Väčšina Slovákov je solidárna s Ukrajincami, pomoci sa nedočkajú od antivaxerov a sociálne slabších ľudí

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Foto: ilustračné, /www.facebook.com/policiaslovaki

Ochota pomôcť Ukrajine je viac ako mesiac po invázii vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu rovnako vysoká, ako bola v prvých dňoch vojny. Ochota pomôcť nášmu susedovi silno súvisí s pohľadom respondentov na to, komu pripisujú hlavnú zodpovednosť za vojnu.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Ochota robiť dobrovoľníka narastá

Respondenti, ktorí vinia z ruskej invázie primárne USA a NATO, deklarujú výrazne nižšiu ochotu pomáhať finančne či niekoho z Ukrajiny ubytovať.

Vyplýva to z prieskumu spoločnosti MNFORCE, komunikačnej agentúry Seesame, v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. O prieskume informoval Juraj Caránek zo spoločnosti Seesame.

Štrnásta vlna výskumu „Ako sa máte, Slovensko?“ prebehla v období 31. marca až 7. apríla 2022. Pri väčšine foriem pomoci Ukrajine nie sú badateľné zmeny v ochote oproti predošlému výskumu realizovanému niekoľko dní po začiatku invázie. V prípade ochoty pomôcť dobrovoľnícky pri práci s utečencami zaznamenávajú dokonca zreteľný nárast.

Podporovatelia členstva v NATO

Viac sú Ukrajine ochotní pomôcť ľudia, ktorí pravidelne sledujú správy v televízii, novinách alebo v rozhlase a ľudia, ktorí schvaľujú členstvo Slovenska v NATO.

Menej ochotní pomôcť sú nevoliči, starší respondenti a ľudia, čo sa nedali zaočkovať proti koronavírusu. Zaujímavé je, že celková ochota pomôcť Ukrajine nesúvisí s príjmovou situáciou domácnosti respondenta.

Ľudia, ktorí na otázku, kto je najviac zodpovedný za súčasnú vojnu na Ukrajine, odpovedajú, že je to Rusko (44,1 percent respondentov), deklarujú oveľa vyššiu mieru ochoty pomôcť Ukrajine ako respondenti, ktorí z invázie vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu vinia USA a NATO (31,6 percenta respondentov).

Najväčšie sú v tomto prípade rozdiely v ochote prispieť finančne (56 percent vs 17,4 percenta) a pri ochote niekoho ubytovať (34,2 percenta vs 12,4 percenta).

Vlna solidarity neutícha

„Povzbudivé je zistenie, že vlna solidarity s Ukrajinou na Slovensku neutícha ani päť týždňov od začiatku invázie vojsk Ruskej federácie k nášmu susedovi. Dôležité je tiež, že pohľad takzvaných geopolitických realistov, ktorí vinia za ruský útok USA a NATO a nedávajú Ukrajine právo slobodne si vybrať svojich spojencov, znižuje aj deklarovanú ochotu pomôcť nášmu napadnutému susedovi,“ komentoval výsledky výskumu Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.

Podľa neho respondenti, ktorí vidia vojnu na Ukrajine ako spor Ruska a Západu, deklarujú v niektorých prípadoch až trojnásobne nižšiu mieru ochoty pomôcť ako respondenti, ktorí primárnu zodpovednosť za vojnu na Ukrajine pripisujú Rusku.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Juraj CaránekMiloslav Bahna
Firmy a inštitúcie MnforceNATO Organizácia Severoatlantickej zmluvySAV Slovenská akadémia vied