foto: SITA/AP

BRATISLAVA 28. decembra (WebNoviny.sk) – Nápor utečencov a migrantov, ktorý Európska únia zažila v roku 2015, ukázal slabiny jej azylového systému. Ako v rozhovore pre agentúru SITA podotkol vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek, už v roku 2014 prišlo do Európy zo Sýrie veľké množstvo ľudí.

„Tento rok, aj vzhľadom na situáciu v táboroch v Turecku, Jordánsku a Libanone, začali sýrski utečenci viacej prúdiť do EÚ. Je pre nich magnetom, lebo Únia vždy dodržiavala medzinárodné pravidlá, poskytovala pomoc utečencom a dodržiavala ich základné práva,“ vysvetľuje Chrenek, prečo Európska únia zažíva taký masívny príchod utečencov.

Nápor utečencov môže Európa zvládnuť

Aj vďaka tomu, že Európa stojí na hodnotách humanizmu a ľudských práv, je pre utečencov, ktorí z obavy o svoje životy utekajú pred moslimskými radikálmi, tou „najlepšou destináciou“. Ako však Chrenek zdôraznil, ešte stále veľká časť utečencov žije v táboroch v Turecku, Jordánsku a Libanone a časť Sýrčanov je presídlená v rámci Sýrie.

Šéf Zastúpenia EK na SR pripustil, že Európska únia takúto vlnu utečencov neočakávala. „Tento nápor je možné zvládnuť, ale na to potrebujeme konať jednotne, vedomí si zodpovednosti a potreby solidarity,“ tlmočí postoj EK Chrenek.

Kvóty nie sú jediné riešenie

Pripomenul, že na riešenie krízy Komisia navrhla niekoľko opatrení.

„Možno k tým najdôležitejším častiam návrhu Komisie patrí zameranie sa na riešenie situácie na hraniciach, na to, aby tam neumierali utečenci vrátane detí. To je pre Európsku úniu neprijateľné,“ uviedol Chrenek s tým, že práve preto, aby na hraniciach nezomierali ľudia, EÚ posilnila operácie Triton a Poseidon v Stredozemnom mori a začala sa operácia proti prevádzačom EUNAVFOR MED. „Ďalšie opatrenia sa týkajú zlepšenia hraničnej kontroly a pôsobenia v krajinách mimo EÚ s cieľom znížiť motiváciu migrovať,“ doplnil Chrenek s tým, že Komisia, samozrejme, trvá na dodržiavaní azylových pravidiel.

Ako zdôraznil Chrenek, Komisia síce navrhla aj kvóty, čiže povinné premiestnenie utečencov z Talianska a Grécka do iných krajín EÚ, ale zďaleka to nie je jediné riešenie, s ktorým prišla. „Ďalšie opatrenia riešia návratovú politiku či oddelenie utečencov od ekonomických migrantov,“ uviedol ďalej Chrenek.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Dušan Chrenek
Firmy a inštitúcie EK Európska komisia