Vancouver aj športovci pripravení na výzvu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Vancouver
Foto: SITA/AP

BRATISLAVA 3. februára (WEBNOVINY) – Vancouver začal písať svoj olympijský príbeh ešte niekedy koncom 90. rokov 20. storočia. Kanaďania sklamaní neúspechom kandidatúry Québec City na ZOH 2002 sa tentoraz rozhodli dať ďalšiu šancu modernej metropole zo západu svojej rozľahlej krajiny. Vancouver nesklamal túto dôveru. Kandidátsky projekt s veľavravným názvom „Od mora k nebu“ uchvátil doslova celý svet a 2. júla 2003 sa na kongrese MOV v Prahe dočkal zaslúženej odmeny. Konečný výsledok druhokolovej voľby 56:53 v súperení s kórejským Pjongčangom bol síce tesný, ale zúčastnení delegáti ho privítali dlhotrvajúcim potleskom. Už vtedy zrejme tušili, že tieto hry by sa mohli vydariť. „Voľba Vancouveru ma potešila ako člena Slovenského olympijského výboru, ale aj ako človeka, ktorý má veľmi blízko k hokeju. Kanaďania majú prekrásnu prírodu, vzťah k zimným športom a tiež skvelé organizačné schopnosti. Verím, že to bude jedna z najkrajších olympiád a že k tomu aspoň trochu prispejú aj slovenskí športovci,“ povedal v čase, keď do začiatku ZOH 2010 zostáva 10 dní, šéf slovenskej misie ZOH 2010 Igor Nemeček.

Voľbe Vancouvru sa zrejme najviac potešili práve hokejoví fanúšikovia. Na vysvetlenie stačí otrepaná, ale stále aktuálna fráza. Kanada je kolískou najrýchlejšej kolektívnej hry na svete a malým chlapcom tam kupujú korčule ako jeden z prvých darčekov na narodeniny. Už krátko po priklepnutí hier najväčšiemu mestu provincie Britská Kolumbia sa rozbehli rozhovory o pokračovaní účasti najlepších svetových hráčov z NHL na olympijskom ľade a skončili sa úspechom. Právom sa preto môžeme tešiť na ďalší zo série „olympijských turnajov storočia“ a najmä na pokračovanie kanadsko-ruskej rivality, v ktorej v ostatných rokoch ťahajú Kanaďania za kratší koniec. Domovský stánok hokejistov Vancouver Canucks GM Place a po novom už aj Canada Hockey Place bude vôbec prvou arénou tímu NHL v histórii, ktorá sa na dva týždne zmení na centrum olympijského hokejového diania.

Najlepšie miesto pre život, ale aj Hollywood severu

Šesťstotisícový Vancouver sa u väčšiny svetobežníkov spája s poznaním vzácneho prepojenia modernej hospodárskej metropoly a nádhernej prírody zrejme najkrajšej kanadskej provincie Britská Kolumbia. Obrazne povedané len za niekoľko desiatok minút sa môžete z vĺn Pacifiku presunúť do kopcov neďalekého Whistleru a zalyžovať si. Vancouver je podľa časopisu The Economist dokonca najlepším miestom pre život na celej zemeguli, čo sa týka celkovej kvality života a životného prostredia. Je však aj štvrtým najväčším prístavom v Severnej Amerike a keďže sa v ňom v posledných rokoch rozmáha aj filmový priemysel, je tiež označovaný za Hollywood severu.

Mesto pomenované po jeho objaviteľovi, anglickom námornom kapitánovi Georgeovi Vancouverovi, je ešte len tretím miestom na mape druhej najrozsiahlejšej krajiny sveta, ktoré privíta výkvet olympionikov. Letné hry v roku 1976 sa uskutočnili v Montreale a zimná verzia dostala prvýkrát kanadskú šancu v Calgary 1988. Obe sa skončili úspešne a do tretice by to nemalo byť inak. Kanaďania nenechali nič na náhodu a už rok pred oficiálnym začiatkom olympijských súperení hlásili stopercentnú pripravenosť. Prakticky všetky olympijské športoviská absolvovali svoje generálky najneskôr vo februári 2009 a všetky sa vydarili.

Najteplejší január v histórii, otvorenie bez snehu

Kanaďania sľubujú pôsobivé a prírodné hry, akýsi návrat do krásnej nostalgie nórskeho Lillehammeru a roku 1994. A to nielen preto, že na ceste z Vancouveru do Whistleru môžete stretnúť napríklad aj živého medveďa a ústredným mottom hier je veta „Máme zapálené srdcia…“. Kanadskú pripravenosť dokumentuje aj fakt, že organizátori sa zmestili do pôvodného rozpočtu 1,8 miliardy dolárov, čo je z hľadiska mamutích športových podujatí súčasnosti niečo neuveriteľné. Organizátori ponúkajú dve olympijské centrá, dve olympijské dediny a v nich množstvo zážitkov. Tým prvým by malo byť už slávnostné otvorenie, ktoré sa 12. februára prvýkrát v histórii uskutoční nie pod holým nebom, ale pod nafukovacou strechou haly BC Place, kam sa zmestí až 60 000 ľudí. Počas hier sa športovci rozdelia na dve skupiny. Tí, ktorí budú súťažiť v korčuliach na ľade, zostávajú vo Vancouveri, pre ostatných na bielych svahoch, lyžiarskych stopách či ľadových toboganoch bude domovským stánkom 115 km vzdialený Whistler. Práve doprava do Whistleru na snehom zafúkanej diaľnici bolo asi jediné, čoho sa organizátori reálne obávali už dávno pred začiatkom hier. Kanaďania síce pre tento účel postavili štvorprúdovku, tá sa však v istom úseku v skalnatom masíve zúži na dva pruhy a v zápchach tam zrejme budú musieť prísť k slovu aj záchytné parkoviská.

Aktuálne niekoľko dní pred vzplanutím ohňa vyvstal ešte jeden problém s počasím. Na túto ročnú dobu je v olympijskom regióne až rekordne mierne a na teplomeroch sa objavujú dokonca aj dvojciferné plusové čísla. Už dnes je isté, že slávnostné otvorenie hier bude vo Vancouveri bez snehu. „Január bol najteplejší v tomto regióne v histórii s priemernou teplotou 7°C. V stredisku Cypress Mountain museli prísť k slovu aj helikoptéry, ktoré navážali chýbajúci sneh z vyšších polôh,“ informoval o priekoch počasia olympijský atašé slovenskej výpravy na ZOH vo Vancouveri Stanislav Lišiak.

Deväť športovísk vo Vancouveri a Whistleri

Na deviatich rôznych miestach sa budú konať súťaže v rámci XXI. zimných olympijských hier vo Vancouveri. Budú nimi Canada Hockey Place (hokej mužov), UBC Thunderbird Arena (hokej žien), Cypress Mountain (akrobatické lyžovanie, snoubording), Pacific Coliseum (krasokorčuľovanie, rýchlokorčuľovanie a rýchlokorčuľovanie na krátkej dráhe), Vancouver Olympic Centre (curling), Whistler Creekside (alpské lyžovanie), Whistler Olympic Park (biatlon, beh na lyžiach, severská kombinácia, skoky na lyžiach) a Whistler Sliding Centre (sánkovanie a boby). Špeciálnym miestom v rámci ZOH 2010 bude BC Place Stadium. Multifunkčná aréna pre 60 000 divákov bude miestom otváracieho a záverečného ceremoniálu hier. Na jej renováciu sa vynaložilo 150 miliónov kanadských dolárov (CAD).

Početná 73-členná slovenská výprava pôjde do Vancouveru a Whistleru s proklamovaným cieľom zopakovať aspoň jedno medailové umiestnenie spred štyroch rokov z Turína, kde sa o historicky prvý zimný kov spod piatich kruhov postaral snoubordista Radoslav Židek. Najbližšie k naplneniu tejto základnej méty by mali byť biatlonistka Anastasia Kuzminová a bežkyňa na lyžiach Alena Procházková. „Boli by sme radi, keby sme dokázali vyrovnať medailovo Turín. A kto by sa o tú medailu mal postarať? Najskôr by to mohla byť jedna z tria žien: Kuzminová, Procházková, Zuzulová. Samozrejme pozitívne môžu prekvapiť aj hokejisti. Máme veľmi skúsený tím, ktorý sa v takomto zložení už nikdy nestretne a v tomto smere môžeme tiež očakávať zaujímavý výsledok,“ vyslovil svoj predpoklad šéf slovenskej výpravy na ZOH 2010 Igor Nemeček.

SITA

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Alena ProcházkováAnastasia KuzminováIgor NemečekRadoslav ŽidekStanislav Lišiak