Je premárnenou príležitosťou pre Slovensko, že všetky odborné právnické kruhy sa sústredili pri výbere kandidáta na generálneho prokurátora z radov prokurátorov. Pre portál SITA.sk to povedala bývalá verejná ochrankyňa práv a exsudkyňa Jana Dubovcová.
Zákon pripúšťa kandidatúru aj právnikov, ktorí nie sú prokurátormi. Zo siedmich uchádzačov o vedúci post na prokuratúre je iba jeden neprokurátor. Ide o sudcu Najvyššieho súdu Juraja Klimenta. Ostatní kandidáti sú prokurátori.
Šanta je najlepší rečník a Žilinka má silný príbeh, Transparency však poukazuje aj na ich nedostatky
Podľa Dubovcovej bude dôležité, ako sa dokáže etablovať v prokuratúre zmena. Ako hovorí, tá je mimoriadne potrebná najmenej 15 rokov.
„Keďže prokurátori sa k tejto zmene zvnútra nedopracovali, tak si myslím, že toto bola príležitosť nájsť človeka, ktorý nepochádza z prokuratúry, ale je vysoko odborne a morálne uznávaný,“ povedala.
Takýto človek by podľa nej dokázal veci vidieť aj inak ako prokurátori zvnútra a v spolupráci s nimi by bolo veľmi dobré prokuratúru zmeniť. Preto by skôr volila človeka zvonku ako zvnútra prokuratúry.
„Ale aj z tých kandidátov, ktorí sú tam teraz, sa dá vybrať dobrý generálny prokurátor,“ poznamenala Dubovcová. Komu by dala hlas, však nechcela povedať.
Pri vypočutí museli kandidáti čakať otázky na telo
Ústavnoprávny výbor sa podľa bývalej ombudsmanky snažil počas verejného vypočutia bližšie spoznať kandidátov. Podľa nej je dobré, že sa takéto verejné vypočutia uskutočnilo.
Mnohé otázky poslancov počas vypočutia boli kritické a občas zachádzali do osobnej roviny. Kandidáti museli odpovedať aj na to, s kým sa stretávali v súkromí.
Napríklad prokurátor Maroš Žilinka čelil otázke o priateľstve s podnikateľom Michalom Gučíkom, ktorý má prepojenie na bývalých vládnych politikov. Kandidát Kliment odpovedal, prečo spolupracoval na svojej knihe s bývalým novinárom Petrom Tóthom, ktorý má „toxické“ známosti s ľuďmi ako podnikateľ Marian Kočner.
Podľa Dubovcovej sa takéto otázky pri verejnom vypočutí nedajú nikdy vylúčiť. „Kandidát, ktorý sa uchádza o takúto vysokú verejnú funkciu, musí byť pripravený aj na otázky tohto typu. Je dôležité vidieť, ako sa k nim postaví a ako ich zvláda,“ ozrejmila.
Ak mal prokurátor informácie o nekalostiach, mal sa ozvať
Pri všetkých kandidátoch sa opakovala otázka, prečo sa neozvali a nehovorili o pomeroch na prokuratúre za éry šéfa Dobroslava Trnku, Jaromíra Čižnára a špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.
Podľa Dubovcovej bola situácia na prokuratúre porovnateľná so sudcovským ústavom. „Tam sa tiež ozvalo len pár ľudí napriek tomu, že sudcovia sú neodvolateľní. Mnohí boli zastrašení. A mnohým to bolo jedno a súhlasili s takým vedením, aké bolo,“ priblížila.
Podľa nej, ak mal niekto z prokurátorov informácie o nekalostiach, mal sa ozvať. Dodala, že v prokuratúre boli ľudia, ktorí dávali najavo svoju nespokojnosť.
Verejná voľba proti zákulisným dohodám
Nový šéf prokuratúry sa má voliť verejne. Je predpoklad, že sa tak vylúčia možné zákulisné dohody či dokonca obchody. Dubovcová je presvedčená, že hlasovanie o takomto type volených funkcií má byť v Národnej rade SR verejné.
„Myslím si, že ľudia majú právo vidieť, kto ako v takýchto dôležitých otázkach hlasuje. Právo osoby, ktorá je volená, je v tom prípade menej dôležité. Viac je dôležité nazretie verejnosti do celej procedúry, ako funguje,“ vysvetlila.
Voľba generálneho prokurátora je podľa Vetráka bez zákulisných hier či podozrení z kupovania hlasov
Rovnaký názor má aj politológ Grigorij Mesežnikov. Podľa neho je tajná voľba v parlamente „prežitok“. „Politika je verejná. V parlamente sa o čomkoľvek nemá hlasovať tajne,“ zdôraznil.
Proti verejnej voľbe je opozičný Smer-SD. Objavuje sa trebárs argument, že zvolený funkcionár nemá vedieť, kto ho volil, aby sa necítil zaviazaný a mal ku všetkým poslancom a stranám rovnaký prístup.
„Ak má toto ovplyvniť prokurátora alebo nejakého iného verejného funkcionára, tak nech to nerobí,“ myslí si Mesežnikov.
Premiér Matovič „varovne strieľal“
Vo vládnom zoskupení badať politickú nervozitu. Premiér Igor Matovič (OĽaNO) dokonca pohrozil odchodom jeho hnutia z vlády, ak by niektorá z koaličných strán zvolila šéfa prokuratúry s opozíciou.
Pred začiatkom vypočúvania kandidátov podľa vlastných slov upozornil koaličných partnerov, že počul, že niektoré politické strany urobili dohody s „mafiou, či jednou, alebo druhou“. Ani jednu koaličnú stranu nemenoval a pokiaľ hovoril o mafii, zrejme mal na mysli opozičný Smer-SD a Hlas-SD.
Partneri OĽaNO spájanie s opozíciou odmietli. V utorok už premiér emócie tlmil a na sociálnej sieti sa ospravedlňoval. Uviedol, že mal radšej mlčať a „odkúsnuť si jazyk“.
Politológ Mesežnikov označil vyjadrenia premiéra o odchode z koalície „skôr za varovný výstrel“. Podľa neho môže nastať situácia, že koalícia sa dohodne na mene kandidáta a zároveň tohto kandidáta môžu podporiť aj niektorí poslanci opozície. Nepredpokladá však dohody časti koalície s opozíciou ešte pred hlasovaním.
„Neviem, si predstaviť, ktorá vládna strana by sa spojila so Smerom alebo Hlasom, a nehovoriac s Kotlebom. Nesedia tam úplní nováčikovia, ani v nových stranách. Nešli by do tejto samovražednej akcie,“ zhodnotil politológ.
Politikom verejné vypočutie zamotalo hlavu
V koalícii sa dohoda na spoločnom kandidátovi rodí ťažko. Verejné vypočutie premiešalo šance jednotlivých kandidátov. Poslanec ústavnoprávneho výboru parlamentu Ondreja Dostála (SaS) Webnovinám povedal, že najideálnejšie by bolo, keby sa koalícia zhodla na jednom mene.
O post šéfa prokuratúry sa uchádza sedem kandidátov. Sú nimi prokurátori Jozef Čentéš, Tomáš Honz, Ján Hrivnák, Rastislav Remeta, Ján Šanta, Maroš Žilinka a sudca Juraj Kliment.
Koalícia by sa mala podľa kuloárnych informácií rozhodovať medzi Jánom Šantom, Jurajom Klimentom, Marošom Žilinkom a Jánom Hrivnákom.
Hrivnák v roku 2010 patril do úzkeho okruhu favoritov. Presadzovala ho SDKÚ. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská vtedy o ňom hovorila ako o najlepšom kandidátovi.
Posledné slovo prezidentky
Koalícia má 95 hlasov parlamente zo 150. Na zvolenie kandidáta je potrebná nadpolovičná väčšina z prítomných poslancov. Znamená to, že koalícia môže po dohode pohodlne zvoliť kandidáta na šéfa prokuratúry.
Ak by sa to nepodarilo, do opakovanej voľby by postúpili dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov. Keby ani vtedy nebol nikto zvolený, čo sa zatiaľ nepredpokladá, musela by sa vyhlásiť úplne nová voľba kandidátov. Do nej by sa mohli znovu prihlásiť aj tí záujemcovia, ktorí kandidujú teraz.
V prípade, že parlament zvolí kandidáta na post generálneho prokurátora, posledné slovo bude mať prezidentka Zuzana Čaputová. Ona rozhodne o jeho vymenovaní. Zvoleného kandidáta by mohla odmietnuť. Vopred nenaznačila, že by mala s ktorýmkoľvek zo súčasných kandidátov zásadný problém.