BRATISLAVA 1. decembra (WEBNOVINY) – Európsky súd rozhodol v prospech Slovenska v spore o zmenky, ktoré ešte v roku 1998 vystavil vtedajší riaditeľ Slovenského plynárenského priemyslu Ján Ducký. Hodnota zmeniek, ktoré si sťažovatelia nárokujú, je viac ako 320 miliónov českých korún. „Pred európskym súdom v tejto súvislosti okrem iného namietali, že súdne rozhodnutia ukladajúce zaplatiť sporné sumy boli zrušené. Európsky súd sťažnosť 9. novembra odmietol,“ uviedol hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla.
Spor má dlhšiu genézu
V septembri 1998 generálny riaditeľ Slovenského plynárenského priemyslu vystavil päť zmeniek v prospech SEZOOS Group, a.s., akciovej spoločnosti so sídlom vo Vsetíne v Českej republike. Zmenky od SEZOOS Group, a.s. za 324 204 712 CZK získala Union banka, a.s. Jána Duckého 11. januára 1999 zastrelili. SPP odmietol zaplatiť Union banke, a.s. údajný dlh, vyplývajúci zo zmeniek. Krajský súd v Bratislave neskôr vydal zmenkový platobný rozkaz, ukladajúci Slovenskému plynárenskému priemyslu zaplatiť Union banke, a.s. 350 miliónov českých korún spolu so 6 percentným úrokom, žalovaná spoločnosť sa odvolala. Prvostupňový rozsudok potvrdil v odvolacom konaní Najvyšší súd SR. Rozhodnutie priznávajúce nárok Union banke, a.s. tak nadobudlo právoplatnosť. Banka podala návrh na exekúciu, ale exekučné konanie bolo zmarené, keďže dlžník neustále namietal zaujatosť sudcov.
V decembri 2002 podal generálny prokurátor mimoriadne dovolanie proti rozhodnutiam prvostupňového a odvolacieho súdu, ktoré priznávali Union banke nárok na zaplatenie súm na základe zmeniek. Prípadom sa zaoberal senát najvyššieho súdu, ktorého zloženie bolo určené rozvrhom práce na rok 2002. Vo februári 2003 uplynulo funkčné obdobie predsedu NS SR. Keďže nový predseda ešte nebol zvolený, povinnosti predsedu začal plniť podpredseda a zmenil rozvrh práce súdu na rok 2003. V dôsledku toho sa zmenilo zloženie dovolacieho senátu, ktorý konal o mimoriadnom dovolaní. Dovolací senát v novom zložení odložil vykonateľnosť rozsudkov, ktorými bol priznaný nárok Union banky. Tá podala námietku zaujatosti proti všetkým sudcom dovolacieho senátu NS SR v novom zložení. Argumentovala, že zmena sudcov bola v rozpore s jej právom na prerokovanie veci zákonným sudcom. Najvyšší súd nezistil dôvody na vylúčenie piatich sudcov dovolacieho senátu. „Nič nenaznačovalo, že by boli zaujatí. Dovolací senát zrušil rozsudok krajského a najvyššieho súdu a vrátil vec prvostupňovému súdu,“ informoval Bubla.
Päť vlastných zmeniek, vystavených generálnym riaditeľom SPP v júli 2004 získal Stroden Management limited (je druhým sťažovateľom – pozn. SITA). Jeho zástupca požiadal Krajský súd v Bratislave, aby pokračoval v konaní týkajúcom sa zmeniek. Generálny riaditeľ SPP oznámil tejto firme, že spoločnosť sa pridŕža stanoviska vlády Slovenskej republiky, podľa ktorého boli zmenky neplatné, keďže boli vydané podvodným spôsobom.
Správkyňa konkurznej podstaty Union banky, a. s. Michaela Huserová (je prvou sťažovateľkou- pozn. SITA) sa sťažovala na ústavnom súde, že právo banky na prerokovanie veci nestranným súdom bolo porušené v dôsledku zmeny rozvrhu práce najvyššieho súdu a následnej zmeny v zložení dovolacieho senátu. Ústavný súd sťažnosť odmietol a Huserová podala ústavnú sťažnosť. „Ústavný súd sťažnosť odmietol z dôvodu, že pani Huserová nie je osobou oprávnenou na jej podanie,“ vysvetlil Bubla.
Sťažovatelia sa napokon obrátili na Európsky súd pre ľudské práva
Podľa nich mimoriadne dovolanie nebolo v tomto prípade prípustné, zmena zloženia dovolacieho senátu najvyššieho súdu v priebehu konania o dovolaní bola v rozpore so zákonom a najvyšší súd nevzal do úvahy, že konanie malo byť prerušené v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok Union banky v Českej republike. Výhrady mali aj k tomu, že rozsudok Najvyššieho súdu SR nebol vyhlásený verejne. Konanie, ktoré mu predchádzalo, bolo podľa sťažovateľov nespravodlivé. Rozhodnutie ústavného súdu považujú za svojvoľné, lebo odmietol sťažnosti, že Krajský súd v Bratislave prerušil konanie a odmietol v ňom pokračovať bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. Namietali dĺžku konania a namietali aj to, že súdne rozhodnutia, ukladajúce zaplatiť sporné sumy, boli zrušené.
Európsky súd podľa Bublu v rozhodnutí vo vzťahu k prvej sťažovateľke skonštatoval, že Michaela Huserová bola ako správkyňa konkurznej podstaty nahradená inou osobou, ktorá nedala právnemu zástupcovi sťažovateľov splnomocnenie zastupovať ho pred európskym súdom. „Z tohto dôvodu mal európsky súd za to, že prvá sťažovateľka si neželá ďalej pokračovať v sťažnosti a preto sťažnosť vo vzťahu k nej vyčiarkol zo zoznamu sťažností“.
V prípade druhého sťažovateľa európsky súd skonštatoval, že všetky námietky sa týkali konaní, ktoré predchádzali nadobudnutiu zmeniek druhým sťažovateľom. „Aj keby zobral do úvahy, že druhý sťažovateľ bol priamo dotknutý aktmi, ktoré predchádzali jeho nadobudnutiu sporných zmeniek, tento nebol obeťou akéhokoľvek porušenia článku Dohovoru o ľudských právach. Súd poukázal na to, že konanie, týkajúce sa vydania zmenkového platobného rozkazu, vedené Krajským súdom v Bratislave, stále nie je skončené. Preto odmietol jeho sťažnosť v tomto ohľade pre nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy.“