BRATISLAVA 18. októbra (WebNoviny.sk) – Gravitácia Zeme spôsobuje praskliny na povrchu Mesiaca. Zistili to americkí vedci na čele s Thomasom Wattersom z National Air and Space Museum vo Washingtone, ktorí analyzovali zábery zo sondy Lunar Reconnaissance Orbiter (LRO).
Sonda LRO, ktorú americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA), vypustil do vesmíru v roku 2009, objavila na povrchu Mesiaca viac než 3200 prasklín. Ide o najbežnejší tektonický útvar na Mesiaci, pričom väčšina z prasklín je menej než desať kilometrov dlhá a ich steny majú výšku niekoľko metrov.
Pluto má modrú oblohu a je tam ľad, potvrdili vedci z NASA
Predchádzajúce výskumy dospeli k záveru, že tieto zlomy sú mladšie než 50 miliónov rokov a pravdepodobne sa naďalej vyvíjajú. Vedci si pôvodne mysleli, že praskliny vznikli ako dôsledok ochladzovania vnútra Mesiaca, čo spôsobilo popraskanie mesačnej kôry.
Watters s kolegami si však myslia, že ak by ochladzovanie bolo jediným faktorom ovplyvňujúcim formovanie týchto prasklín, tak by ich orientácia bola náhodná, pretože pôsobiace sily by boli rovnako veľké vo všetkých smeroch. „Bolo pre nás veľkým prekvapením, keď sme zistili, že tieto praskliny nemajú náhodnú orientáciu. Naopak, usporiadanie tisícok prasklín naznačuje, že na ich vznik malo vplyv niečo iné.
Niečo, čo pôsobí globálne. A tým niečím je zemská gravitácia,“ uviedol Watters. Slapové sily Zeme nepôsobia na celom Mesiaci rovnako. Najsilnejšie sú v tých častiach, ktoré sú buď najbližšie alebo najďalej od Zeme. Výsledkom sú praskliny, ktoré sa ťahajú zo severu na juh v blízkosti mesačného rovníka a zo západu na východ v oblasti pólov. Watters s kolegami publikovali výsledky svojho výskumu v časopise Geology.
Informácie pochádzajú z webstránky www.space.com.