BRUSEL 20. mája (WEBNOVINY) – Lídri Severoatlantickej aliancie (NATO) sa v nedeľu stretnú v americkom Chicagu, kde sa zúčastnia na dvojdňovom summite za účasti všetkých 28 členských štátov.
Hlavnou témou vrcholného podujatia bude politika aliancie voči Rusku a ďalšia vojenská stratégia v Afganistane, odkiaľ sa jednotky NATO stiahnu už koncom roka 2014.
Búrlivé diskusie sa očakávajú aj v súvislosti s modernizáciou zastaranej vojenskej techniky, predovšetkým v prípade európskych členov.
Členské štáty totiž v čase pokračujúcej hospodárskej krízy škrtajú svoje obranné rozpočty, čo sa už podľa expertov prejavilo v zníženej bojaschopnosti aliancie ako celku.
Prídu aj lídri Ruska a Pakistanu
Pozvanie na summit prijali aj zástupcovia krajín, ktoré nie sú členmi aliancie.
Patrí medzi nich nový ruský premiér Dmitrij Medvedev, ktorý do metropoly amerického štátu Illinois pricestuje namiesto prezidenta Vladimira Putina.
Lídri najväčších ekonomík sveta sa ešte predtým v piatok stretnú na summite G8 v americkom prezidentskom sídle Camp David.
Putinova účasť na oboch summitoch sa pritom všeobecne očakávala a podľa pozorovateľov by bola dobrou príležitosťou na jeho zblíženie sa s prezidentom Barackom Obamom, s ktorým sa na rozdiel od Medvedeva osobne stretol len niekoľkokrát.
Okrem Ruska bude mať na schôdzke v Chicagu zastúpenie pomerne prekvapivo aj Pakistan, ktorý je jedným z najdôležitejších spojencov NATO vo vojne proti Afganistanu.
Do Spojených štátov pricestuje priamo prezident Asif Alí Zardárí. Pozvánka sa považuje za ústretový krok voči Pakistanu, ktorý ostro protestuje proti náletom amerických bezpilotných lietadiel na svojom území.
Islamabad sa napriek štedrej podpore americkej vlády pred šiestimi mesiacmi rozhodol uzavrieť zásobovacie trasy pre zahraničné vojská pôsobiace v susednom Afganistane, čo by sa však mohlo zmeniť už krátko po skončení víkendového summitu.
Vojna proti Talibanu a problémový štít
Medzi jednu z hlavných tém vrcholného podujatia by mala patriť politika aliancie voči Rusku.
Moskva má s NATO už dlhšie napäté vzťahy najmä pre jej sporný projekt protiraketového systému, ktorý podľa Kremľa predstavuje pre Rusov hrozbu.
Aliancia však tvrdí, že takzvané protirakety rozmiestnené vo viacerých členských krajinách budú konštruované výlučne na obranné účely a nebudú mať dokonca ani teoretickú kapacitu na odvrátenie prípadného ruského útoku.
NATO je v tejto otázke ochotné dať Moskve aj „politické“ záruky vo forme verbálneho prísľubu.
Podľa zdrojov z prostredia aliancie je však vylúčené, že by všetky členské štáty súhlasili aj s legislatívnym implementovaním ruských pripomienok. „Išlo by o príliš komplikovaný proces,“ povedal ešte koncom apríla pre agentúru SITA nemenovaný predstaviteľ v Bruseli.
Hollande skomplikoval plány
Ťažisko diskusií však bude tvoriť predovšetkým Afganistan.
Aliancia sa plánuje z nepokojnej krajiny stiahnuť do konca roku 2014 a od tohto dátumu sa chce zamerať výhradne na výcvik afganských policajtov a vojakov. Hovoriť sa bude aj o tom, akú stratégiu zvoliť po tomto termíne.
Situáciu však podľa pozorovateľov skomplikovalo zvolenie Francoisa Hollanda za nového francúzskeho prezidenta, keďže socialistický politik vo svojej predvolebnej kampani voličom prisľúbil skorší odchod Francúzov z Afganistanu.
Tí sa majú vrátiť domov už koncom tohto roka, teda o dva roky skôr ako mali predtým naplánované. Sporné je aj financovanie výcviku afganských vojakov po roku 2014. NATO predbežne počíta, že na tento účel bude ročne potrebovať približne štyri miliardy dolárov – až tri štvrtiny z tejto sumy majú pritom poskytnúť Spojené štáty, zvyšnú miliardu si rozdelia ostatné členské
Zaujať môže aj Slovensko
Ďalšími témami budú modernizácia aliančných armád a presadzovanie takzvanej stratégie inteligentnej obrany, v rámci ktorej sa majú jednotliví členovia špecializovať na vykonávanie konkrétnych bojových úloh.
V tejto súvislosti sa ako príklad spomína aj Slovensko, ktoré je známe svojou kvalitnou odmínovacou technikou, alebo Česká republika, ktorá sa špecializuje na protichemické úlohy.
Na summit pricestoval už v sobotu aj slovenský prezident Ivan Gašparovič. Vedie slovenskú delegáciu, ktorej členmi sú podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, minister obrany Martin Glváč a náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Peter Vojtek.