BRATISLAVA 29. septembra (WebNoviny.sk) – Sezóna 2016 najlepšieho slovenského triatlonistu Richarda Vargu (27) mala vrchol v podobe 11. miesta na olympijských hrách v Riu de Janeiro, pozitívami sú aj 9. a 14. priečka z pretekov Svetovej triatlonovej série v Kapskom meste, resp. Gold Coaste.
Niektoré čiastkové ciele však najlepší slovenský triatlonista nesplnil podľa svojich predstáv, pričom negatívnu úlohu zohrali aj choroby či iné zdravotné problémy. V celkovom hodnotení majstrovského seriálu WTS obsadil 34. priečku.
„Mal som na začiatku sezóny dobré preteky, kondícia a forma sa časom stupňovali, no nedokázal som to pretaviť do výsledkov. Nechcem sa vyhovárať, ale stalo sa mi viacero vecí, ktoré ma pripravili o lepšie umiestnenia. Po príprave, ktorú som absolvoval, to mohlo byť oveľa lepšie. Niekedy chýbalo málo, byť pár sekúnd rýchlejší, tak by to bol úspech. Takto to navonok vyzerá hrozne,“ uviedol Richarda Varga v rozhovore pre agentúru SITA
*Posledné dve kolá Svetovej triatlonovej serie po olympijských hrách nedopadli podľa vašich predstav. V kanadskom Edmontonte 27. a v mexickom Cozumeli 28. miesto? V čom bol hlavný problém?
– Celé štyri roky som smeroval k olympiáde, to bol môj jediný vrchol tejto sezóny. Bol som však vo veľmi dobrej kondícii aj na ostatných pretekoch. Tie v Edmontone mi nevyšli. Veľmi dobre som síce vyplával, boli sme traja v úniku na bicykli, no tak sme sa unavili, že sme prišli o náš 7-sekundový náskok. Nechcem sa ale vyhovárať, keby som bol najlepší, tak by som to zvládol. No napríklad medzi 27. a 10. miestom bol rozdiel iba 17 sekúnd. K úspechu chýbalo strašne málo, pocitovo to nebolo zlé. V Cozumeli som doplatil na zlú štartovú pozíciu na plávaní v mori, pretože som si vybral miesto na ľavej strane, no bol tam silný prúd, ktorý ma ťahal dozadu a musel som príliš silno pracovať vo vode, aby som sa vôbec niekam dostal. To poznačilo celé moje preteky. Myslím si ale, že som bežal solídne.
*Na druhej strane – striebro na MS v akvatlone v nabitej konkurencii zrejme teší, hoci titul ste neobhájili.
– V tej konkurencii to bol výborný výsledok. Na šampionáte v akvatlone sa podľa mňa prejavilo, že som trénoval naozaj kvalitne. Veľmi dobre som sa pripravoval celé štyri týždne, ale inak tento rok mal naozaj veľa nešťastia. V tých kritických momentoch mi to nevyšlo.
*V Mexiku počas Veľkého finále boli špecifické podmienky, veľké teplo, ale najmä vysoké vlhko, z čoho vyplynul aj kolaps Jonnyho Brownleeho, favorita na celkové víťazstvo a odstúpenie viacerých pretekárov. Vy ste sa ako držali za týchto sťažených okolnosti?
– Mal som veľkú výhodu, že som tam letel hneď z Kanady a mal som dosť času na prípravu. V Kanade sme pretekali v 9-stupňovej teplote, voda mala 17 stupňov. Odtiaľ som letel priamo do Cozumelu, kde bolo asi 33, čo nie je až taká vysoká teplota, ale vlhkosť vzduchu bola 88%. To je neskutočná vlhkosť, naozaj tam boli extrémne podmienky. Vychádzalo to tak, že každý desiaty z nás skončil v nemocnici, to som počul od ľudí z Medzinárodnej triatlonovej únie. Bolo to naozaj extrémne, vybrali také miesto na finále, neviem, či to bolo najvhodnejšie. Najmä pre tých amatérov, ktorých tam bolo naozaj veľa, to bolo náročné. Myslím si, že ja som to zvládol najmä vďaka tomu, že som tam bol dva týždne vopred a dobre som sa aklimatizoval. Teplo mi väčšinou príliš nevyhovuje, radšej pretekám v chladnejšom počasí, no teraz som bol aklimatizovaný najlepšie, ako som mohol. Načasoval som si tempo tak, aby som sa neprehrial a aby som ho mohol, naopak, stupňovať. Mali sme aj špeciálny pitný režim, špeciálne chladiace fľaše. Počas pretekov, najmä cyklistiky, som sa musel strašne často oblievať. Deň pred pretekmi a najmä v deň pretekov som pil veľa elektrolytov, aby sa mi čo najviac tekutín dostalo do tela. Mali sme tam aj vynikajúce občerstvenie. Stanica bola po každých 800 metroch, bral som si na nich aj dve fľaše vody.
*Zostáva do budúcnosti vaším hlavným cieľom olympijská medaila? Postupka 22. miesto Londýn, 11. miesto Rio vyzerá sympaticky...
– Teraz si musím trochu oddýchnuť a doplniť energiu. Chcem sa skoncentrovať a na OH 2020 do Tokia ísť plný energie tak, aby som mohol zase o niečo posunúť svoj výsledok. Treba len dúfať. Táto sezóna ukázala, že v triatlone je možné všetko. Henri Schoeman, ktorý bol na olympijských hrách tretí a zvíťazil vo Veľkom finále v Mexiku, so mnou posledné roky pretekal plece pri pleci, mali sme podobné výsledky. Aj to je pre mňa také svetielko nádeje. Musím niečo zmeniť, musím sa zlepšiť, aby bolo možné posunúť sa vyššie.
*Kedy začnete myslieť na budúcu sezónu? Dá sa už povedať, ako bude vyzerať najbližšie prípravné obdobie?
– Budúca sezóna bude úplne iná. Chcem sa viac pretekať doma… Vlastne chcem viac súťažiť celkovo, európske aj svetové poháre. Teraz budem musieť prejsť nejakými lekárskymi prehliadkami, aby som pri športe mohol vydržať čo najdlhšie. Dosť dlho ma trápi achilovka a dvojhlavý zadný sval stehna. Tieto veci musím dať do poriadku tak, aby som bol zdravý a robil veci správne. Do januára sa budem venovať najmä tomu a robiť všetky športy mimo triatlonu.
*Dokážete úplne vypnúť triatlon zo svojej hlavy aj na niekoľko dní? Bude to práve teraz?
– Neviem, či dokážem nemyslieť na triatlon, uvidím. Väčšinou to nedokážem, no nechávam si voľný priestor. Do decembra to nijaký príliš štruktúrovaný tréning nebude. Skôr to chcem robiť podľa chuti: keď budem chcieť ísť bicyklovať, pôjdem bicyklovať, keď behať, tak behať. Budem mať aj tréning s fyzioterapeutom, no inak chcem mať teraz taký voľnejší režim.