Aký je to pocit mať istotu, že budete štartovať na OH 2012 v Londýne?
Je to nádherná vec! Som rád, že to už mám totálne iba vo svojich rukách, že už nemusím kalkulovať, kto je predo mnou, kto mi dýcha na chrbát a podobne. Už je isté, že ak sa nič nečakané nestane, budem štartovať na londýnskej olympiáde! Je to naplnenie môjho veľkého sna. Je to nádhera! Pre tento pocit som dva roky v jednom kuse drel a súťažil prakticky po celom svete. Škoda, že v januári ma v tomto úsilí zastavila únavová zlomenina nohy. Mohlo to byť úspešne ´vybavené´ s oveľa menšími nervami – a najmä oveľa skôr (smiech).
Ako ste prežívali chvíle po pretekoch 3. kola ITU MS v Madride, keď už bolo jasné, že výborným výkonom a najmä historickým 22. miestom vo výsledkovej listine ste si zabezpečili účasť na londýnskej olympiáde?
Z výsledku, ktorý som dosiahol v Madride, som mal ohromnú radosť. Po veľkej eufórii prišla však aj veľká úľava. Šťastne som si vydýchol, že to mám už úspešne za sebou! Bolo to v podstate potvrdenie toho, že na to, aby som štartoval v Londýne, výkonnostne mám. Dokázal som, že keď som zdravotne fit, môžem bez problémov súťažiť aj s tými najlepšími. Je to veľká vec, že budem na londýnskej olympiáde! Som veľmi šťastný! Inak to povedať neviem (smiech). V Madride na pretekoch 3. kola ITU MS s výnimkou troch – štyroch elitných triatlonistov bola predsa celá svetová špička!
Ste pyšný na to, že ste prvým slovenským triatlonistom v histórii, ktorý vybojoval body v pretekoch seriálu majstrovstiev sveta?
Viete, ja to tak neberiem, že som prvým Slovákom… Toto nejako extra neprežívam (smiech). Takto by som môj výsledok v Madride nedefinoval. To musia z hľadiska histórie slovenského triatlonu povedať iní, nie ja… Mňa najviac teší, že som si to všetko vybojoval sám! Sám, pravda nesmiem zabudnúť na mojich trénerov a môj realizačný tím, som sa viac ako rok bil s najlepšími v našom športe a sám som sa do olympijskej súťaže aj dostal. To je fakt, ktorý ma zo všetkého najviac teší. Byť do 25. miesta na niektorých pretekoch zo seriálu majstrovstiev sveta je predsa super výsledok! Pre Slováka v takej silnej konkurencii určite.
Čo bolo z tej dvojročnej nominačnej tortúry, ktorú ste od leta 2011 do mája 2012 postúpili, najťažšie a najzložitejšie?
Keďže všade som cestoval sám, zložité to bolo najmä po stránke správnej logistiky. A pri týchto presunoch dostal zabrať aj organizmus, lebo medzi Mexikom a Čínou je veľký časový posun. Spával som v lietadle, snažil som sa relaxovať, oddychovať, kde sa len trochu dalo. Jeden týždeň som súťažil v Mexiku, druhý – presne o šesť dní neskôr – som už stál na štarte pretekov v Číne! Boli to poriadne galeje, ale keďže som chcel štartovať na londýnskej olympiáde, tak som ich podstúpil.
Ktoré preteky z celého nominačného cyklu boli pre vás najťažšie?
Každé preteky počas tohto dvojročného nominačného obdobia boli veľmi ťažké. Všetky súťaže boli veľmi stresujúce, lebo v nich išlo o veľmi veľa (dlhá odmlka). O účasť na londýnskej olympiáde, čo som si veľmi zreteľne uvedomoval. Na každých pretekoch som musel vydať všetko zo seba, ak som chcel uspieť.
Ktoré podujatie zo spomínaného obdobia duelov o olympijskú letenku bolo z vášho pohľadu kľúčové?
Asi preteky 3. kola Svetového pohára v Mexiku. Aj keď súťaže boli dolu pri mori, vďaka čomu odpadol problém s nadmorskou výškou, problémy mi počas pretekov spôsobila veľká horúčava. Hoci som si tam vyrovnal svoj rekord, keď som obsadil cenné 16. miesto, po pretekoch som bol totálne vyčerpaný a dehydrovaný! Vysokú nadmorskú výšku som zažil na pretekoch v Kolumbii, kde sme súťažili vo výške 1700 m nad morom. To tiež človeka riadne vyšťaví.
Kedy vám počas predolympijskej a olympijskej sezóny bolo najťažšie a prečo?
Od januára 2012 som toho zažil veľmi veľa. Bol som veľmi dobre pripravený i motivovaný. Žiaľ, týždeň pred pretekami 1. kola Svetového pohára v Austrálii, kde som mal všetko, čo som v zime natrénoval, aj dobre predať, som sa zranil. Zo súťaže ma vyradila únavová zlomenina priehlavkovej kosti na ľavej nohe. Rýchlo som sa musel vrátiť domov, aby som sa zdravotne dal dokopy a mohol pokračovať v prerušenej sezóne. Našťastie, doma mi veľmi pomohli, rýchlo som sa dostal zo zdravotných problémov a som rád, že pomerne rýchlo som sa vrátil do starej športovej formy. O týždeň som štartoval v Japonsku a neskôr už v Mexiku.
Kedy naposledy ste súťažili na Slovensku?
Doma som naposledy pretekal na majstrovstvách Slovenska v akvatlone, ktoré boli pri Štrkoveckom jazere. Bolo to minulý rok. Koncom mája alebo začiatkom júna. Už si presne nepamätám (smiech). Vtedy som sa stal majstrom Slovenska v tomto športe. Odvtedy som doma nesúťažil. Prakticky celý rok – od leta 2011 – som sa pripravoval v zahraničí, kde som aj súťažil. S malými výnimkami, čo som sa doma liečil, som celý rok strávil za hranicami.
Štart na City Triathlon Bratislava 2012 vám 3. júna na poslednú chvíľu zmarilo chrípkové ochorenie. Bola to reakcia totálne vyžmýkaného tela na seriál pretekov, ktoré ste za uplynulých 365 dní museli absolvovať?
Už dlhšie som cítil, že budem chorý. Mne sa to sem – tam stane. Najmä vtedy, keď zo mňa opadne veľké súťažné napätie a príde úľava po dosiahnutí nejakého dobrého výsledku (smiech). Po úspešných pretekoch seriálu MS v Madride som cítil, že na mňa lezie nejaká choroba, začal som byť taký malátny. Najskôr som si myslel, že to je reakcia tela na veľmi veľký stres, ktorému som bol v Madride vystavený. Boli to predsa posledné preteky, ktoré mali v otázke účasti na olympiáde o všetkom rozhodnúť. Z tohto pohľadu to bolo veľmi náročné. Preto som prvé prejavy choroby bral ako ´vydýchnutie si´ preťaženého organizmu po veľmi dôležitých pretekoch (smiech). Preto som si myslel, že to bude iba nejaké drobné prechladnutie, že som cestou domov chytil nejakú nádchu (smiech).
Na ako dlho ste pre túto chrípku vypadli z tréningu?
Na deväť dní! U mňa chrípka zvyčajne trvá tak dlho, lebo toto ochorenie je v podstate obranná reakcia oslabeného organizmu na enormnú záťaž. Telo sa takto bráni pred totálnym vyčerpaním. U triatlonistov, ktorý musia podať dobré výkony pri plávaní na jeden kilometer, na bicykli zvyčajne 40 km, ako aj v 10-kilometrovom behu, to nie je nič výnimočné (smiech). Počas tejto olympijskej kvalifikácie som zažil aj preteky, po ktorých česká triatlonistka Vendula Frintová skončila v nemocnici na infúziách! Dvesto metrov pred cieľom skolabovala a museli ju v nemocnici kriesiť. To bolo práve v Mexiku. Triatlon, ak ho robíte totálne naplno a na doraz, dá človeku poriadne zabrať!
Ako ste prežívali deväťdňovú maródku? Po koľkých dňoch ste chceli opäť naskočiť do tréningu?
Mám povedať pravdu (smiech). Tri – štyri dni som sa naozaj poctivo liečil. Ale po štyroch dňoch ma hlava už posielala trénovať, ale choré telo bolo proti… Tak som ešte nerušene oddychoval. Ku koncu maródky, keď som už iba trochu kašľal, som sa začal intenzívnejšie hýbať. Pre spomínanú chrípku som z tréningu vypadol na viac ako týždeň! Ale už pred odchodom do Demänovej som bol zdravotne stopercentne fit. Inak by som nemohol začať normálne a bez akýchkoľvek úľav trénovať (smiech).
Čo to znamená v praxi, keď sa povie, že triatlonista Richard Varga trénuje naplno a bez akýchkoľvek úľav?
V praxi to znamená, že som každý deň v intenzívnom pohybe štyri až sedem hodín. Podľa toho, na čo sme sa ten – ktorý deň v príprave zamerali. Normálne som si odbicykloval svoje kilometre, tak isto som odplával predpísané objemy a odbehal požadované vzdialenosti. Práve v bežeckom tréningu som mal trochu manko, lebo aj počas kvalifikačného cyklu som si musel liečiť únavovú zlomeninu nohy. Okrem toho som si pridal ešte posilňovňu, regeneráciu a nejaké relaxačné cvičenia. Bolo toho dosť, čo som si naložil na plecia (smiech).
Našli ste dobré podmienky na tréning v Demänovej?
Veľmi dobré. Bol som tam spokojný. V Demänovej som mal všetko, čo som na tréning a regeneráciu organizmu potreboval. Po tom náročnom finiši olympijskej kvalifikácie to bolo veľmi dobré rozhodnutie ísť trénovať do tohto krásneho kraja.
V súťažnom pelotóne súčasného triatlonu patríte už roky k najrýchlejším plavcom, vďaka čomu dosahujete kvalitné výsledky. V ktorej disciplíne klasického olympijského triatlonu (1, 5 km plávanie, 40 km cyklistika a 10 km beh, pozn.) sa potrebujete zlepšiť, aby ste v Londýne dosiahli výsledok, s ktorým budete spokojný?
Ako som už spomínal, najviac budem pracovať na zlepšení bežeckého štýlu a na vytrvalosti vo všeobecnosti. Lebo v období, keď som si liečil zranenú nohu, vôbec som nemohol behať. Mohol som bicyklovať a plávať, ale nie behať. Preto som bez bežeckej prípravy musel za niekoľko mesiacov absolvovať preteky v Číne, v americkom San Diegu, v Mexiku a v Japonsku. Bez bežeckého tréningu som súťažil na štyroch veľmi dôležitých pretekoch a vôbec som sa vo výsledkovej listine nestratil (smiech). Ale telo dostalo zabrať. Aj čerstvo zahojená noha.
Prečo ste sa rozhodli dva týždne pred olympiádou štartovať na pretekoch seriálu MS v Hamburgu?
V prvom rade si chcem v silnej medzinárodnej konkurencii otestovať aktuálnu formu. A tiež sa chcem dostať do správneho súťažného tempa. Nechcel by som ísť na olympijskú súťaž bez správnej dávky adrenalínu v krvi! Bez napätia, stresu a tých správnych emócii by to nebolo ono! Preto sme sa rozhodli zaradiť do úplného záveru predolympijskej prípravy práve náročné preteky v Hamburgu. Jednoducho, ja potrebujem svoju súťažnú dávku stresu! Musím sa dostať do optimálnej prevádzkovej teploty (smiech). Verím, že práve tieto preteky ma veľmi dobre naštartujú k tomu, aby som na olympiáde dosiahol čo najlepší výkon.
Čo si máme predstaviť pod pojmom: dosiahnuť čo najlepší výkon?
Ťažko povedať (dlhá odmlka). Ťažko môžem teraz sľúbiť nejaký výnimočný výsledok, pretože v triatlone je to veľmi zložité. Navyše, v olympijskej súťaži sa predstavia tí najlepší pretekári. Ja budem zastupovať Európu v kategórii nová krajina. Presne tak ako Pavol Šimko v Pekingu pred štyrmi rokmi. Keďže on skončil už v plaveckej časti (pri hromadnom štarte dostal kopanec do hlavy a s otrasom mozgu predčasne skončil, pozn.), ja by som chcel olympijský triatlon v prvom rade šťastne a zdravotne v poriadku dokončiť. Takže nepýtajte sa ma na konkrétny cieľ (dlhá odmlka). Nechcite teraz odo mňa konkrétnu pozíciu, na ktorej by som veľmi rád skončil. Triatlon je veľmi ťažká súťaž. Pri ňom sa môže stať všeličo. Stačí si spomenúť na Šimka v Pekingu – a na jeho veľkú smolu pri plávaní… Tak zatiaľ radšej zostaňme pri tom, že v prvom rade chcem úspešne dokončiť olympijskú súťaž! Ak sa mi to podarí, budem rád (smiech). S týmto cieľom do Londýna pôjdem.
Zhováral sa Štefan Žilka