Galek: Vratky za plyn boli obyčajným podvodom, regulácia udrží ceny energií na polovici oproti okolitým štátom (rozhovor)

Karol Galek
Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek. Foto: archívne, SITA/Marko Erd

So štátnym tajomníkom ministerstva hospodárstva Karolom Galekom sme sa zhovárali o viacerých energetických témach. Dozviete sa, čo hovorí na nové ceny energií a ako hodnotí prácu regulačného úradu. Taktiež nám prezradil, ako to bude vyzerať s cenami energií po zrušení cenovej regulácie. Pýtali sme sa ho, či sa chystá predaj nejakého strategického energetického majetku. A dozvedeli sme sa kedy sa ukončí nekonečný príbeh v Mochovciach.

Rekordné ceny a regulácia

Politici by nemali zasahovať do činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, čiže do regulácie cien energií, aj keď jeseň tomu nenasvedčovala a politici tému cien energií zneužívali. Predsa len čo hovoríte ako štátny tajomník na činnosť regulačného úradu? Využil podľa Vás pri stanovovaní budúcoročných cien energií všetky svoje právomoci tak, aby boli najspravodlivejšie?

Regulačný úrad pri stanovovaní cien môže postupovať iba v rámci platnej legislatívy a schválených predpisov. Podľa mojich vedomostí v rámci stanovovania cien pre regulovaných odberateľov na budúci rok využil všetky páky a možnosti, ktoré mal k dispozícii, vďaka čomu oproti okolitým krajinám, ktoré nemajú k dispozícii obdobné opatrenia v rámci cenovej regulácie dodávky energií, budú mať napríklad naše domácnosti ceny elektriny a plynu polovičné.

Nemohlo viac pri cenách energií spraviť ministerstvo hospodárstva? Vaši predchodcovia napríklad rozdávali plynové vratky.

Ministerstvo hospodárstva zabezpečilo zníženie výdavkov na tarifu za prevádzku systému o 60 miliónov na budúci rok vďaka tzv. prolongácii podpory pre obnoviteľné zdroje energií, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zase zavedie túto tarifu ako pásmovú so zvýhodnením väčších odberateľov a zníži distribučné poplatky. Za ministerstvo hospodárstva sme navrhli aj viaczdrojové financovanie tarify prostredníctvom Envirofondu, tento je však v správe ministerstvo životného prostredia a o jeho využití spolurozhoduje ministerstvo financií. Samotná komodita, ako elektrina, tak aj plyn sú však obchodované na voľnom trhu, do ktorého štát nemá ako zasiahnuť a samotná Európska komisia  pred akýmkoľvek ohýbaním trhu varuje. Cenovo regulovaných odberateľov, ako sú domácnosti a malé podniky so spotrebou elektriny do 30 MWh alebo plynu do 100 MWh ročne dostatočne ochráni regulácia, cenovo neregulovaných odberateľov, medzi ktorých patria aj samosprávy mali ochrániť správne manažérske rozhodnutia. Medzi tieto patril aj včasný nákup energií, dnes sú to už iba vhodne vyrokované a nastavené zmluvné podmienky, či vyššia energetická efektívnosť. Ministerstvo hospodárstva stále pokračuje v príprave návrhov aj iných riešení napríklad pre samosprávy a verejný sektor zo strany štátu. Možnosti vo výhradnej kompetencii ministerstva hospodárstva však už boli vyčerpané, realizovatelnosť ostatných závisí už iba od finančných možností štátu a ministerstva financií, s ktorým o tomto rokujeme.

Nepokúšali ste sa aspoň prehovoriť ministra financií nech na istý čas zníži alebo úplne zruší DPH na energie?

Ešte predtým ako sa dočasné zrušenie DPH dostalo ako jedno z opatrení do toolboxu Európskej komisie sme toto zaradili medzi návrhy predstavené na Úrade vlády SR začiatkom októbra. Nakoľko však u nás sú domácnosti aj malí podnikatelia chránení cenovou reguláciou, toto opatrenie by nemalo významný vplyv, a tým že zavedenie takého opatrenia by mohlo byť iba maximálne na 6 mesiacov, opätovné zavedenie by spôsobilo viac problémov ako úžitku, a to nielen finančných ale aj politických. Navyše pre cenovo neregulovaných odberateľov, ktorým elektrina a plyn ako komodita pre vývoj na trhu zdražela o 300 až 400 % a denne sa vie pohnúť aj o 10 % ako hore, tak aj dolu, by 20 % úľava bola pľuvancom do mora.

Čo sa týka vratiek za plyn, tieto boli obyčajným podvodom na daňových poplatníkoch. Robert Fico ich mal rozdávať vraj vďaka dobrému hospodárskemu výsledku SPP, tento podnik bol však v tom čase v rámci svojej obchodnej činnosti dlhodobo niekoľko desiatok miliónov v strate. Na vratky za plyn sa tak poskladali všetci, čo platia dane, a to aj tí, čo plyn neodoberajú.

Ministerstvo teda neplánuje zaviesť nejaké vratky za elektrinu alebo plyn?

Čo sa týka vratiek za plyn, tieto boli obyčajným podvodom na daňových poplatníkoch. Robert Fico ich mal rozdávať vraj vďaka dobrému hospodárskemu výsledku SPP, tento podnik bol však v tom čase v rámci svojej obchodnej činnosti dlhodobo niekoľko desiatok miliónov v strate. Na vratky za plyn sa tak poskladali všetci, čo platia dane, a to aj tí, čo plyn neodoberajú. Kým klamstvo a zavádzanie bolo pracovnou metódou vlád pod taktovkou Smeru, naša to ale robiť nemieni a radšej pomenujeme problémy aj riešenia pravým menom. Riešenia, ktoré boli realizované, či tie, ktoré vstúpia do platnosti od nového roku, ale aj všetky ešte len pripravované sú a budú v plnej miere transparentné. Cenová kríza energií sa dotkne každého z nás, je najväčšia za posledných niekoľko desiatok rokov a nikto by sa na nej nemal populisticky priživovať. Opozícia sa síce viackrát už pokúsila túto tému zneužiť, tu však musíme všetci ťahať za jeden povraz, inak na to naša ekonomika bude doplácať ešte dlhé roky.

Od roku 2023 by sa mala zrušiť regulácia cien elektriny aj pre domácnosti aj pre malé podniky. Ste s tým stotožnení? Nehrozí, že liberalizovaný trh s dodávkami energií nebude až tak liberalizovaný a domácnostiam rapídne energie zdražejú?

Súčasný návrh počíta s regulovanou tarifou naďalej pre všetkých, okrem tých, čo požiadajú o deregulovaný produkt. Vznikne tým tlak na dodávateľov, aby deregulované produkty boli dostatočne zaujímavé a sami vyvinuli čo najväčšie úsilie na presviedčanie svojich zákazníkov o ich výhodnosti.

Myslíte si, že to bude politicky priechodné zrušiť reguláciu cien energií, keď to vyzerá, že ceny elektriny či plynu budú v roku 2023 ešte vyššie ako v budúcom roku?

Deregulácia je nástroj, ktorý je potrebné zaviesť v dobrých časoch a postupne vychytať muchy, aby neviditeľná ruka trhu naplno zafungovala v prospech odberateľov. Tieto sme si, žiaľ, za bývalých vlád pod vedením strany Smer prejedli. V súčasnej dobe zblázneného trhu by plošné zavedenie deregulácie mohlo mať naozaj desivé dopady, preto sme sa rozhodli ísť opatrnejšou, ale istejšou cestou. Súčasne však plníme požiadavky vyplývajúce z európskej smernice o vnútornom trhu s elektrinou.

Ministerstvo už pripravilo veľkú novelu zákona o energetike. Má sa v nej implementovať európsky zimný energetický balíček. Ako ste spokojný s implementáciou? Neprekvapilo Vás množstvo pripomienok? Ako to vyzerá časovo?

Momentálne sme v procese vyhodnocovania pripomienok, následne v januári predložíme zákony na vládu. Množstvo pripomienok sme očakávali aj vzhľadom k tomu, že celý proces sme sa snažili urobiť čo najtransparentnejší vrátane verejných konzultácií.

Nekonečná dostavba Mochoviec

Pri moci ste už skoro dva roky. Aj napriek vašej snahe tretí blok Atómovej elektrárne Mochovce stále nevyrába elektrinu. Kedy teda začne s komerčnou výrobou elektriny?

Tretí blok jadrovej elektrárne Mochovce je hotový. Vymenený bol riaditeľ zodpovedný za dostavbu, ministerstvo cez svojich odborných zástupcov tlačí na vyššiu efektivitu, k dnešnému dňu sa nám podarilo ušetriť niekoľko desiatok miliónov eur. Spustenie tretieho bloku je dnes už otázkou vydania druhostupňového rozhodnutia zo strany Úradu jadrového dozoru. Nakoľko ide o nezávislý orgán, ministerstvo do ich práce ani termínov nezasahuje. Dovolím si však vyzdvihnúť ich dôslednosť, ktorá v konečnom dôsledku bude tým hlavným faktorom na rozptýlenie akýchkoľvek pochybností o bezpečnosti elektrárne, ako aj oceniť vysokú profesionalitu pod vedením predsedníčky úradu Marty Žiakovej. Čo sa týka komerčnej výroby, verím, že koniec prvého kvartálu 2022 bude už naozaj definitívnym termínom.

Čo sa týka komerčnej výroby, verím, že koniec prvého kvartálu 2022 bude už naozaj definitívnym termínom.

Štvrtý blok sa bude spúšťať o dva roky neskôr ako tretí?

Áno, toto stále platí.

Koľko prostriedkov sa k dnešku na dostavbu Mochoviec vynaložilo? Očakávate, že by sa ešte rozpočet mohol navyšovať, hlavne pre potreby dostavby štvrtého bloku? A ak áno o koľko?

Rozpočet je v súčasnosti na úrovni 6,2 miliardy eur. Zástupcovia štátu v Slovenských elektrárňach si robia naozaj dobrú robotu a obzvlášť manažér pre dohľad nad projektom EMO 34 Peter Žiak si nielen dvakrát overí každú informáciu, ale aj dvakrát otočí každé euro. Práve jeho zásluhou majú Slovenské elektrárne miliónové úspory, čo mi dáva nádej, že ďalšie navyšovanie rozpočtu kvôli štvrtému bloku nebude potrebné.

V Mochovciach bolo pre dostavbu jadrových blokov niekoľko policajných razií, niekoľko osôb bolo aj zo strany polície obvinených. Máte o tomto nejaké nové informácie?

Pokiaľ je to predmetom vyšetrovania, tak k živým prípadom sa naozaj nemôžem vyjadrovať.

Hovorí sa v súčasnosti aj o výstavbe iného veľkého energetického zdroja na Slovensku? Neprejavili nejakí investori o to záujem?

Živý je stále projekt piateho bloku jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, ktorý po rokoch prešľapovania a funkcie trafiky pre rodinných príslušníkov niektorých politikov konečne naberá konkrétne kontúry. Súčasne máme v rámci Plánu obnovy vyčlenených 100 miliónov eur na nové obnoviteľné zdroje, či 60 miliónov na zvyšovanie flexibility sietí ako budú napr. aj nové prvky v sústave ako batérie či elektrolyzéry. Podobné podporné schémy na báze investičnej pomoci sú pripravené aj v rámci Modernizačného fondu. Na stole je viacero projektov na využitie geotermálnej energie či naplánovaný nový zdroj na zásobovanie teplom na hornej Nitre s uvedením do prevádzky už v roku 2023. Toto je iba pár projektov. Záujem je obrovský a po odstránení viacerých legislatívnych, administratívnych a technických bariér očakávame jeho ďalšie zvýšenie. Základným princípom však ostáva, aby akákoľvek investícia v energetike napomohla Slovensku k dosahovaní cieľov, ku ktorým sme sa zaviazali v rámci INECP, resp. v rámci dosiahnutia klimatickej neutrality.

Počas vášho vládnutia sa predával sprivatizovaný podiel vo Východoslovenskej energetiky Holding, ktorý nakoniec skončil v rukách nemeckého E.ON-u. V súčasnosti sa hovorí o predaji podielu v Stredoslovenskej energetiky, ktorý vlastní československá energetická skupina EPH. V akom štádiu je tento predaj? Nezmení štát názor, a neodkúpi predávaný podiel?

Som veľmi rád, že štát má v súčasnosti v rukách tak silný nástroj, akým je tohtoročná novela zákona o kritickej infraštruktúre a ministrovi Sulíkovi sa podarilo o jeho výhodnosti počas rozpravy v parlamente presvedčiť aj opozíciu. Pri hlasovaní v parlamente nikto nebol proti. Pri vlastníckych zmenách v podnikoch spadajúci do kritickej infraštruktúry má konečné slovo vláda.

Máte nejaké informácie o ďalších predajoch v energetických podnikoch?

Nie, nemám.

Čo bude so šiestimi najväčšími štátnymi teplárňami? Keď ste boli ešte v opozícii tvrdili ste, že najlepšie bude ak ich štát predá.

Štátne teplárne sú dnes súčasťou MH Teplárenského holdingu profesionálne spravované skúseným manažérom pánom Ľubošom Lopatkom. Vďaka nemu tieto teplárne dosahujú zisky a súčasne dodávajú teplo svojim zákazníkom za jedny z najnižších cien na Slovensku. Aj pred voľbami sme vraveli, že je potrebné tieto podniky najprv ozdraviť, čo sa aj stalo. Predať ich však v súčasnej situácii na trhu s energiami by mohlo byť voči ich odberateľom tepla rizikové.

Čo vyrastie v Jaslovských Bohuniciach?

V Jaslovských Bohuniciach sa chystal projekt výstavby novej jadrovej elektrárne na mieste v súčasnosti odstavovaných jadrových blokov elektrárne V1. Projekt je v súčasnosti zamrazený. Nie je podľa Vás na čase ho “odmraziť“ vzhľadom na aktuálne ceny elektriny na trhoch? Energetici totiž hovoria, že ak je trhová cena elektriny vyššia ako 60 eur za megawatthodinu, jadrová elektráreň sa oplatí stavať. V súčasnosti sú trhové ceny elektriny na úrovniach vysoko nad 300 eur.

Áno, ako som už spomínal, tento projekt stále žije. Ak však aj získa potrebné povolenia, jeho uvedenie do prevádzky je naplánované až najskôr na rok 2039.

Namiesto novej jadrovej elektrárne teda vyrastie solárny park? Spoločnosť JESS už predložila investičný projekt na posúdenie EIA.

Áno, také sú súčasné plány na dočasné využitie tohto územia.

Spomína sa aj výroba vodíka v Bohuniciach. O aký projekt ide?

Ide o projekt výroby zeleného vodíka v symbióze so solárnym parkom. Takto vyrobený vodík pološtátnou spoločnosťou JESS bude prispievať k dekarbonizácii verejnej dopravy v Trnavskom kraji a využívať ho majú aj nákladné automobily miestneho logistického parku, ktorý je jedným z najväčších na Slovensku.

V roku 2023 sa má skončiť dotovanie ťažby domáceho uhlia slúžiaceho na výrobu elektriny. Región hornej Nitry tak zrejme príde o svojho chlebodarcu. Štát pripravoval niekoľko projektov, aby regiónu pomohol. Ako to vyzerá v súčasnosti? Ste spokojní s projektami, na ktorých sa pracuje? Stihne sa to všetko do ukončenie dotovania uhlia?

Ministerstvo hospodárstva dohliada na to, aby po roku 2023 už neboli žiadne dotácie do výroby elektriny domáceho uhlia a región mal v tom čase zabezpečenú dodávku tepla a teplej vody. Zatiaľ nemáme avizované žiadne komplikácie v tomto procese, resp. tie ktoré boli, ako napríklad pán Slávik a jeho pripomienky, sú už vysporiadané. MH pravidelne komunikuje v tejto veci ako s PTH (prievidzská tepláreň -pozn. red.), tak aj so Slovenskými elektrárňami. Samotný Fond na spravodlivú transformáciu je v rukách Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, pričom projekty, ktoré sa k nim dostali na stôl v rámci výzvy sú v súčasnosti vyhodnocované.

Ak sa pozeráme na OZE z pohľadu ich prínosu k dekarbonizácii energetiky, potom by im predradená mala byť energetická efektívnosť. Najekologickejšou a súčasne najlacnejšou je tá energia, ktorú nespotrebujeme, a teda ani nemusíme vyrobiť.

Európska únia chce vidieť viac a viac obnoviteľných zdrojov energií. Ako štátny tajomník ministerstva hospodárstva venujúci sa energetike, aké OZE by ste na Slovensku najradšej videli postavené? Na ktoré OZE by sme sa mali sústrediť, tak aby sme splnili aj európske ciele, ale aby sme zbytočne nezdražovali elektrinu a neohrozovali siete?

Ak sa pozeráme na OZE z pohľadu ich prínosu k dekarbonizácii energetiky, potom by im predradená mala byť energetická efektívnosť. Najekologickejšou a súčasne najlacnejšou je tá energia, ktorú nespotrebujeme, a teda ani nemusíme vyrobiť. Dekarbonizácia však so sebou najmä v energeticky náročnom priemysle prináša aj potrebu zmeny vo výrobných procesoch a technológiách, čo zase znamená ich vyšší stupeň elektrifikácie, a teda nárast spotreby. Z tohto pohľadu základom slovenského energetického mixu na ceste k dekarbonizácii bude bezuhlíkové jadro, ktoré je síce udržateľným, avšak nie obnoviteľným zdrojom.

Ak majú OZE ambíciu byť nielen doplnkovým zdrojom, ich rozvoj musí ísť ruka v ruke so zvyšovaním flexibility sietí vďaka akumulácii (batérie, elektrolyzéry, power to gas), či ich digitalizácii. Ich nákladová efektívnosť sa zase odrazí najmä vo výbere vhodnej lokality a tá musí spĺňať zásady ochrany žitného prostredia, tak aj všeobecnú akceptáciu obyvateľstvom. Po splnení uvedených podmienok a kritérií nie je dôvod klásť prekážky akejkoľvek zelenej technológii, ak by som však mal vyzdvihnúť jeden perspektívny domáci zdroj, upriamil by som pozornosť na geotermálnu energiu.

Aké priority máte v novom roku?

V energetike je to spustenie tretieho bloku elektrárne v Mochovciach do prevádzky, dokončenie transpozície smerníc zo zimného energetického balíčka do našej legislatívy, rozbehnutie aukcií na nové OZE, repowering, ako aj zvýšenie flexibility sietí z Plánu obnovy a zvýšenie kapacity na pripojenie nových zdrojov. A ešte by som mal k tomu jedno prianie, ktoré je však mimo mojej kompetencie, a to upokojenie situácie na trhu s energiami. Snáď nám k tomu napomôže aj nadchádzajúce obdobie sviatkov pokoja. Týmto by som chcel popriať všetkým ich príjemné prežitie a všetko dobré do nového roku.

Ďalšie k téme

    Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
    Viac k osobe Karol GalekĽuboš LopatkaMarta ŽiakováRichard SulíkRobert Fico
    Firmy a inštitúcie Atómová elektráreň MochovceE.ONEK Európska komisiaEnvirofondJESS Jadrová energetická spoločnosť SlovenskaMF Ministerstvo financií SRMH Ministerstvo hospodárstva SRMH Teplárenský holdingMIRRI SR Ministerstvo investícií regionálneho rozvoja a informatizácie SRSE Slovenské elektrárneSMER-SDSPP Slovenský plynárenský priemyselÚJD Úrad jadrového dozoru Slovenskej republikyÚRSO Úrad pre reguláciu sieťových odvetvíVSE Holding