V prípade vysokého deficitu Ivan Mikloš hrozí provizóriom

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Bez názvu
Ivan Mikloš Foto: SITA/Ľudovít Vaniher
BRATISLAVA 4. novembra (WEBNOVINY) – Pôvodný plán znížiť deficit verejných financií v budúcom roku na 3,8 % hrubého domáceho produktu je minulosťou. V piatok to potvrdil rezort financií, podľa ktorého vplyvom pomalšieho hospodárskeho rastu a dodatočnými legislatívnymi úpravami po páde vládneho kabinetu vznikne v rozpočte dodatočná diera zhruba 600 mil. eur. To by podľa ministra financií Ivana Mikloša znamenalo navýšenie budúcoročného rozpočtového deficitu do 4,6 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ak by to malo byť viac, nevylučuje, že rozpočet z Národnej rady SR stiahne, čo by znamenalo hrozbu rozpočtového provizória.

Okrem pomalšieho očakávaného hospodárskeho rastu treba do rozpočtu započítať aj dohodu so samosprávami, podľa ktorej by oproti pôvodnému návrhu ministerstva dostali viac o 60 mil. eur a tiež dohodu na návrhu strany SaS, aby sa zrušili zdravotné odvody dobrovoľne nezamestnaným. „Pre mňa je len dôležité, aby to zvýšenie deficitu bolo len v nevyhnutnej miere. Nevyhnutná miera sú dôsledky novej prognózy a tie dve veci, teda samosprávy a návrh, ktorým SaS podmienila vyriešenie ústavnej krízy. Toto je akceptovateľné, ale za hranicou toho zhruba 4,6-percentného deficitu by som už musel uvažovať o stiahnutí rozpočtu z parlamentu, a teda o rozpočtovom provizóriu,“ povedal na piatkovej tlačovej konferencii Mikloš.

Slovensko ako dôveryhodný dlžník

Minister financií tvrdí, že ani deficit 4,6 % HDP namiesto pôvodne avizovaných 3,8 % výkonu ekonomiky by nemusel znamenať zhoršenie pohľadu veriteľov na Slovensko ako dôveryhodného dlžníka. Potrebné však bude naplniť niekoľko podmienok. Prvou je dodržanie tohtoročného deficitu na úrovni 4,9 % HDP, čo Mikloš považuje za reálne. Druhou je v budúcom roku dosiahnutie deficitu pod spomínanými 4,6 % výkonu ekonomiky, treťou prijatie silného zákona o dlhovej brzde a poslednou je v cieľovom roku 2013 dosiahnuť pôvodne plánovanú konsolidáciu verejných financií s deficitom pod 3 % HDP.

„Ak budú tieto podmienky dodržané, som presvedčený, že by nemal byť pre akúkoľvek budúcu vládu problém znížiť deficit za takmer dva roky o menej ako 2 % HDP,“ povedal v piatok Mikloš.

Minister pritom verí, že ak by neboli predčasné voľby, budúcoročný deficit by sa vláde aj napriek spomaleniu hospodárskeho rastu podarilo naplniť. Bolo by však potrebné znížiť v ešte fungujúcej koalícii dohodnuté navýšenia na priority, priestor vidí aj vo zvýšení príjmov z niektorých daní. Napríklad v spotrebnej dani z alkoholu či v daniach z nehnuteľností. Tieto opatrenia by podľa neho neznamenali negatívny dopad na zamestnanosť, kým naopak opatrenia navrhované Smerom-SD by práve zamestnanosť zasiahli.

Šéf Smeru-SD Robert Fico oponuje

„Vláda Ivety Radičovej a minister financií Ivan Mikloš nie sú spôsobilí riadiť verejné financie,“ vyhlásil na piatkovej tlačovej konferencii. Podľa neho totiž pravica robí obeťou konsolidácie obyčajných ľudí. „Prísť s návrhom na zvýšenie zdanenia spotreby je najjednoduchšie, lebo ľudia sa nevedia brániť,“ poznamenal. Zároveň zopakoval, že jeho strana presadzuje konsolidáciu cestou zvýšenia bankovej dane, vyššieho zdanenia firiem s vysokými ziskami, zdanením dividend vyplatených fyzickým osobám a tiež vyššou daňou pre ľudí s ročnými príjmami nad 33 tis. eur.

V rámci riadenia verejných financií je tak v súčasnosti asi jediným bodom, kde sa Smer-SD zhoduje s pravicou, potreba zavedenia dlhovej brzdy. „Sme pripravení podporiť návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti,“ zopakoval v piatok Fico.

Rezort odhaduje budúcoročného rastu na 1,7 %

Ministerstvo financií SR

Očakávania revízie oficiálnych prognóz štátu sa naplnili. Ministerstvo financií v aktualizovanej makroprognóze znížilo odhad rastu slovenskej ekonomiky na budúci rok z pôvodných 3,4 % na 1,7 %. Očakávania hospodárskeho vývoja pritom už koncom augusta štát skresával, keď ministerstvo znižovalo odhad rastu o jeden percentuálny bod z pôvodných 4,4 %. Pre rok 2013 sa prognóza rastu ekonomiky znižuje o jeden percentuálny bod na 2,7 % a pre rok 2014 o 0,3 bodu na 3,6 %.

Výpadok príjmov

Rezort financií zároveň priznáva, že takýto výrazne pomalší hospodársky rast bude znamenať výpadok príjmov v rozpočte na úrovni 480 mil. eur. Toto číslo však definitívne potvrdí po daňovom výbore a zverejnení daňových prognóz koncom budúceho týždňa, kde by sa mal prejaviť už aj dodatočný odhad výpadku kvôli legislatíve. Ten by mal dosiahnuť niečo vyše 100 mil. eur, celkovo tak dosiahne výpadok v budúcoročnom rozpočte zhruba 600 mil. eur, čo by podľa ministra financií Ivana Mikloša znamenalo deficit verejných financií na úrovni do 4,6 % výkonu ekonomiky.

Podľa Fica je zodpovedná vláda

Podľa predsedu strany Smer-SD Roberta Fica za spomalenie rastu môže aj hospodárska politika pravicovej vlády. „Za spomalenie hospodárskeho rastu na Slovensku významnou mierou zodpovedá práve vláda Ivety Radičovej,“ uviedol na piatkovej tlačovej konferencii Fico. Ako dodal, spomalenie hospodárskeho rastu totiž priniesli konsolidačné opatrenia, ako napríklad zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty, ku ktorej pristúpil kabinet Ivety Radičovej.

„Turbulencie na finančných trhoch a z toho plynúca neistota zhoršujú ekonomický výhľad eurozóny, vrátane Nemecka, čo sa musí nutne odraziť na vývoji slovenskej ekonomiky. Predpokladá sa, že rast v Nemecku sa môže úplne zastaviť, resp. mierne poklesnúť v štvrtom štvrťroku tohto roka a v prvom kvartáli budúceho roka. Inštitút finančnej politiky preto pristúpil k opätovnému zníženiu prognózy rastu ekonomiky v roku 2012 na 1,7 %,“ odôvodňuje prognózu inštitút spadajúci pod ministerstvo financií.

Dopad na spotrebiteľské ceny

Peniaze, euro, obchod
Foto: flickr.com

Spomalenie hospodárskeho rastu podľa rezortu financií sa tradične odzrkadlí aj v zamestnanosti a vývoji spotrebiteľských cien. Kým zamestnanosť má podľa aktuálnych prognóz dokonca v budúcom roku klesnúť o 0,2 %, predchádzajúce prognózy počítali ešte s rastom o 0,3 %, inflácia meraná harmonizovaným indexom by mala byť naopak o 0,8 percentuálneho bodu nižšia na úrovni 2,6 %.

Miera nezamestnanosti by tak podľa nových očakávaní rezortu financií mala v budúcom roku stúpnuť na 13,7 % a neskôr mierne klesať. Napriek negatívnym číslam v oblasti zamestnanosti však rezort financií očakáva rast reálnych miezd v roku 2012 na úrovni 0,8 %.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ivan MiklošRobert Fico
Firmy a inštitúcie MF Ministerstvo financií SR