Kam až dokážeme doviesť internet? Všade, kam tečie elektrina, tvrdí VSD

Východoslovenská distribučná, a.s.
Východoslovenská distribučná, a.s.

Slovenskú republiku, a zároveň aj ostatné štáty Európskej únie, čaká plnenie cieľov, ktoré si európske spoločenstvo na najbližšie obdobie vytýčilo v oblasti digitalizácie. Medzi ne patrí dokončenie internetizácie územia (pokrytím tzv. bielych miest) a plošné zvýšenie kvality internetového pripojenia na vysokorýchlostné s cieľom dosiahnutia min 100 Mbps u každého účastníka do roku 2025. Ako to dosiahnuť po technickej stránke a zároveň efektívne? K riešeniam sa stretli zástupcovia Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ), ktorí zaradili splnenie záväzkov Slovenskej republiky v tejto oblasti medzi svoje priority,  s prevádzkovateľom elektroenergetickej infraštruktúry – Východoslovenskou distribučnou, a.s. (VSD). Tá totiž od roku 2016 najprv pilotne, dnes už komerčne, dopĺňa vlastnú elektroenergetickú infraštruktúru o optiku a následne ju otvára ako platformu pre rýchlejšiu, no najmä rádovo efektívnejšiu  formu internetizácie územia. A aby sa nerokovalo len od stola, elektroenergetici ukázali priamo v teréne, konkrétne v obci Rozhanovce, ako vyzerá distribučná sústava doplnená o optickú vrstvu – na vzdušnom elektrickom vedení NN – v praxi.

VSD dopĺňa svoju infraštruktúru o optickú sieť na základe odporúčaní Európskej komisie, podľa ktorých sa majú použiť na rozširovanie internetu primárne existujúce siete. Aby to bolo rýchlejšie a finančne menej náročné. Upgrade distribučnej sústavy na tzv. smartgrid, teda takú, ktorá je doplnená (nielen) o optickú nadstavbu, má aj ďalšie výhody. Okrem viacnásobného využitia so sebou prináša aj nové zdroje dát, v reálnom čase, vďaka ktorým dokáže distribútor elektriny omnoho rýchlejšie reagovať na neštandardné, či poruchové stavy v sústave, dokonca im predchádzať. Keďže optická sieť kapacitne prevyšuje potreby distribútora, VSD sa o ňu chce a môže podeliť s telekomunikačnými partnermi. Predpokladom obojstranne zvýhodnenej spolupráce je participácia na poskytovaní služieb (každý vo svojom segmente, pri zosúladení technických a kvalitatívnych štandardov), rovnako pri samotnej výstavbe optických sietí. „Tento model “čisto veľkoobchodného poskytovateľa“ je plne v súlade s víziou Európskej komisie a je preferovaným modelom aj z pohľadu európskych dotačných schém. Pri naplnení podmienok nového regulačného rámca je čistý, transparentný, nikoho nevylučuje zo spolupráce a slúži verejnému, dokonca celoeurópskemu záujmu z pohľadu budovania jednotného digitálneho trhu,“ potvrdil špecialista RÚ na európsku legislatívu Rudolf Obert.

Funkčnosť takto nastaveného systému potvrdzujú úspešné projekty a čísla. Do júla 2020 stihla VSD optikou pokryť cez NN podperné body takmer 20-tisíc domácností, vo výstavbe má aktuálne ďalších 13-tisíc. Ako uviedol projektový manažér VSD Ivan Trpčevski: „K spolupráci vyzývame všetky telekomunikačné spoločnosti. Ak budeme všetci ťahať za jeden povraz, máme predpoklady naplniť záväzok vlády SR o pokrytí bielych miest aj v tomto krátkom časovom horizonte.“ Stihnúť to do roku 2025 je totiž mimoriadne ambiciózny plán, aj keď VSD má k tomu na svojom vymedzenom distribučnom území momentálne najbližšie.

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (po novom už samostatné Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR – MIRRI, pozn. red) svojho času odhadol, že splnenie takýchto záväzkov bude stáť približne 900 mil. €. „VSD však svojimi aktivitami, bez nároku na podporu z verejných zdrojov, týmto modelom šetrí štátu desiatky až stovky miliónov eur,“ ocenil vedúci oddelenia stratégie RÚ Ivan Marták. Pripomeňme, že VSD deklarovala záujem pomôcť v tomto smere aj minuloročným podpisom Memoranda so spomínaným Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.

Keďže ide o pomerne nový koncept spolupráce sieťových odvetví, potýka sa aj s čiastočnou nepripravenosťou, resp. neznalosťou zainteresovaných subjektov. VSD momentálne najviac brzdí vysporiadavanie sa s rôznymi čiernymi stavbami – neschválenými optickými či kamerovými systémami, ktoré ich prevádzkovatelia či vlastníci svojvoľne, bez súhlasu VSD, inštalovali na prvky distribučnej sústavy. Tieto nielenže môžu ohrozovať prevádzkyschopnosť daného distribučného vedenia, a teda aj bezpečnú, spoľahlivú distribúciu elektriny, ale bránia v ďalšom rozvoji. VSD totiž stanovila pre ochranu a zachovanie kvality elektrických vedení jasné pravidlá – na jednom vedení môže byť len jedna optická sieť. Druhou najčastejšou prekážkou sú rozdielne prístupy stavebných úradov pri povoľovaní  doplnení distribučných vedení o optiku a na prepájanie existujúcich koridorov distribučných vedení. To všetko v konečnom dôsledku bráni efektívnemu budovaniu technickej infraštruktúry v prospech občanov a organizácií pôsobiacich na ich území.

Zástupcovia RÚ na záver stretnutia deklarovali podporu iniciatívam VSD v tomto smere a pomoc pri riešení problémov v praxi v rámci svojich kompetencií. Zároveň RÚ vyslovil želanie, aby aj ostatné distribučné spoločnosti nasledovali príklad VSD a pomohli naplniť záväzky, ktoré má SR voči Európskej komisii. „Chceme robiť rozumné a užitočné veci. Sme pripravení po všetkých stránkach na férovú spoluprácu a na dobrú vec – ako je internet do každej obce, aj tej najodľahlejšej – prispieť našimi kapacitami,“ uzavrel Radoslav Haluška, predseda predstavenstva VSD.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ivan MartákIvan TrpčevskiRudolf Obert
Firmy a inštitúcie VSD Východoslovenská distribučná