V4 je už pomaly dospělá holka

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Dzurinda
Zľava: Štátny tajomník MZV Poľskej republiky Mikołaj Dowgielewicz, minister zahraničných vecí Českej republiky Karel Schwarzenberg, minister zahraničných vecí SR Mikuláš Dzurinda a minister zahraničných vecí Maďarskej republiky János Martonyi počas rokovania ministrov zahraničných vecí V4 pred medzinárodnou konferenciou GLOBSEC 2010. Bratislava, 14. september 2010. Foto: SITA/Michal Burza

BRATISLAVA 14. septembra (WEBNOVINY) – Visegrádska štvorka je podľa českého ministra zahraničných vecí Karla Schwarzenberga už pomaly „dospělá holka“. Ako uviedol Schwarzenberg dnes na tlačovej besede po rokovaní ministrov zahraničných vecí V4 v Bratislave, toto zoskupenie opúšťa určité ilúzie, ktoré mávajú dievčatá v puberte.

„Sme dospelí, prešli sme vývojom. Musíme tvrdo pracovať, aby sme obstáli,“ uviedol. Podľa neho V4 je dnes vecnejšia ako v minulosti. Zdôraznil tiež, že naša spoločná budúcnosť závisí od vzájomnej spolupráce. Podľa neho vývoj V4 je veľmi dobrý.

Ministri V4 dnes diskutovali o príprave finančnej perspektívy EÚ na roky 2014 až 2020, transatlantických vzťahoch, protiraketovej obrane a spolupráci v konzulárnej oblasti. Podľa slovenského šéfa diplomacie Mikuláša Dzurindu v súvislosti s finančnou perspektívou sa treba zhodnúť na prioritách. Následne sa dá pokračovať v diskusii na rozdelení europeňazí.

Partneri sa podľa neho zhodli aj na tom, že transatlantický rozmer bezpečnostnej politiky nemá alternatívu. „Chceme byť platnými členmi NATO,“ uviedol.

Dzurinda tiež upozornil na pilotný projekt diplomatického Visegrádskeho domu v Kapskom meste. Do polovice novembra si ministri vymenia listy, v ktorých zhrnú svoje požiadavky a ponuky, aby zahraničná politika bola efektívna.

Maďarský minister zahraničných vecí János Mártonyi ocenil hladký prechod predsedníctva vo V4 z Maďarska na Slovensko v júli. Podľa neho prevláda presvedčenie, že V4 nielen zostane, ale naberie aj novú energiu. Upozornil, že visegrádska spolupráca však nie je alternatívou EÚ. Mártonyi tiež zdôraznil zásadný politický záväzok maďarskej vlády budovať slovensko-maďarské prepojenie plynovodu, ktorý má cez naše územia smerovať z Poľska na Jadran.

Podľa poľského štátneho tajomníka pre európske záležitosti Mikolaja Dowgielewicza môže V4 počas maďarského a poľského predsedníctva v EÚ v roku 2011 ukázať, že bude hnacím motorom v EÚ.

Projekt Nabucco má slabú podporu zo strany únie

Projekt výstavby plynovodu Nabucco, ktorého cieľom je zníženie závislosti európskych krajín od ruského plynu, má zatiaľ nedostatočnú podporu zo strany Bruselu. V utorok to na konferencii o globálnej bezpečnosti v GLOBSEC v Bratislave povedal český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg.

Aby som bol úprimný, chýba nám podpora projektu Nabucco od Európskej únie,“ vyhlásil Schwarzenberg počas panelovej diskusie v historickom sídle slovenskej Národnej rady, na ktorej sa okrem neho zúčastnili aj ostatní šéfovia diplomacií krajín Visegrádskej štvorky (V4). „Musíme pracovať na tom, aby sme urýchlili vývoj v tejto oblasti… Čas sú peniaze, ale nielen peniaze,“ uviedol minister a zároveň podpredseda vlády premiéra Petra Nečasa.

Schwarzenberg zároveň upozornil, že diverzifikovať by sa mali okrem plynových aj ropné zdroje. V tejto súvislosti spomenul najmä ropovod Družba, ktorého životnosť už aj podľa viacerých expertov môže čoskoro vypršať. „Sú veľmi silné indície, že Družba raz prestane existovať,“ vyhlásil. „V priebehu najbližších troch rokov by sme mali vyriešiť problém, ktorý nastane po odstavení Družby… A to môžeme dosiahnuť len spoločným úsilím,“ dodal český minister v narážke na prebiehajúcu spoluprácu v tejto oblasti medzi členmi V4.

Nabucco, ktorý by mal merať 3 300 kilometrov a uspokojovať 5 percent európskych potrieb plynu, by mal ročne prepravovať 31 miliárd kubických metrov kaspického alebo blízkovýchodného plynu z Turecka do Rakúska cez Bulharsko, Rumunsko a Maďarsko. Súčasťou konzorcia na výstavbu plynovodu sú rakúska firma OMV, maďarský MOL, rumunský Transgaz, bulharský Bulgargaz, turecký Botas a nemecká firma RWE.

SITA

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe János MartónyiKarel SchwarzenbergMikuláš Dzurinda
Firmy a inštitúcie V4 Vyšehradská štvorka